Autor: David Benedek / Foto: Archív Lukáša Obermajera
V posledných rokoch sa sociálna sieť TikTok teší obrovskej popularite, hlavne u mladšej generácie. Aj na Slovensku máme mnoho talentovaných tvorcov videí, ktorí sú na tejto sieti veľmi populárni. Medzi nich patrí aj Lukáš Obermajer aka postteenager. V súčasnosti má viac ako 414-tisíc sledovateľov.
Študoval si scenáristiku na VŠMU, ako spomínaš na toto obdobie?
V dobrom a aj v zlom. Keď som prišiel na VŠMU, bol som uzavretý chlapec zo Záhoria, ktorý počul slovenčinu tak akurát v televízii. A zrazu som bol na intráku s ľuďmi z celého Slovenska. Bol som vychovaný na amerických filmoch a na VŠMU som bol konfrontovaný s európskym vnímaním umenia. Otvorilo ma to. V niečom som našiel seba. Ale zároveň som bol asi málo hádavý a nestál si za svojím. Chcel som sa zapáčiť a kvôli tomu ma veľa ľudí sklamalo a cítil som, že som sklamal aj ja. S odstupom si uvedomujem, že som mal mať väčší odstup a viac sa emočne chrániť. To najpozitívnejšie, čo sa mi stalo, je, že som spoznal kamarátov. A to je najdôležitejšie.
Venuješ sa stále scenáristike? Aké tvoje projekty môžu momentálne vidieť diváci?
Práve teraz asi žiadne. Prednedávnom skončil seriál Šťastní vs. Šťastní, ktorý som spoločne s kamarátkou adaptoval z ruského originálu. Chystám veľa nových vecí. Aj film. Bude to romantická komédia. Radšej by som však o týchto veciach ešte nerozprával, lebo som poverčivý. Mám skúsenosť, že keď sa o projektoch, ktoré chystám, rozhovorím, tak skončia na cintoríne. Niečo sa pokazí. Ale tak to asi je v audiovizuálnom svete. Človek musí chystať desať vecí a dúfať, že aspoň jedna sa narodí.
Občas chce niekto fotku, a to najdesivejšie, čo sa mi stalo, bolo, že ľudia rozpoznali podľa stromov v mojom videu, kde bývam.
Čo ťa motivovalo k tomu, aby si začal robiť tiktokové videá?
Videl som kompiláciu tancujúcich ľudí z TikToku na YouTube. Tak som si aplikáciu stiahol a zistil som, že sa v nej vytvárajú fakt super kreatívne a hodnotné veci. A vtipné. Hrozne sa mi zapáčilo, že môžem všetko natočiť sám, vo svojej izbe, a hneď to zverejniť a dostanem okamžitú spätnú väzbu. V podstate opak toho, čo robím ako scenárista. A skutočne sa mi páči byť aj pred kamerou. Asi mám v sebe miernu chuť predvádzať sa. Určite všetkému pomohlo, že na začiatku som na TikToku nemal nikoho zo svojich kamarátov. Cítil som, že ma tam nikto nepozná, a to mi dodalo odvahu. Nečakal som, že čoskoro tam budú všetci.
Ako by si opísal svoje videá pre niekoho, kto ťa nepozná?
Nebudeme si klamať. Sledujú ma asi hlavne deti a keď som si to uvedomil, tak som pocítil neuveriteľnú zodpovednosť. Preto sa snažím nebyť vulgárny. Snažím sa robiť vtipné videá založené na charakteroch, aké máme všetci vo svojom okolí. Aspoň tak som začínal. Robil som videá o triednej „šprtke“, o dynamike medzi bratmi, emo bratrancovi. V poslednej dobe skúšam aj iné veci. Občas spravím vážne video na témy, o ktorých si myslím, že sa ľudí dotýkajú. Napríklad video o hanbe za svoju izbu. A občas robím make-upové videá. Aj keď neviem nič o make-upe. Myslím si, že ma ľudia spoznajú tak, že sa pozrú na moje video, na prvý pohľad si povedia, že je pre deti, a ak sa budú chcieť zamyslieť, tak si uvedomia, že v druhom pláne je o bizarných, hrozných a veľakrát nevhodných veciach. Aspoň dúfam.
