Autorka: Kristína Gyuríková / FOTO: Dávid Urban
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2025.
Z rozpačitých očakávaní sa stalo víťazstvo, ktoré zmenilo nielen jeho kariéru, ale podľa neho aj vnímanie kvír umelcov v televíznom priestore. Slovenský spevák a skladateľ Adam Pavlovčin, ktorý vystupuje pod umeleckým menom ADONXS, sa v roku 2021 stal prvým otvorene kvír víťazom súťaže Česko Slovenská SuperStar. V roku 2025 reprezentoval v medzinárodnej speváckej súťaži Eurovízia Českú republiku.
V rozhovore hovorí o Eurovízii, živote v Česku, ale aj o tom, prečo je podľa neho dôležité, aby kvír ľudia boli v médiách vnímaní prirodzene. „Vždy keď vediem nejaký rozhovor a začneme sa rozprávať o kvír témach, je pre mňa najpohodlnejšie, keď je to brané ako niečo bežné, dennodenné, a nie niečo, čo sa dáva na piedestál alebo berie ako divné a odlišné, a vtedy vzniká tá normalizácia,“ hovorí Pavlovčin.
Po pôsobení v zahraničí si sa v našich končinách dostal do širšieho povedomia vďaka SuperStar. Ako si to prežíval?
Celý môj návrat na Slovensko bola vlastne úplná náhoda. Plán bol zostať v Londýne, kde som žil po dokončení školy. Mal som kapelu, bol som na voľnej nohe a mal som rôzne džoby v kreatíve, ale aj mimo nej. Na Slovensko som sa vrátil len náhodou cez covidovú epizódu, prvotným plánom bolo zostať tu tri mesiace a potom som sa chcel vrátiť naspäť, ale nejako sa to nekončilo.
Jediné, čo vtedy fungovalo, bola televízia. Do SuperStar sa skautuje, mne prišla pozvánka na kasting už niekoľkokrát, ale nebol som vtedy na Slovensku. Tentoraz som si povedal, že okej, som tu, tak to vyskúšam, všetko spí, telka funguje, možno motyka vystrelí. A tak sa aj stalo.
Nemal si voči súťaži predsudky?
Prihlásil som sa s veľkým otáznikom, pretože ako asi každý v umeleckej sfére, aj ja som mal o tom formáte predstavu, že je taký rýchlokvasený, že dá človeku naozaj obrovskú pozornosť, ktorá potom takisto rýchlo vyprchá. Voči súťaži som mal veľa vlastných predsudkov, môj názor sa ale úplne zmenil, keď som sa stal jej súčasťou a videl som, ako to všetko funguje, zvnútra. Človeku to naozaj dá nejaké momentum, a je len na ňom, ako ho využije, či ho predĺži a čo sa bude diať ďalej.
Ale ten najväčší predsudok, ktorý som mal, bol, že som si myslel, že pokiaľ budem v SuperStar pokračovať v tom, čo som robil aj v Londýne, ten kvír faktor celej mojej kreatívy nebude v Česku a na Slovensku fungovať a nemusí mi priniesť úspech v súťaži. V tom som sa veľmi mýlil, čo ma príjemne prekvapilo. Tá podpora bola obrovská a ľudia kupovali, čo som predával, či to bolo kvír alebo nie. Vtedy som si povedal, že wow, toto je v niečom obrovský krok pre spoločnosť. Dovtedy som si nevedel predstaviť, že by otvorený kvír umelec mohol vyhrať SuperStar.
V médiách sa k tomu vyjadril aj režisér Pepe Majeský, že taktiež nevedel úplne vyhodnotiť, či je česko-slovenská scéna a televízia pripravená na kvír umelca, a nakoniec bola. Myslím si, že je to v niečom strašne super a som zvedavý na ďalšie série – či moja výhra bude mať nejaký vplyv, či otvorí dvere ďalším ľuďom, ktorí sa nebudú báť ísť do súťaže robiť to, čo sa im páči a čo im funguje a nie to, čo by sa mohlo páčiť ostatným.
V SuperStar si vystupoval pod svojím menom, ale tvoje umelecké meno je ADONXS. Ako si k nemu prišiel?
