Autorka: Zuzana Jakúbková / FOTO: IMDB
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2023.
Od evolúcie uchopenia queer témy cez tragické príbehy počas HIV pandémie až po renesanciu gay muzikálu – divadelné predlohy inšpirovali niektoré z najdôležitejších diel modernej kinematografie.
Dosky, ktoré znamenajú svet, lákali queer publikum odnepamäti. V modernej dobe televízneho vysielania a streamovacích služieb sa niektoré oceňované divadelné predstavenia dostali pred oveľa väčší počet divákov, ako si ich tvorcovia kedy mohli predstaviť. Či už je to napätá aféra v učiteľskom zbore pod útokom homofóbov, bolestivá reakcia na stratu najbližších počas epidémie v 80. rokoch, alebo niektoré z najikonickejších muzikálov – adaptácie divadelných hier prinášali filmovému žánru vždy potrebnú injekciu inšpirácie a vizuálnej invencie.
Jednou z prvých filmových adaptácií témy homosexuálnej lásky bola snímka Detská hodinka (The Children’s Hour, 1963). Predloha z roku 1934 o intrigách na dievčenskej škole a o fáme o afére medzi dvoma učiteľkami mala korene v skutočnom prípade škótskej školy, ktorej zakladateľky podali v roku 1811 žalobu za takzvaný libel alebo ohováranie, ktoré viedlo k strate ekonomického zázemia. Kým divadelná hra odmietala túto klebetu ako lož s nešťastným následkom, filmová snímka s Audrey Hepburn a Shirley MacLaine vzala vzťah medzi dvoma učiteľkami o niečo vážnejšie. Tragédia od prvej scény až po klaňačku, Detská hodinka je dodnes učebnicou dramatickej výstavby napätia.
S uvoľnením Haysovho kódexu sa na strieborné plátno konečne dostali príbehy homosexuálnych postáv bez odsudzovania či tragického konca. Najmarkantnejším z nich boli Chlapci z partie (The Boys in the Band, 1970) opisujúci dve hodiny zo života deviatich queer mužov, ktorí sa stretnú na oslave narodenín jedného z nich. Staré lásky, večné nepriateľstvá, zbytočná dráma a nevyhnutná úprimnosť – to všetko šokovalo a očarilo divákov novým pohľadom na tému homosexuálnych vzťahov a protagonistov.
Predloha z pera Matta Crowleyho mala ťažký pôrod – producenti nechceli podporiť hru o gay mužoch, herci sa obávali o svoju kariéru. Pôvodných päť predstavení v maličkom divadle sa vďaka úspechu témy rozrástlo na 1001 repríz v jednej z najväčších sál newyorského Broadwaya. Medzi divákmi bola vtedajšia prvá dáma Jackie Kennedy aj hollywoodska hviezda Marlene Dietrich.
Chlapci z partie dramaticky zmenili spôsob, akým sa svet díval na gay mužov a ako sa oni dívali sami na seba. Mnohí divadelní historici vidia spojenie medzi premiérou v apríli 1968 a úspešnými Stonewallskými nepokojmi za práva queer ľudí v júni 1969. Filmová adaptácia, ktorá prišla rok po rapídnej zmene atmosféry verejného diskurzu o queer právach, si už toľkú pochvalu od publika nevyslúžila – útočnosť a vitriol Crowleyho scenára sa nehodil do sveta, „kde už berieme gayov ako ľudí“. Vďaka úspešnému návratu divadelnej hry k 50. výročiu priniesol Netflix v roku 2020 vynovenú a vyvoňanú adaptáciu s preslávenými menami ako Jim Parsons (Sheldon z Teórie veľkého tresku) a Zachary Quinto (Sylar z Hrdinov alebo Vulkánec Spock z nového Star Treku), ktorých výkony si určite zaslúžia pozornosť.