Ako prichádzaš na nápady na nové videá?
Pracne. Každý deň si vravím, že toto je koniec, že už nemám nápady a skončil som. Som hrdý na to, že nekopírujem zahraničné videá, ako je to veľakrát na TikToku zvykom. Prinajhoršom ukradnem niekomu tému videa. A tou aj začínam. Vyberiem si niektorú z mojich postáv, vymyslím si tému, ktorá sa tej postave hodí, a už niečo napíšem. Asi mi pomáha, že som scenárista. Som zvyknutý pracovať a vymýšľať, aj keď nemám nápady. Na začiatku som vydával aj štyri videá denne. Teraz je to asi jedno denne. Človeka prestane stresovať, že nič nenatočil. Ľudia majú radšej kvalitu ako kvantitu.
Dá sa na Slovensku zarobiť na TikToku?
Podľa mňa hej. Ľudia vedia posielať „gifty“, ak robíte live stream a firmy chcú propagáciu. Ja som v zarábaní peňazí ale celkovo príšerný, takže ja z TikToku neprofitujem. Môžem si za to sám. Ako som už povedal, primárne ma sledujú asi deti a cítim zodpovednosť, preto od nich peniaze nepýtam. A nesnažím sa im niečo predať. Preto som odmietol väčšinu spoluprác. Samého ma to hnevá, lebo aj keď nie som v zarábaní dobrý, tak som nesmierne dobrý v utrácaní.
Ako zvládaš veľkú pozornosť a fanúšikov?
Veľmi ľahko, lebo som stále doma. Popravde, akosi necítim, že by som dostával obrovskú pozornosť. Rúška tiež pomáhajú. Občas sa mi stane v obchode, že po mne ľudia pozerajú a vidno na nich, že uvažujú, či som to ja. Občas chce niekto fotku, a to najdesivejšie, čo sa mi stalo, bolo, že ľudia rozpoznali podľa stromov v mojom videu, kde bývam. Možno ak by som chodil častejšie von, tak si veľkú pozornosť všimnem. Úprimne, tú pozornosť by som aj chcel, aby som sa mohol sťažovať, že nemám súkromie.
Ako by si opísal stretnutia tiktokerov, ktoré mávate v rôznych mestách?
Ja sa na ne nikdy neteším. Neviem prečo. Mám vnútorný pocit, že je to súťaž o to, ktorý tiktoker dá najviac podpisov, ktorého rozpozná najviac ľudí. Plus mám príšerný podpis a nikdy neviem, či sa mám podpisovať ako postteenager, alebo ako Lukáš. Ale keď už sa dopracujem k tomu, že na stretnutí som, tak je to príjemné. Väčšinou sa odohrávajú niekde v parku, podpíšeme sa, pofotíme, pokecáme a občas máme aj hry a ceny. Je to príjemná akcia. A po stretnutí idú tiktokeri do baru, kde sa sťažujeme, že už nemáme čo natáčať.
Je na Slovensku veľa queer tiktokerov?
To je otázka. Každému TikTok zobrazuje iné videá, podľa toho, čo si „myslí“, že sa mu páči. Je teda šanca, že som ich kopec ešte nevidel. Ale mám pocit, že ich je tak priemerne. Rád by som bol, ak by ich bolo ešte viac. A nie každý mal coming-out. A ani si nemyslím, že dlhujú coming-out internetu. Nie je ľahké byť na internete, špeciálne, ak ste akokoľvek iný. Nenávistné komentáre prídu. Toto je ale veľakrát pekné na slovenskom TikToku: tým, že sme malá krajina, mám pocit, že je intímnejší a všetci sa poznáme. A človek môže sledovať vývoj ľudí, vývoj trendov a vývoj otvorenosti voči queer otázkam a ľuďom. A s radosťou môžem povedať, že aj keď je medzi komentármi veľa hejtu, ľahko nájdete aj neuveriteľné množstvo podpory. Veci sa menia k lepšiemu. Mentalita ľudí sa mení. Prichádza 21. storočie.