Autorstvo: Kvír Prešov / Ilustrácia: Lukas Lee
Text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2025.
Nedávno založili platformu Kvír Prešov a teraz sa stretli na Čiernom moste na drinku, aby si pokecali o tom, ako sa im v Prešove žije. Nie všetci z nich sú plnokrvní Prešovčania, ale všetci tu majú aspoň časť srdca, minulosti, rodiny, záväzkov či aktivít. Všetci sú kvír a každý z nich je v inej situácii. Študent, pracujúci, single, v monogamnom vzťahu, v otvorenom vzťahu, v manželstve, gej, trans či lesbickej príchute. Kvír kombinácie sú zdanlivo nekonečné a toto je malá ochutnávka Prešova.
Kto sme?
Eva Č. – polovičná Prešovčanka, polovičná dedinčanka a celým srdcom svetová občianka. Pochodila kade-tade a teraz je vďačná za každú chvíľku, ktorú môže stráviť doma. Doma doma. V domčeku, na terase, v záhrade, v sade a so svojou partnerkou, s ktorou zatiaľ nemajú psa ani mačku.
Orlando B. – S iniciatívou Druhý coming out vzdeláva o BDSM od Prešova až po Brno a slovo „úchyl“ si berie vždy ako kompliment. S touto krajinou to zatiaľ nevzdal, no keď k tomu nemá ďaleko, zachráni to šálka čaju a východ slnka z paluby plachetnice.
Alex S. – Hoci ho štúdiá zaviali do Viedne a neskôr práca do Marburgu, lásku nakoniec našiel po spätnom príchode do rodného Prešova. Dúfa, že sa raz dočká vlastnej svadby na Slovensku, a tak mu neostáva nič iné, len toto čakanie krátiť organizovaním kvír aktivít s Kvír Prešov a science-fiction festivalov spolu s partou okolo online časáku na scifi.sk.
Roman Š. je hrdý lokálpatriot, a preto sa vždy zo sveta vrátil domov, kde stále čaká na toho pravého (anyone?), lebo sa riadi heslom: ,,Kto šťastie doma nemá, márne ho v cudzine hľadá.“ Je to veľký živel s veľkým srdcom, konzument kultúry a umenia a nikdy sa nenudí, ani ľudia s ním. Vždy si razil svoju cestu, či už v spoločnosti, alebo v biznise. Miluje svojho psa Kevina, ktorý je už tiež „prešovskou postavičkou“.
Čo pre vás znamená Prešov a ako veľmi je kvír? Aké široké je kvír spektrum v Prešove? Kde sa nachádza jeho teplý genius loci, prípadne ako sa prejavuje?
EČ: Ja sa identifikujem ako polovičná Prešovčanka. Pochádzam z okresu Bardejov, v Prešove som študovala na VŠ a neskôr pracovala. Potom som na cca 15 rokov odišla, zväčša som bola v zahraničí, ale vzťahy z týchto čias mi ostali dodnes. Priateľské, kamarátske, dokonca aj partnerský, a aj vzťah k mestu ako takému. Keď som sa sem však po rokoch vrátila a chcela spoznať prešovskú kvír komunitu, zistila som, že niet ako.
AS: Pre mňa Prešov bol a stále je mestom s akurátnou veľkosťou – ani malé, ani veľké. Dostať sa z jedného konca na druhý trvá max. 30 minút. Všetko je tu kvázi poruke. Nikdy som nevnímal, že by tu niečo chýbalo – ale je pravda, že na dedikovane teplé diskotéky sa odjakživa chodilo do Košíc (Viagra, eMko etc.). A to mu možno ostalo dodnes. Na druhej strane, bolo to v prešovskej Ponorke, kde ma prvýkrát na párty pobozkal chalan pred 20+ rokmi – a nie v Košiciach. A to je možno také prešovské – priestor tu je voľnejší, autentickejší, navonok tolerantnejší. Možno to zároveň ale umožňuje vzniknúť väčšej malomeštiackej šuškande, ktorá je automaticky súčasťou týchto reálií.
EČ: Nebol tu teplý podnik a ani žiadna kvír platforma či skupina. Zvažovala som, že sa postavím niekde v meste s transparentom: „Haló, si kvír? Poďme na kávu.“ Nechápala som, že tretie najväčšie mesto na Slovensku nič také nemá. A onedlho som pochopila, že ani mať nebude, ak budem len čakať… A tak vznikol Kvír Prešov, ktorý je asi to najteplejšie, čo sa tu deje. Bezpečnými podnikmi sú určite Wave, Stromoradie, Lokál a v poslednom roku nový podnik Čierny Most, ktorý je naším „sídlom“. Všetky akcie Kvír Prešova sa odohrali práve tu. Kvír spektrum je tu široké, až som sama prekvapená!
