Autor: Andrej Kuruc / Foto: Jakub Kováč
Juraj Bako je mladý umelec, ktorý pochádza z Bratislavy. Na VŠMU začal študovať divadelnú réžiu. Ako sám však hovorí: „Na divadelnej réžii mi typ výuky nevyhovoval. Zistil som, že inklinujem k iným formám divadla. A preto som nakoniec skončil bábkarskú réžiu a dramaturgiu.“ Od jesene začal doktorandské štúdium na katedre bábkarskej tvorby, a zároveň študuje digitálne umenie vo Viedni, kde v súčasnosti aj žije.
V roku 2015 založil s ľuďmi zo svojho ročníka Divadlo FÍ, ktoré sa venuje najmä detskej tvorbe. Nemyslí si, že to, že je gej, priamo ovplyvnilo jeho výber divadelného povolania. „Na strednej som chodil na ‚dramaťák‘. Bol to otvorený priestor pre ľudí, ktorí doň chodili, kamarátov, pedagógov a pedagogičiek. Trávil som tam veľa času. Bol to pre mňa bezpečný priestor,“ spomína Juraj.
Keďže sa vo svojom okruhu cítil prijatý, ani pri coming-oute svojim blízkym kamarátom sa nikdy nestretol s negatívnou reakciou. „Doma to bolo tiež veľmi hladké. Drámy sa nekonali. Chvíľku trvalo, kým sa s tým rodičia naplno stotožnili. Ale od začiatku boli veľmi podporní. Som im za to vďačný,“ spomína Juraj.
Čo je vlastne queer divadlo? Juraj by ho definoval ako divadlo tvorené ľuďmi z komunity, alebo divadlo, v ktorého dielach je ústredná queer tematika a témy menšín. „Queer divadlo mi pripadá trefné, lebo sa vyjadruje k veciam, ktoré sú často v spoločnosti tabu,“ dodáva.
Sám s queer témami pracuje vo svojej tvorbe, napríklad v inscenácii Δ x Ψ Nyuli (delta vs. psí). Ide o predstavenie vizuálneho divadla podľa denníkov známeho stredoeurópskeho maliara Ladislava Medňanského (Mednyánszky László), ktorý bol gej. Publikácia o Medňanskom ho svojou formou zaujala. „Mám rád intímne zápisky ľudí. Je fascinujúce skúmať a odhaľovať osobnosť konkrétneho človeka. Zároveň som sa vedel s jeho denníkmi stotožniť. Bolo to jedno z prvých literárnych diel, v ktorom som sa stretol s ústrednou témou homosexuality,“ vysvetľuje Juraj. Zápisky majú často romantické ladenie a Medňanský ich písal formou listov zosnulému priateľovi. Zaujímavý vzťah motivoval Juraja spracovať maliarove spomienky do divadelného tvaru. Zaoberá sa témami, o ktorých je potrebné rozprávať. „Fakt, že Medňanský bol homosexuál, sa v dejinách umenia dlho cenzuroval a zatajoval. Pritom je pre jeho tvorbu kľúčový. Na mnohých obrazoch sú postavy mužov z rôzneho prostredia.“ Keď bol Juraj na činohre, vnútorne sa nestotožňoval s tým, ako sa od nich žiadalo veci robiť. Cítil potrebu spracovať príbeh po svojom a netradične. Pri spracovaní textu postupoval metódou, v rámci ktorej jednotlivé pasáže z denníkov spájal kolážovou formou. V inscenácii aj sám účinkoval. V minulosti sa zúčastňoval recitačných súťaží. „Bola to vždy pre mňa aktívna performerská rola, takže som si pri tomto predstavení povedal, že si to ešte chcem vyskúšať.“ Momentálne sa však neplánuje k hraniu vrátiť.
Menšinová téma sa objavila aj v predstavení Bratia. A sestry?, ktoré robil s Divadlom FÍ. „Celé sa to točilo okolo rôznych mytológií. Pracovali sme so starou slovanskou, severskou mytológiou aj bibliou a ich pohľadom na ženu. Zabŕdli sme do feministickejších tém a tém rôznych identít,“ vysvetľuje Juraj. V tvorbe pre deti sa v Divadle FÍ snažia prispieť k ich budúcej spoločenskej angažovanosti. Teraz sa venujú témam ochrany životného prostredia, globálneho otepľovania.