To vzniklo ešte v Londýne počas štúdia. Moja bakalárska práca mala praktickú a teoretickú časť, tá teoretická sa týkala akronymov a konceptu stage name, čiže umeleckého mena. Vtedy som si prebral z gréckej mytológie Adonisa, pretože mne sa to vždy na prvú asociovalo s takým sebavedomým človekom, možno aj pohľadným a svalnatým. Ja som sám seba v tej dobe takto nevnímal, ale povedal som si, že si vytvorím vlastné alter ego, takého Adonisa, ktorý môže mať aj iné charakteristiky ako v gréckej mytológii, a zároveň si preberiem tie, ktoré mi vyhovujú, ako napríklad to sebavedomie. Čiže keď vyjdem na javisko, nech sa tam deje čokoľvek, funguje to aj ako taká obrana.
Korenilo to aj z lokálnej drag scény, kde som tie mená vnímal ako súčasť kostýmu, taký štít, ktorý umelcov prenesie do ilúzie a kreatívy. Aj keď som nerobil drag, fungovalo to pre mňa na veľmi podobnom princípe. Médiá to u nás celkom dlho rozoberali, že im to znie, ako keby to bola schizofrénia, ale Madonna je tiež alter ego, v umeleckom svete to nie je nič zvláštne.
Na začiatku sa ten logotyp písal s ypsilonom a to X sa k tomu pripájalo. Malo to pre mňa aj ďalší význam, a to hranie sa s ženským a mužským chromozómom – XX a XY, female and male, maskulínna a feminínna energia na javisku, keďže v celej mojej kvír performance sa hranice maskulinity a femininity často stierajú.
Vydavateľstvo bolo neskôr tiež za to, aby sme tam nechali X-ko aj z praktických dôvodov. Keď to totiž napíšeš do vyhľadávača s X-kom, tak vyskočím všade ja a nič iné, ypsilon používajú aj iní umelci. Navyše v momente, keď je tam X-ko, už nevyskakuje grécka mytológia.
Česko reprezentoval, pretože nemal inú možnosť
Žil si aj v Anglicku, aj v Česku. Ako sa ti žilo na Slovensku?
Čo iné povedať, ako to, že Slovensko je stále jedna z krajín, ktoré sú na chvoste vo vytváraní bezpečného priestoru pre kvír ľudí, ale, samozrejme, aj čo sa týka praktického života.
Myslím si, že to korení v strachu a neinformovanosti. Ja rozumiem, že keď ľudia v živote nestretli trans človeka a potom počúvajú od politikov to, čo počúvajú, tak si môžu vytvoriť úplne inú predstavu, než je realita. Práve preto veľmi prajem všetkým, ktorí tú skúsenosť nemajú, aby sa najprv stretli s takýmto človekom a vytvorili si názor sami.
Ja som veľký optimista, ale myslím si, že počas tých pár rokov, čo nám zostáva s touto vládou, sa asi dopredu nepohneme. Môžeme len dúfať, že to kormidlo po nich prevezme niekto iný, pretože na Slovensku máme naozaj veľa kompetentných, otvorene zmýšľajúcich a tolerantných ľudí, ktorí môžu dopomôcť k tomu, aby sa niečo zmenilo.
Bývaš aj pôsobíš v Česku, čo u teba zavážilo, že si sa tam usadil?
Praha je taký kompromis. Ešte keď som žil v Bratislave, chodil som do Prahy na kastingy na rôzne reklamy, dabingy a podobné záležitosti, a už vtedy sa mi to mesto veľmi páčilo. Mesto je naozaj veľmi kozmopolitné, priťahuje veľa zahraničných produkcií a vytvára oveľa viac možností pre umeleckú sféru ako Bratislava. Teraz, keď sa venujem svojej sólovej kariére, som v trošku inej pozícii, ale Praha mi už prirástla k srdcu. Okrem toho tu mám aj sestru, ktorá tu dlhodobo pôsobí, takže tých dôvodov bolo viac.