RŠ: Kvír spektrum je asi také široké ako celé LGBTI+!
EČ: Najprekvapujúcejšia je pre mňa avšak absencia lesieb. Nevravím, že tu nie sú, ale nedá sa ich stretnúť. Niečo ako jednorožce…
AS: A pre toto na posledné stretnutie Kvír Prešova prišli samé baby! Privolala si to! (Smeje sa.)
EČ: Opakom je Roman Šimon, ktorého považujem za stelesnenie teplého genia loci Prešova a ktorý je všadeprítomný. Pre viac info, viď bonusovú otázku. Zn. Poznáš Romana, poznáš Prešov.
Akú náladu má kvír komunita? Koľko z týchto nálad sa zrkadlí v meste ako takom?
OB: Náladu medzi kvír ľuďmi by som opísal ako neistú, nie len v našom meste, ale po celom Slovensku. Nevieme, čo čakať. Politická situácia sa zhoršuje, na základné práva nám siahajú čoraz častejšie, ľudskoprávne organizácie prichádzajú o zdroje… Je ťažké v takejto situácii niečo plánovať alebo budovať, skôr sa snažíme prežiť a udržať to, čo máme. Nemali by sme sa však nechať zastrašiť. Práve naopak, stále vnímam, ako sa niečo deje, hľadajú sa možnosti. Práve toto je čas, keď treba ísť do ulíc. Nie len kvôli tomu, čo môžeme zmeniť, ale jednoducho preto, aby sme si pripomenuli, že nás je veľa a máme jedna druhú.
EČ: Sama sa niekedy pýtam… Vnímam niečo ako apatiu, ale možno sú to len obavy o bezpečnosť. Ťažko sa hľadajú ľudia, ktorí sú ochotní sa do niečoho aktívne zapojiť. Možno sa veľa vecí deje v online priestore, neviem. Taktiež vnímam generačné rozdiely. Ako keby sa generácii Z nechcelo veľmi stretávať sa osobne.
RŠ: Kvír komunita má náladu nakopnúť naše mesto a ľudí v ňom na väčšiu toleranciu a prijatie. Najviac kvír vecí sa deje okolo Kvír Prešov (sledujte na facebooku!). Čo sa týka umenia, sú to asi hudobné podujatia.
AS: Ak chcete sledovať, čo sa deje v Prešove, musíte sledovať Romana Šimona.
Aké sú vaše prvé kvír spomienky, ktoré sa vám spájajú s Prešovom?
EČ: Prešov hral zásadnú rolu v mojom živote, v mnohých ohľadoch. Tu som stretla svoju prvú frajerku. A aj druhú a tretiu. (Smeje sa.) Štvrtá bola počas života v Anglicku a piata, terajšia, je znova tá tretia. Takže pre mňa sa najviac kvír zážitkov udialo v Prešove! Prvý bozk, prvé rande, prvé spolužitie. Avšak vtedy som nebola ešte oficiálne vyoutovaná, nebolo to súčasťou väčšej komunity alebo skupiny, nikoho kvír som okrem mojich frajeriek nepoznala a nevnímala, že by sa tu niečo v 90. rokoch dialo.
RŠ: Práve v tých 90. rokoch som vyrastal na vlne eurodance, house, rave, techno a na ženských rockerkách, tak to malo blízko ku kvír aj témou. A bolo to práve na týchto párty, kde som spoznával prvých LGBT+ ľudí v Prešove.
OB: Je to možno zvláštne, ale ja mám veľmi pekné kvír spomienky aj na strednú školu. Viem, že som mal šťastie, a pre veľa kvír ľudí je škola peklo, hlavne na odborných školách. Poznám nejedného takého človeka. Ja som ale na gymnáziu okolo seba prvýkrát mal kvír ľudí v bežnom živote, každý deň. Už vtedy som si bol istý vo svojej kvír identite, takže za mnou ľudia občas aj chodili, lebo vedeli, že som bezpečný človek, alebo sa ma na to pýtali. Atmosféra tam bola veľmi otvorená, čo bol jeden z mála pozitívnych aspektov „Horného gymka“.
AS: Tiež mám veľmi príjemné spomienky. Bol som sídliskové decko, ktoré celé letá prežilo s babami v našom bloku – tých bolo oveľa viac ako chalanov a rozumel som si s nimi oveľa lepšie. Hrali sme karty (kto pozná Cisár, kráľ, sluha, pucík?), skákali gumy či mali iné lavičkové, loptové a preliezkové hry. Spomínam si na prvú facku, ktorú mi dala zo žiarlivosti jedna z nich. Nerozumel som prečo. Samozrejme, ani som nemohol. (Smeje sa.) Taktiež ale vo mne rezonuje spomienka na chalana z hudobnej náuky, na ktorú som chodil v ZUŠ-ke. Ten mi raz ukázal, že za školou je Kmeťovo stromoradie, kam chodia zamilovaní… Doteraz neviem, či mi chcel niečo naznačiť.