Osemdesiate roky boli trpkým obdobím pre komunitu LGBT+ a pandémia HIV sa stala námetom viacerých oceňovaných hier. Najväčší rozruch spôsobilo Normálne srdce (The Normal Heart, 1985), autobiografická hra z pera amerického autora Larryho Kramera. „Nahnevaný Larry“, ako ho priatelia i nepriatelia nazývali, opísal bezmocnosť gay mužov počas hurikánu AIDS, ktorý pripravil ich najbližších o životy, kým spoločnosť sa nečinne prizerala. Nejasnosti o spôsobe šírenia HIV, rozbroje medzi umiernenejšou a nahnevanejšou frakciou queer aktivistickej scény a predovšetkým zúfalstvo z nezmyselnej smrti a utrpenia – to reflektuje aj filmová adaptácia z produkcie HBO, kde Kramera stvárnil Mark Ruffalo.
S touto témou sa popasovala aj dvojdielna hra Anjeli v Amerike z 1993 od Tonyho Kushnera, ktorá obišla s náručím plným divadelných ocenení, ako aj Pulitzerovej ceny za drámu. Metaforická hra skúmajúca skryté životy homosexuálov v Amerike je najväčším divadelným experimentom na tomto zozname – hŕstka hercov hrá viacero postáv, komorný dej narúšajú príchody anjelov a duchov a nespočetné monológy skutočne pokúšajú trpezlivosť televízneho diváka. Seriálová adaptácia mala premiéru na stanici HBO na desiate výročie hry a priviedla k svetskejším divákom herecké hviezdy ako Al Pacina v úlohe presláveného právnika a politického lobistu Roya Cohna, Meryl Streepovú ako ducha odsúdenej špiónky Ethel Rosenbergovej a Emmu Thompsonovú ako anjela Ameriky.
Známejším, zvučnejším a „proste viac gay“ subžánrom divadla sú muzikály a o ich adaptáciu do filmovej verzie nebola núdza. Pionierom bola science-fiction kultovka The Rocky Horror Picture Show z 1975, ktorá stavala na úspechu londýnskeho muzikálu z pera Richarda O’Briena. Autor si jeho písaním krátil dlhé zimné večery a obdobie nezamestnanosti, no na rozdiel od J. K. Rowlingovej necítil potrebu uchyľovať sa k transfóbii – práve naopak. Hoci v predlohe téma transvestizmu splývala s motívom veľkoleposti rockových hviezd, filmová adaptácia upriamila svetlo reflektorov na vynálezcu Dr. Frank-N-Furtera a jeho hru s rodovou expresiou. Tim Curry v korzete alebo detail na jeho pery okrášlené krvavým rúžom sú ústredným motívom reklamných plagátov tejto snímky a hraná verzia The Rocky Horror Show je dodnes muzikálom s jednou z najdlhšie neprerušených šnúr predstavení.
Obdobnej diváckej popularite sa teší aj La Cage aux Folles (1978), americká muzikálová adaptácia rovnomennej francúzskej filmovej trilógie. Komediálna fraška popisuje peripetie, ktoré nastanú po strete majiteľa drag queen klubu a jeho partnera s ich ultrakonzervatívnou rodinou. Filmová adaptácia Vtáčia klietka (The Birdcage, 1993) s Robinom Williamsom a Nathanom Laneom spojila absurdné komické situácie s posolstvom úprimnosti a odvahy.
Posledným dôležitým menom s neposledným miestom v dejinách queer divadla je Jonathan Larson, autor populárneho rockového diela Rent (1993). Muzikál inšpirovaný Pucciniho operou Bohéma sa sústredí na životy chudobných newyorských umelcov, ktorí pre neschopnosť uhradiť nájom čelia vyhosteniu. Na ulici rozkvitajú nové vzťahy, no zároveň ich čakajú bolestivé rozchody a večné rozlúčky. Emócie z oboch koncov spektra popisuje aj filmová adaptácia z roku 2015, kde Rosario Dawson stvárnila striptérku Mimi a Anthony Rapp sa zhostil úlohy dokumentaristu Marka.
Nadanie Jonathana Larsona a námety z jeho života, ktoré sa objavili aj v jeho dielach, popisuje autobiografický netflixový muzikál Tick Tick… Boom!, v ktorom si ústrednú úlohu zahral Andrew Garfield.