V Bratislave som ale veľmi často, pretože je naozaj hneď za rohom, a Prahu vnímam ako takú základňu, odkiaľ viem vycestovať na Slovensko, do Bratislavy alebo do Londýna. Má dobrú geografickú polohu a hlavne tu mám už vytvorenú svoju bublinu, mám tu aj priateľov zo Slovenska, ktorí sa sem presťahovali, jednoducho mi to niečím tak prirodzene sadlo.
Ako sa ti tam tvorí?
Možno bude moja odpoveď skreslená, ale ja vnímam česko-slovenský hudobný trh ako jeden. Aj z toho dôvodu mi bolo veľmi prirodzené reprezentovať na Eurovízii Česko. Mám pocit, že to, že som v Prahe, nerobí veľký rozdiel, keďže vnímam obrovskú podporu aj zázemie na slovenskej hudobnej scéne, či už ide o rádiá alebo televízne projekty. Profesijne fungujem na oboch trhoch a je to veľmi prepojené.
Som si však vedomý všetkej tej ohromnej snahy pani ministerky kultúry (Martiny Šimkovičovej), aby sa náhodou nepodporil nejaký liberálnejší alebo kvír projekt, a som rád, že toľko skvelých kvír projektov, ktoré sa práve realizujú, bolo podporených ešte predtým, než prišla táto vláda.
Ako si spomínal, reprezentoval si na Eurovízii Česko. Prečo nie Slovensko?
Na Eurovíziu sa musí prihlásiť verejnoprávna televízia, nemôže to byť súkromná, takže pokým sa STVR nestane členom EBU (EBU – European Broadcasting Union, alebo Európska vysielacia únia, je združenie európskych rozhlasových a televíznych staníc, ktoré organizuje Eurovíziu, súťaže sa môžu zúčastniť len aktívni členovia EBU, pozn. red.), respektíve nezaplatí štartovný poplatok a neprihlási sa, sám umelec sa tam prihlásiť nemôže.
Nehlási sa teda umelec, ale krajina. Česká republika už má v Eurovízii vybudovanú nejakú kultúru, aj keď je stále považovaná za mladšiu krajinu, ktorá vstúpila do súťaže trochu neskôr, a niektoré roky sa súťaže ani nezúčastnila. Každopádne, bola to jediná možnosť, nedalo sa reprezentovať Slovensko.
Flirtoval s ním moderátor, nepovažuje to však za nevhodné
Na Eurovíziu si išiel so skladbou Kiss Kiss Goodbye, ktorá je dosť osobná. Často čerpáš inšpiráciu zo svojho života?
Zdá sa mi úplne prirodzené, že čerpám len zo svojho života, tak to u mňa jednoducho funguje. Samozrejme, niekedy tá tvorba môže reflektovať aj niečo iné, ale na deväťdesiat percent čerpám zo svojej vlastnej skúsenosti. Analyzujem veci, ktoré vo mne zanechali nejakú intenzívnu emóciu, rýpem sa v nich, to je pre mňa kľúčové. Zároveň to veľakrát používam ako taký reflektujúci proces, kedy si skrz hudbu dokážem veľa vecí vyriešiť, vypovedať, pustiť do sveta a môže to potom prehovoriť k niekomu ďalšiemu, kto si tam nájde kúsok svojho príbehu. Ja tomu v angličtine hovorím, že: „At first, it is my own remedy; then eventually, it might become someone else’s.“ (V prvom rade je to môj vlastný liek, neskôr sa však môže stať liekom pre nikoho iného, pozn. red.)
Tvoje zákulisné video s moderátorom, ktorý s tebou flirtoval, sa stalo virálnym. Ako si to celé vnímal ty?
Neviem, prečo sa stalo virálnym, asi to bolo tou energiou, ktorá tam vznikla. Ľudia veľmi riešili, či to bolo vhodné. Podľa mňa tam nebolo nič nevhodné, ja som sa v danom momente cítil veľmi komfortne, keďže to bolo od začiatku také, že sme sa s moderátorom trošku doťahovali.