Kde ste mali prvé rande? Kam by ste smerovali na romantické prechádzky?
AS: Do Prešova som sa vrátil po viac ako dvoch desaťročiach mimo Slovenska. Moje prvé rande nejaký čas po príchode bolo na Vodárenskej veži. Nie je extra často navštevovaná a poskytuje pohľad na mesto, jednotlivé vilky v okolí. Ste sami, nad mestom. Ďalšie tvorila prechádzka spomínaným Kmeťovým stromoradím, ktoré je alejou vedúcou okolo pôvodných hradieb centra mesta. Pre lesnú romantiku je príjemná turistická žltá značka od Mestskej haly na Borkút pri Haniske k Pamätníku sedliackeho povstania. Je to hranica záhradkársko-vilovej štvrte mesta, nie krátka ani dlhá, s tieňom a šumom lesa.
EČ: Prvé rande si pamätám celkom presne! Išli sme z intráku na 17. novembra na prechádzku na Kalváriu. Tam padol aj prvý bozk. Myslím, že Kalvária by vedela rozpovedať veľa príbehov. Aj dnes je to dobré miesto na romantickú prechádzku. Mimo leta sú pekné prechádzky aj popri Toryse, s prestávkami na kávičku či jedlo. Cez leto je to tam dosť plné cyklistov, korčuliarov, bežcov, psíčkarov, ale v jeseni či v zime je to fajn.
Stretli ste sa aj s negatívnymi skúsenosťami? Kde a kedy? Zlepšila sa situácia dnes?
OB: Zažívam to bežne – čudné pohľady na ulici, občas nejaký hlúpy komentár… To mi ale až tak nevadí, a osobne nemám pocit, že by na mňa ľudia v iných mestách zízali podstatne menej. Stalo sa mi ale napríklad, že mi lekárka odmietla starostlivosť kvôli tomu, že som trans. Asi pol roka som potom bol bez všeobecného lekára. To je väčší problém. Neviem sa na to nepozerať alebo odísť, hmatateľne mi to zhoršuje život. Aj od iných trans ľudí počúvam zlé skúsenosti zo strany inštitúcií, či už je to u lekára, na polícii alebo na úrade. Nemyslím si, že sa to zlepšuje, práve naopak.
RŠ: Keď som bol mladší a bola iná doba, tak to častejšie boli hlavne slovne útoky, fyzické len párkrát, vekom sa to stáva už len výnimočne, keďže si moc na nás starších netrúfnu, ale útoky ako také sú na skoro dennej frekvencii prítomné zo strany politikov, a to sa akosi nezlepšuje.
EČ: Musím povedať, že chvalabohu zatiaľ žiadne negatívne skúsenosti nemám. Vnímam však, že to tak nie je pre všetkých. A tiež vnímam aj to, že jedným z dôvodov, prečo ich nemám, je to, že „si dávam pozor“ – neprechádzame sa s partnerkou za bieleho dňa za ruky po Hlavnej. Pre istotu…
Čo kvír sa deje v Prešove? Aké typy podujatí či udalostí navštevujete alebo sledujete?
RŠ: Keďže je Prešov takpovediac považovaný za slovensky Seattle, tak prevažne koncerty a hudobné podujatia, ale aj divadlo, diskusie, slam, prednášky (hudobné či filmové), filmový klub, pub kvízy, párty, disco – proste všetko. Kvír Prešov pravidelne usporadúva Kvír Klub na budovanie komunity a stretávanie sa pri hrách a workshopoch, tematické eventy, dokonca máme tento rok za sebou prvý Pride Day. Podnik Christiania už tretí rok organizuje festival Symbióza, ktorý sa venuje aj kvír témam, filmový klub Pocity premieta filmy s touto tematikou, Wave cnk dáva priestor kvír umelcom rôznych oblastí.
EČ: Väčšinu kvír vecí, ktoré sa v Prešove dejú, si zorganizujeme my. Našli sme priestor v Čiernom Moste. Nie je tu tradícia vyslovene kvír scény, či už klubovej alebo umeleckej. Inak sledujem program už spomínaných nezávislých klubov ako Wave, Stromoradie, Čierny most, Christiania, kino Pocity, slam poetry scénu.
A kam chodí prešovská kvír komunita, lebo v meste im to chýba?
OB: Rozhodne do Košíc. Chodievam do komunitného centra Prizma, kde aj polovica účasti býva z Prešova. Hlavne čo sa týka trans žien – tie sú zároveň aj podskupinou, s ktorou sa v Prešove stretávam najmenej. Transfeminínne osoby sú z nás najzraniteľnejšie, je to teda jasný signál, že to tu stále nie je bezpečné. Mrzí ma, že nemáme vyjadrenie od trans ženy aj v tomto rozhovore.
