Autor: Michal Dudoň / FOTO: Universal Music New Zealand Limited
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2025.
Nevyhýba sa tomu, aby pomenovala svoje vnútorné trápenie. Speváčka Lorde sa na novom albume Virgin rozhodla dať von všetko: svoju cestu za pochopením rodu, zlomené srdce, boj s poruchou príjmu potravy či vzťah s matkou.
Zatiaľ čo ide o jej znovuzrodenie, už jej nezostalo miesto, kde by sa dalo ukryť. Sama svoju najnovšiu tvorbu opísala ako pokus vytvoriť záznam, ktorý odráža jej ženskosť: surovú, nevinnú, elegantnú, otvorenú, duchovnú, maskulínnu.
Keď pri predstavení prvej skladby z albumu What Was That vyliezla z kanála v New Yorku, ešte nikto netušil, čo všetko na Virgin otvorí.
Zmizla a opäť sa vrátila
V hudobnom priemysle v podstate dospela. V šestnástich rokoch spievala v skladbe Royals o tom, že nikdy nebude patriť ku kráľom, no napriek tomu so svojím debutovým albumom Pure Heroine o mladosti a odcudzení získala dve ceny Grammy: za pieseň roka a najlepší popový sólový výkon.
S albumom sa vtedy dostala na prvé miesto v americkom rebríčku Billboard Hot 100, čím sa zaradila k najmladším sólovým interpretkám, ktorým sa niečo podobné podarilo.
Aj keď posledné štyri roky nevydala nič vlastné, vlani sa pripomenula na spoločnej skladbe so speváčkou Charli XCX, ktorá patrí medzi najvýraznejšie osobnosti súčasného popu. Spoluprácou prekvapili hudobný svet.
Samotná Lorde je však známa minimalistickým a alternatívnym popovým štýlom, ktorý sa mení s každým albumom. V roku 2017 na albume Melodrama opísala rozchod tak dôsledne, že sa z neho stal konceptuálny príbeh na celý večer a klubová eufória. A potom zmizla.
Namiesto tretieho albumu prišli dlhé prechádzky po plážach Nového Zélandu, rozlúčka s Instagramom a listy pre fanúšikov, ktoré písala ako kamarátka zo strednej školy, čo občas pošle pohľadnicu z opačnej strany sveta. Keď v roku 2021 vydala album Solar Power, znelo to, ako keby sa rozhodla, že nebude popovou hviezdou, ale pesničkárkou. Zrazu prišla s prírodne ladeným, akustickým, introspektívnym albumom, ktorý viacerých zaskočil.
Hudobní kritici boli zmätení, niektorí fanúšikovia tiež. No Lorde sa zdala spokojná.
Teraz sa opäť vracia s rovnakým zmätkom a po vlastnej ceste. Opatrne, mimo mainstreamovej pozornosti veľkých oznámení v podobe PR článkov, reklám a videí na Instagrame.
Nechce sa škatuľkovať
Identita bola však pre ňu vždy silnou témou v tvorbe. Najviac sa posledné obdobie diskutovalo o tom, ako sa snaží pochopiť rod a seba samu. Cítila, že sa jej „vnímanie rodu trochu rozšírilo“ a že sa viac približuje k svojej maskulinite.
V rozhovore pre Rolling Stone povedala, že je „niekde uprostred, čo sa týka rodu“. Viac sa o tom zhovárala so speváčkou Chappell Roan, s ktorou sú posledné mesiace viac a viac v kontakte.
„(Chappell Roan) sa ma na to opýtala,“ hovorí Lorde. „Povedala mi: ‚Takže si teraz nebinárna?‘ A ja som odpovedala: ‚Som žena – okrem dní, keď som muž.‘ Viem, že to nie je veľmi uspokojivá odpoveď, ale je vo mne časť, ktorá sa naozaj bráni tomu, aby som sa zaškatuľkovala.“
Rod vníma ako niečo premenlivé, prchavé, niekedy čisto telesné. V rozhovore konštatovala, že sa cíti „niekde uprostred“ – stále sa identifikuje ako cis žena, no jej prežívanie pohlavia je plynulé, bez snahy zaradiť sa.
Pred nikým neuhne
Nad tým, čo povedala Roan, sa zamýšľa v skladbe Hammer, rovnako ako aj v pesničke Man of the Year, kde sa opäť dotýka svojho rodu. Zbavuje sa svojej vnútornej hanby, stáva sa viac sama sebou.
Dokonca aj vo videoklipe si spevňuje hruď, čím pripomína svoj tohtoročný outfit na Met Gala. Obliekla si totiž bandeau – pruh látky, ktorý obopína prsia.
Lorde 1. mája na Instagram Story viac priblížila posolstvo svojho albumu. Zamerala sa na slovo virgin, zdieľala jeho definíciu s tým, že „existujú dôkazy, že slovo virgin vzniklo kombináciou latinských slov vir (muž) a gyne (žena), čiže muž-žena alebo androgýnna osoba“.
V rozhovore pre Lucy Smith prezradila, že text k skladbe Man of the Year vznikol, keď pravidelne cvičila, naberala silu, menila sa jej postava v ramenách a pažiach. To ju motivovalo spochybňovať na albume všeobecné predstavy vnímania ženskosti.
„Myslím si, že veľa žien má v sebe zakorenené, že by mali vyzerať… že by mali byť tou najmenšou možnou verziou seba,“ hovorí. „Chvíľu mi trvalo, kým som si položila otázku: ‚Čo ak by sme to nerobili? Čo by sa stalo, keby sme sa odovzdali tomu, akú veľkosť má naše telo mať? Ako by to vyzeralo, keby sme boli odvážne a nechali odvahu na nás pôsobiť?“
Odpoveď znela: stali by sa úžasné veci. Kým sa zamýšľa nad svojou líniou ženských predkov, buduje si svoju vlastnú predstavu o sebe: nepoznačenú, pravú, takú, ktorá pre ničím neuhne.