Tá situácia ale bola trochu skreslená, moderátor sa ma totiž najprv opýtal, koľko meriam, potom zapol kameru a zopakoval otázku inak. Druhýkrát sa spýtal, aký som veľký, a to v angličtine znamená niečo iné. Takže vy ako diváci ste nepočuli, že on sa ma reálne opýtal na výšku, a ja som preto odpovedal na výšku. Ľudia potom riešili, že ADONXS chytro odpovedal na výšku a neodpovedal na veľkosť niečoho iného, pritom on sa na tú výšku reálne pýtal.
Myslíš, že podobné virálne momenty pomáhajú ľuďom vnímať kvír identitu ako prirodzenú súčasť verejného priestoru?
To mi vôbec nenapadlo, a vlastne s tým úplne súhlasím. Vždy keď vediem nejaký rozhovor a začneme sa rozprávať o kvír témach, je pre mňa najpohodlnejšie, keď je to brané ako niečo bežné, dennodenné, a nie niečo, čo sa dáva na piedestál alebo berie ako divné a odlišné, a vtedy vzniká tá normalizácia. Takže myslím, že si to veľmi pekne opísala a že to naozaj môže spôsobiť to, že si ľudia povedia: aha, toto je úplne normálna konverzácia, je to chlap s chlapom, a je to okej.
Ešte pred semifinále si bol jedným z favoritov, mnohí očakávali tvoj postup. Cítil si tlak, či už zo strany médií, fanúšikov alebo sám na seba?
Ja som si veľmi vážil, že sme mali toľko pozornosti a také momentum, určite to pomohlo. Ešte aj teraz mi to pomáha k väčšiemu dosahu po súťaži a získavaniu nového publika.
Keď človek dostane nádej, že sa kvalifikuje a môže uspieť, o to viac bolí, keď sa to nestane. Rozhodne to bola oveľa väčšia facka, ako keby sme v tých predpovediach boli niekde na konci a potom sa to tak aj udialo. Vtedy je s tým človek viac vyrovnaný, takto to bolo o to ťažšie.
Ja si myslím, že tie predpovede reflektovali hlavne našu prácu na promo tour. Ľudia reagovali na tie zastávky po Európe, preto sa predpovede začali meniť a zlepšovať. Bolo to veľké zadosťučinenie, vidieť, že ľudia ocenili, že sa nám darí, že fungujeme na tých zastávkach.
To, že to potom v tej cieľovej rovinke nedopadlo tak, ako sme chceli – bolo tam, samozrejme, množstvo faktorov, ktoré to ovplyvnili, som si ich vedomý. Ambícia sa rozhodne nestretla s realitou, čo mi je strašne ľúto, ale snažím sa, aby ma to neubíjalo. Nehovorím, že je to ľahké, aj keď sa teraz usmievam, ale snažím sa zameriavať na to, že tam vznikla tá platforma, že tam je obrovská podpora, láska a dravosť nových ľudí, toho nového publika, a to je práve to, o čom Eurovízia je.
Budem zbytočne míňať čas, keď sa budem trápiť, že to nedopadlo tak, ako sme chceli. Áno, všetkých nás to štve, ale radšej investujem energiu do tých ľudí, ktorí tam sú a chcú byť a chcú na tom budovať.
Bez ohľadu na výsledok, dala ti Eurovízia nejaké nové skúsenosti, kvôli ktorým si vieš povedať, že to celé stálo za to?
Jednoznačne, vďaka Eurovízii som sa naučil veľmi veľa vecí sám o sebe, keďže je to intenzívny proces. Mal som tam priestor zrýchlene zažiť veci, ktoré by som inak nezažil.
Napríklad európska mini tour, ktorú tam máš len preto, že je to európska platforma. Ľudia na ňu naozaj chodia, a tak sa zrazu ocitneš v Amsterdame pred osemtisícovým publikom, čo nie je úplne norma. Človek sa o sebe naučí veľmi veľa aj z profesijného hľadiska.
Okrem toho sa teším, že mi to dalo aj konexie – súťažiacich, umelcov, keďže takýto intenzívny proces tie priateľstvá ešte viac upevní. Dodnes som s viacerými v kontakte a určite budú vznikať aj nejaké nové kreatívne prepojenia, na ktoré sa veľmi teším.