Autor: Richard L. Kramár / Ilustrácia: Viktória Szabóová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2026
„Cítim sa ako občan druhej kategórie,“ povedal riaditeľ festivalu Drama Queer Robert Pakan. Jeho festival bol odbornou komisiou hodnotený spomedzi podobných projektov najvyššie, grantovú podporu naň však na rok 2025 nedostal.
Nie je sám. Rada Fondu na podporu umenia (FPU) zamietla podporu kvalitným projektom s kapacitou pre cenné výstupy a stabilné ohlasy, orientovaných na kvír tematiku, kvír publikum či budovanie a vzdelávanie kvír komunity.
„Odrážali mentálny svet členov a členiek rady, namiesto toho, aby odrážali nejakú odbornosť,“ glosoval rozhodnutia rady FPU Róbert Furiel, riaditeľ organizácie Saplinq. Predsudkami motivované neudelenie či zastavenie podpory zo strany FPU tak zasiahlo mnohých – od etablovaných organizácií až po nezávislé umelectvo a kultúrne pracovníctvo.
Čo to vlastne znamená pre kvír kultúrnu scénu a pre celú kvír komunitu? Magazín QYS oslovil štyroch aktérov, ktorí osobne pocítili dopad tejto situácie, aby nám povedali, ako sa k nej postavili, v čom našli oporu a aké stratégie rezistencie a alternatívneho organizovania vidia na horizonte.
Medzi oslovenými je riaditeľ združenia Saplinq Róbert Furiel, ktorý stojí za iniciatívami ako PRIDE Košice, komunitné centrum Prizma či vzdelávacie projekty v rámci programu Erasmus+. Ďalším respondentom je Marek Hudec, spisovateľ a publicista, ktorý napísal knihu Spúšť (2024) a v nej reflektuje postavenie LGBTI+ ľudí na Slovensku a ich skúsenosť s násilím. Odpovedal aj divadelný režisér Róbert Pakan zameriavajúci sa na kvír divadlo a performanciu. A posledným je Andrej Kuruc, publicista, novinár a LGBTI+ aktivista dlhodobo sa venujúci výskumu a dokumentácii dejín kvír komunity na Slovensku.
Diskriminačná politika a neodborné rozhodnutia
Rozhodnutia Fondu na podporu umenia z posledných mesiacov vyvolali závažné pochybnosti o odbornej nestrannosti systému štátnej podpory kultúry. „Odborná komisia našu prácu jednoznačne ocenila,“ hovorí Pakan. „No rozkaz z ministerstva kultúry znel jasne: kvír kultúra a umenie verejné peniaze nedostane. A akoby to nestačilo, bola nám zrušená aj podpora na inscenáciu Po Fredrikovi od švédskeho autora Mattiasa Brunna – s hanebným odôvodnením, že projekt je ,v rozpore s dobrými mravmi tradičného života‘.“
S podobne formulovanými postojmi sa stretol aj Kuruc. Neschválili mu vzdelávacie projekty pre LGBTI+ ľudí ani podcasty Teplá vlna, ktoré pomáhali zviditeľňovať kvír ľudí. „Dôvodom bolo, že podľa Rady FPU tieto projekty neboli považované za vzdelávacie. Takisto nám nebola schválená inscenácia zameraná na problematiku HIV, s odôvodnením, že ide o šírenie ‚zvrhlej ideológie‘. Obe hodnotenia boli homonegatívne,“ tvrdí.
Hudec taktiež hovorí, že politika rady FPU je zacielená proti kvír ľuďom. „Rada FPU podľa mojich znalostí ani v jednom prípade priamo neformulovala, že projekt nepodporila preto, že sa zaoberá LGBTI+ témou. V jednom prípade sa len vyjadrila proti projektu, pretože vraj ‚nepodporuje morálne deformácie mládeže‘. Jej motívy sú mi napriek tomu jasné, keďže ju zriaďuje ministerstvo na čele s osobou, ktorá sa diskrimináciou kvír ľudí chváli,“ uvádza.
