Autor textu: Tomáš Kramár / Foto: Daniel Veselský
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2017.
Teplý pár v paľbe predsudkov
Je sympatické, že autori hry Rodáci sa pri zobrazení gejov vyhli akýmkoľvek stereotypom. Slovenské národné divadlo (SND) uviedlo v uplynulej divadelnej sezóne 2016/2017 hneď niekoľko súčasných hier slovenských a zahraničných autorov, ktorých napísanie si u nich objednalo na zákazku. Vo väčšine prípadov išlo o texty, ktoré sa vyrovnávali nielen s našou minulosťou, respektíve európskou históriou (Mercedes Benz, Elity), ale aj také, ktoré varovali pred tým, čím žijeme tu a teraz, ako aj možnými dôsledkami našich ďalších neuvážených činov (Túžba po nepriateľovi, Zo života ľudstva, Rodáci).
Strach a nenávisť
Rozhodne najviac sa k tomu, čím dnes na Slovensku žijeme, čo si myslíme a čo cítime, priblížila inscenácia Rodáci, ktorej text napísal osvedčený tandem Valeria Schulzová a Roman Olekšák (Leni – SND, Doktor Macbeth – DPOH). Nie bezvýznamný priestor v tejto všeľudovej mozaike typov a stereotypov dostala i téma lásky dvoch mužov, ktorých na doskách národného divadla kultivovaným spôsobom stvárnili Ľuboš Kostelný a Jozef Vajda. Nachádzame sa v malom meste na strednom Slovensku.
V telocvični tunajšej školy cvičia miestne ženy (cvičiteľka Gabriely Dzúrikovej, citlivá mladá deva Petry Vajdovej, rebelka Moniky Potokárovej, ex-manželka starostu Anny Javorkovej, konšpirátorka Zuzany Fialovej) aerobik a vedú pri tom „babské reči“. V istom okamihu vtrhnú do telocvične bratislavskí aktivisti (Richard Stanke, Dominika Žiaranová), ktorí predtým bravčovou krvou pomaľovali pamätnú tabuľu miestnemu komunistickému pohlavárovi, v dôsledku čoho sú na úteku pred rozzúreným starostom (Dušan Jamrich).
Nečakaná letecká katastrofa naruší na prvý pohľad idylické spolunažívanie malomeštiakov a do telocvične sa začnú postupne schádzať aj ostatní obyvatelia či „okoloidúci“ (hysterická manželka starostu Diana Mórová, neuznaný umelec František Kovár, neofašista Tomáš Maštalír, povaľač Branislav Bystriansky, prokurátor Ján Greššo, sudkyňa Jana Oľhová). Na povrch sa vyplavia nielen tajomstvá z minulosti (spolupráca s ŠTB, korupcia), ale predovšetkým strach a nenávisť prameniace z odlišných postojov k aktuálnym témam (nacionalizmus, utečenci, konšpirácie, neofašizmus, homosexuáli, Rómovia a mnoho ďalších).
Živá inscenácia
Autorská dvojica Schulzová & Olekšák si prostredníctvom vytvorených postáv neberie servítky pred ústa. Slovákom bez pardonu servíruje všetky ich neduhy, strachy a predsudky. Používa pri tom aj hovorový slovník, akoby odpozorovaný z rôznych internetových fór, na ktorých si frustrované existencie ventilujú svoje vlastné problémy, respektíve napĺňajú zadania prichádzajúce z vyšších mocenských inštancií.
Divadelná hra Rodáci je vďaka rozsahu tém, ako aj ich uchopeniu vysoko aktuálna a autentická. Hoci by sa mohlo zdať, že s takýmto ťažkým arzenálom tém bude inscenácia SND ťažkopádnou drámou, opak je pravdou, nakoľko má – aj vďaka nemeckému režisérovi Tillmanovi Kőhlerovi – dynamický spád, ale najmä veľa vtipných momentov. Väčšina z nich je prítomná už v samotnom texte a vychádza z rozdielneho myslenia a konania postáv. Ideálnym príkladom je nezamestnaný povaľač v stvárnení Branislava Bystrianskeho, ktorý sa neštíti brať peniaze od matky svojej frajerky a zároveň nadávať na nepracujúcich Rómov.
Homosexuálna linka inscenácie je postavená na príbehu emigrovaného syna, ktorý spolu s manželom prichádza z Ameriky na Slovensko navštíviť svojho otca a sestru. Strach z neakceptovania jeho orientácie rodinou mu bráni zdôveriť sa otcovi s tým, že v Amerike uzatvoril manželstvo so svojím partnerom.
Jediná osoba v malomeste, ktorá ho dokáže ako-tak vypočuť a pochopiť je jeho sestra, s ktorou sa osud a pero autorov tiež nebude maznať. V kontexte slovenskej drámy uvádzanej na kamenných javiskách ide zatiaľ o jedno z mála zobrazení gejov, navyše nekarikatúrnym spôsobom, avšak pravdou je aj to, že táto téma by si na pôde štátnych či regiónom podporovaných divadiel akiste zaslúžila aj väčší priestor, ak nie rovno samostatnú divadelnú hru. Divácky rébus Bratislavské publikum prijalo Rodákov na premiére veľmi pozitívne. Vcelku dobrý chýr o inscenácii sa navyše šíri rýchlo aj na sociálnych sieťach či ústnym podaním.
Otázkou však je, ako na ňu zareaguje publikum malomestského či dedinského typu, ktoré do SND pravidelne zvážajú z blízkeho či vzdialeného okolia Bratislavy divadelné autobusy. Predsa len, postoj ku kontroverzným témam, ktorých v inscenácii zaznie dosť, sa líši aj v závislosti od pôvodu publika, pričom Bratislava je v tomto smere vnímaná ako výrazne liberálnejšia.