Košice nie sú ale obľúbené len preto, že tam sídli jedna z dvoch najväčších kvír organizácií na Slovensku. Celkovo je to väčšie mesto, nálada tam je menej konzervatívna a ľudia menej paranoidní. A oveľa viac sa tam toho deje – aj nekvír Prešovčania chodia tráviť čas do Košíc, keď ich to tu prestane baviť.
RŠ: Ľudia chodia prevažne do Košíc. Do gejských barov ako Fest alebo novšie do Ponqu.
EČ: Pokiaľ tiež viem, tak do Košíc. Ja osobne len na Pride Košice, ale viem, že kvír Prešovčania tam chodia do klubov a aj na rôzne akcie, ktoré robí Saplinq. Možno aj kvôli väčšej anonymite.
AS: Tak potom by mali kvôli tej anonymite chodiť aj Košičania do Prešova… (Zasmeje sa.)
Najlepšie pozitívne kvír zážitky v Prešove?
RŠ: Určite akcie organizované Kvír Prešovom a určite prvý Prešov Pride Day.
EČ: Súhlasím, pre mňa boli taktiež veľmi silné akcie Kvír Prešova. Najmä preto, že sa udiali napriek zlej celoslovenskej situácii a nálade. A možno ani nie napriek, ale práve kvôli. Keď čítam nenávistné vyhlásenia verejných osôb alebo diskusie o diskriminačných zákonoch, mám obavy a úzkosti. A potom stojím za bieleho dňa uprostred Prešova na Prešov Pride Day, pozerám na 50 kvír ľudí a ich priateľstvá okolo seba, ako sa bavíme poviem si: Dá sa to…
Čo by ste si pre Prešov priali do budúcna?
OB: Viac života. Prešovčania toho robia veľa, akurát nie tu. Viem, že je ironické to hovoriť, keď sám teraz študujem mimo Prešova, ale prial by som si, aby ľudia neodchádzali a nevzdávali to tu. Nielen kvír ľudia, ale ktokoľvek, kto chce niečo zmeniť alebo niečo tvoriť a má pocit, že sa to v tomto meste nedá. Dúfam aj, že to, čo tu teraz budujeme, tu ešte dlho bude. Ľudia v meste aj veľa rozprávajú o tom, čo im chýba, ale keď to vznikne, neukážu sa. Všetci okolo mňa chvália, keď sa v meste objaví niečo nové, hovoria, ako to tu bolo treba, ale potom ich v tom priestore alebo na tej akcii nevidím. Nečudo, že sa tu potom tie nápady dlho neudržia.
AS: V Prešove – ako kdekoľvek inde – platí: Čo si sám nespravíš, to nemáš. Čakať, že sa tu niečo sformuje, zorganizuje, zmení samo od seba, je iluzórne. Preto by som si prial konkrétne, ak by sa na Prešovskej univerzite zorganizovala študentská skupinka a založila Kvír klub, ktorý by spájal ich komunitu a bol nielen voľnočasovým a identifikačným zoskupením, ale možno zároveň napríklad aj v rámci kurikula poskytoval kvír pohľad na obsah či formu štúdia. Počas mojich štúdií vo Viedni to bol práve takýto študentský klub, ktorý ma zoznámil s fantastickými ľuďmi a poskytol nám možnosť sa prezentovať ako teplé študentstvo aj aktivitami – ako na akademickej pôde, tak aj mimo nej.
EČ: Priala by som si, aby kvír komunita mohla verejne, slobodne a bezpečne fungovať. Aby ľudia pochopili, že sme tu „buli, sme i budzeme“ a že všetko môže vedľa seba pokojne koexistovať. Prešov bol vždy historicky multi-kulti, ale nejak sa na to v poslednom čase zabúda. Nie každý je Slovák, katolík či hetero. A tiež by som si priala, aby „Atény na Toryse“ naplnili svoj potenciál. Prítomnosť študentov v meste nevidím, necítim, nevnímam a je mi z toho smutno.
A teraz už sľúbená bonusová otázka na záver: Ako často je Roman dostupný? Kam ťa z(a)vedie?
Roman, pokiaľ nie je odcestovaný alebo v práci, je dostupný každý deň, aj v niektoré noci. Zavedie vás na fajné pivo, spojí to s koncertom alebo zaujímavou prednáškou, podľa ponuky akcií v meste. Aj do filmového klubu na artový film, pub kvíz, do niektorého z našich dvoch divadiel na skvelé predstavenie, pokecať a zabaviť sa na Kvír Klub a cez víkend určite tancovať na párty alebo diskotéku, alebo aj do galérie na výstavu. Stačí sa ozvať!