Upozornil i na nebezpečenstvo diskriminačnej politiky zahalenej do vágnych stanovísk, ktoré podľa neho vytvárajú priestor pre „ideologické zásahy“. Súčasná rada fondu to vraj zneužíva. „Uvedomuje si, že čím otvorene diskriminujúcejšie by jej vyjadrenia boli, tým by boli stíhateľnejšie súdne,“ dodáva Hudec.
Zrušené projekty, strata istôt, zmena povolania
Pre niektoré projekty boli rozhodnutia FPU devastačné, niektoré sa museli „uskromniť“. Furiel bol konfrontovaný s oboma scenármi. „V prípade nezískania zdrojov na projekt PRÍDEME (projekt mal za cieľ priniesť PRIDE do regiónov, kde je LGBTI+ komunita často neviditeľná alebo stigmatizovaná, a vytvoriť bezpečný priestor pre kvír ľudí, pozn. red.) sme sa skrátka rozhodli ho nerealizovať, prípadne hľadať zdroje inde, v inej forme. Ale nateraz je projekt pozastavený,“ hovorí.
Nepodporené projekty však podľa neho neboli kľúčovými. Priznal však, že PRIDE bude kvôli tomu mať o niečo ťažšiu situáciu, čo sa týka hľadania finančných zdrojov, čo bude mať dopad aj na veľkosť podujatia. „Dotklo sa ma to, lebo to sú štátne peniaze a mali by byť rozdeľované čo najviac nestranne,“ komentuje Furiel.
Hudec musel kvôli čoraz nestabilnejšej situácii na kvír kultúrnej scéne kompletne prehodnotiť spôsob, akým si na seba zarába. Dovtedy pracoval ako freelancer v prostredí nezriadenej kultúry. Jeho príjem tak do veľkej miere závisel od toho, koľko grantov sa mu podarí získať na jeho projekty.
„V jednom bode na jeseň bolo jasné, že zhruba dve tretiny môjho príjmu v ďalšom období sú neisté, preto som sa rozhodol zamestnať v kultúrnej inštitúcii zriaďovanej pod mestom (Bratislava),“ dopĺňa.
Tvorbu plánovaných inscenácií aj iných aktivít a spoluprác musel obmedziť aj Kuruc – týkalo sa to aj počtu ľudí, ktorých mohli do projektov zapojiť. „Finančne to znamenalo stratu stability pre kolektív, ktorý sa venuje systematickej práci s kvír témami,” hovorí.
Zneistenie, autocenzúra, vymazávanie
Respondenti opakovane uvádzali, že dôsledky systematického odlivu podpory pre kvír kultúru sú aj psychologické – neistota, frustrácia či pocit dehonestácie. „Ako keby niekto vedome rozlieval nenávisť a chcel nás úplne vymazať z verejného priestoru,“ opisuje ťaživé pocity Pakan.
Kuruc hovorí aj o možných drvivých následkoch vymazávania kvír hlasov z kultúry. Kultúra je podľa neho jedným z mála priestorov, v ktorom sa môžu kvír ľudia na Slovensku cítiť reprezentovaní, pochopení a v bezpečí.
„Bez podpory sa strácajú možnosti vzdelávania, spoločného zdieľania, posilňovania identity či prekonávania traumy. Tým sa prehlbuje izolácia, znižuje dostupnosť podpory a posilňujú stigmy,“ dodáva.
„Ten dopad je možno nepriamy, v takej tvrdej symbolike, že štát, na ktorý sa všetci skladáme svojimi daňami, ktorý by mal vyznávať nejaké základné hodnoty, ktoré chránia a reprezentujú širšiu populáciu – tak ten štát sa rozhodol nás otvorene diskriminovať a otvorene ísť proti nám,“ pokračuje Furiel.