„Pri všetkých projektoch je pre nás dôležité pretlmočiť deťom, aby boli angažované. Že v situácii, keď niečo neviem vyriešiť, ak sa ozvem, požiadam o pomoc, tak potom iní ľudia majú páky na to, ako problém začať riešiť,“ opisuje ich prístup. A rovnako sa venujú téme akceptácie. Obecenstvo spoznáva inakosť napr. cez postavičky rôznych zvierat, vekovo prístupným spôsobom.
Podľa Juraja sa až na zopár výnimiek queer tematika objavuje najmä v repertoároch nezávislých divadiel alebo performatívnych skupín. „Keď som ešte situáciu na Slovensku sledoval aktívnejšie, zdalo sa mi, že v kamenných divadlách sa projekty točia okolo tej istej skupiny ľudí. Je tam malá variabilita, a tým pádom aj obmedzený výber tém.“
Podľa Juraja by pomohlo pozývať viac ľudí zo zahraničia a divadlá viac otvoriť diverzite. Ani na škole sa napríklad nevenovali špecificky queer téme. Jedine na výberovom predmete Slávy Daubnerovej o tanečnom divadle pozerali a rozoberali rôzne záznamy aj s touto tematikou. No čo sa týka iných predmetov, ako dejiny divadla, tam nič také nezachytil. Ale verí, že veci sa začínajú meniť. Dôležité podľa neho je, že sa LGBTI+ témy otvárajú, stále sa im venuje priestor, nemlčí sa o nich, napriek žalostnej politickej situácii na Slovensku.
Queer divadlo mi pripadá trefné, lebo sa vyjadruje k veciam, ktoré sú často v spoločnosti tabu
Juraj vo Viedni sleduje nezávislú scénu. V študentských prácach je queer tematika veľmi prítomná. „Mám pocit, že už sú ďalej. Rozoberajú témy ako nebinárnosť, fluidita v sexualite,“ približuje Juraj. Ako príklad uvádza kultúrny priestor s názvom studio brut. Ide o koprodukčný dom, kde nadväzujú spolupráce s viedenskými a medzinárodnými umelcami a umelkyňami. Nemajú stálych performerov, majú však vybudovanú sieť takých, s ktorými často spolupracujú. Venujú sa multidisciplinárnym projektom. „Zaujímavé je, že experimentálne divadlo vo Viedni vychádza viac z vizuálneho umenia, ktoré je vo všeobecnosti progresívnejšie,“ približuje Juraj. Tam sa venujú častokrát queer témam. Sprevádzajú to aj zdanlivé drobnosti. Napríklad v bulletinoch uvádzajú účinkujúcim preferované zámená. V tom kultúrnom priestore mali toalety, kde boli dve miestnosti. Na dverách jednej mali obrázky dvoch pisoárov a jedného záchodu a na dverách druhej dva záchody. „Ľudia si mohli vybrať, kam chcú ísť, bez podmieňovania rodom. V zásade v takýchto „drobnostiach“ vidím, že tá spoločnosť to celkom inak prijíma a má už inú úroveň diskusie,“ zamýšľa sa Juraj.
V súčasnosti Juraj študuje digitálne umenie vo Viedni. „Mojou motiváciou bolo získať know-how, tipy, triky, zručnosti, ktoré by som vedel využiť v divadle. Získať technický background.“ Aj vo svojom aktuálnom výskume na VŠMU sa venuje rôznym možnostiam využitia interaktívnych a digitálnych technológií v bábkarskej tvorbe.
Čo sa týka budúcnosti, Juraj plánuje pokračovať v spolupráci s Divadlom FÍ. Na jeseň však pripravuje projekt Pandémia+ s divadlom Nomantinels. „Motivovala ma tematika HIV. Je dôležité o tom hovoriť. Je to pre mňa výzva pracovať s novými ľuďmi, tímom, nový typ projektu. Zmenu pre mňa predstavuje aj to, že po divadle pre deti sa tým vraciam k divadlu pre dospelých,“ popisuje Juraj. Koncom minulého roka sa podieľal na založení novej platformy pre súčasnú bábkarskú tvorbu, kde plánujú robiť projekty v experimentálnej línii, taktiež skôr pre dospelé publikum.
„Vidím, že veci sa menia, hoci superpomaly, ale smerujú k lepšiemu. Za posledné roky vzniklo veľa nových nezávislých divadiel, ktoré sa venujú tiež angažovaným témam. Pomohlo by, keby sa univerzity, kamenné divadlá, inštitúcie viac otvorili, aby neboli skostnatené, aby tam bola diverzita ľudí aj tém,“ uzatvára Juraj.