Hudec si myslí, že autocenzúra sa v tejto spoločenskej klíme stáva čoraz bežnejšou stratégiou prežitia. Hovorí, že každý človek, ktorý v kultúre píše projekty, zvažuje, akým spôsobom ich bude písať. „Napríklad či má vyzdvihnúť v programe LGBTI+ umelectvo, či sa snažiť byť vágnym, alebo priamo deklarovať v projekte taký program, ktorý by nebol ideologicky otázny,“ uvádza.
Od vzdoru k alternatívam
Napriek frustrácii sa mnohí rozhodli konať. Hľadanie nových zdrojov, financovanie prostredníctvom crowdfundingu a dôraz na komunitnú podporu – to všetko pomohlo zmierniť následky rozhodnutí FPU. Pomáhajú aj fondy samospráv. V nezriaďovanej kultúre je však aj napriek tomu podľa Hudeca situácia stále veľmi nevyspytateľná.
Kuruc sa preto snaží spoliehať aj na alternatívne financovanie a prednosti otvorenej komunikácie. Okrem zbierok sa dajú využívať aj medzinárodné granty, ako napríklad takzvané Nórske fondy. Takisto je potrebné intenzívnejšie budovanie siete spojencov.
„Pomohli mi ľudia. Obrovská vlna solidarity, ktorú som zažil po zverejnení rozhodnutia FPU, bola pre mňa úplne nová a silná skúsenosť,“ dodáva Pakan. „Ja som podobné pocity nikdy predtým nemal, sám som sa pozoroval, či som dostatočne vďačný za toľko podpory, energie a pomoci, ktorú nám ľudia dávali. Aspoň že v tejto krajine je ešte stále dosť ľudí, ktorí v sebe nenávisť nepestujú a sú schopní empatie, lásky a pochopenia.“
Dôležitosť komunitného zázemia vníma aj Furiel a poukazuje pritom na mieru podpory, akú získal festival Drama Queer. Priznáva však, že aj tá má svoje hranice.
„Ani tá sila nie je nekonečná, takže uvidíme, kedy sa vyčerpá,“ dodáva Furiel. „Ale chcem veriť, že LGBTI+ ľudia na Slovensku si uvedomia, že je potrebné podporovať organizácie, lebo bez nich tu bude chýbať základná infraštruktúra, na základe ktorej sa budujú ďalšie veci.“
Mobilizácia a vízie budúcnosti
Aj napriek únave sa respondenti zhodujú v tom, že sa nechcú vzdávať a v aktivitách a projektoch budú pokračovať ďalej. Pakana „postavila na nohy“ podpora od festivalu Pohoda, Lode Pink Whale, iniciatívy Otvorená kultúra aj siete pre nezávislú kultúru Anténa, ktoré podporili festival Drama Queer.
„Vidíme, že sa prehlbujú väzby medzi kvír umelcami, aktivistami a organizáciami, vznikajú nové aliancie, formy spolupatričnosti a autonómne platformy ako Otvorená kultúra. Táto skúsenosť nás učí budovať kultúru, ktorá je odolnejšia voči inštitucionálnemu tlaku, a zároveň solidarizovať naprieč marginalizovanými skupinami,“ hovorí Kuruc.
Podľa Hudeca sa však angažovanosť nekončí len pri spolupatričnosti a podpore – umelecká scéna zjednotená v Otvorenej kultúre napríklad svojím tlakom prispela k odvolaniu riaditeľa literárneho centra Gustáva Murína. Kontroverzný spisovateľ si proti sebe stihol pohnevať aj českú kultúrnu obec, ktorá jeho komunikáciu označila za arogantnú.
Nepriazeň ministerstva kultúry podľa Furiela paradoxne posilnila zapojenie kvír ľudí do verejného diania. Hovorí, že odkedy začali útoky z rezortu, LGBTI+ ľudia sú vnímaní viac ako súčasť spoločnosti. „A my ako organizácie sme viac zapájaní do rôznych koalícií, platforiem a protestov. Ukazuje to súdržnosť a mieru solidarity v tejto spoločnosti,“ dodáva.