Autor textu: Andrej Kuruc / Foto: M-Appeal
Archívny text prvý raz vyšiel v čísle Jeseň 2018
Odcudzenie je hlavnou témou filmu Hard Paint (braz. Tinta Bruta). Ide o hĺbavý príbeh o izolácii vo svete internetu v meste Porto Alegre na juhu Brazílie. Film zobrazuje sociálne utláčaného a šikanovaného mladého muža Pedra, ktorý vychádza zo svojej ulity len počas svojich vystúpení na chate pre mužov, kedy natiera svoje pružné telo žiarivou neónovou farbou. Film vyhral tento rok Teddy Award v Berlíne, čo je medzinárodná filmová cena pre filmy s LGBT témami, prezentovaná nezávislou porotou ako oficiálna cena na Berlinale.
Duo brazílskych režisérov, Filipe Matzembacher a Marco Reolon (natočili film Seashore) sa hrá s okamihmi erotiky, ale nejde len o číre fantazijné radovánky. Skôr ponúkajú melancholický pohľad na to, ako dôsledky šikanovania, bremeno toho , že človek je iný a umelý konštrukt internetových chatov, rozkladajú sociálne väzby.
Hlavná postava Pedro (vynikajúco stvárnený hercom Shicom Menegatom) je cez deň divný, znepokojivo utiahnutý mladý muž, ktorý nerád vychádza von. Má pocit, že ľudia z balkónov a okien z okolitých domov ho súdia a nepríjemne dusivo pozorujú. V noci sa z neho stáva sexuálne provokatívny performer na webkamere, kde vystavuje svoje telo anonymným mužom na chate. Značkou jeho vystúpenia je florescenčná telová farba, ktorou sa maľuje. Známy je pod menom Neon Boy.
Prvý krát vidíme Pedra ako plachého, emocionálne utrápeného chlapca sprevádzaného svojou sestrou Lujzou na súde (Guega Peixoto), kde je obvinený z napadnutia druhého človeka. Až neskôr sa dozvedáme, že útok bol výsledkom dlhodobého ubližovania zo strany jeho spolužiaka na univerzite, odkiaľ potom musel odísť. Lujza vzapätí opúšťa mesto kvôli práci, v ktorom sa nič nedeje. Budovy sú ošarpané a ešte aj vzduch ako keby sa nehýbal. Ani Pedro si tu nevie nájsť prácu, pričom finančné zdroje nachádza na erotických chatoch pre mužov. Sestre nevadí, ako si zarába peniaze. Predtým ako odíde však na neho nalieha, aby aspoň každý deň na päť minút opustil byt a išiel von. Tiež mu povie, že počula o mužovi na internete, ktorý ho napodobňuje.
Pedro si dohodne s ním stretnutie, stretáva tak Lea (Bruno Fernandes), ktorý je jeho protikladom. Hravý, otvorený a ambiciózny, vytvoril si chat miestnosť preto, aby si privyrobil počas toho, ako sa snaží získať tanečné štipendium v zahraničí. Spoločne robia online vystúpenie a lákajú pozorovateľov. Pedro je spočiatku voči Leovi odťažitý a nahnevaný, že predplatitelia nemajú teraz záujem o jeho sólo vystúpenia. Po incidente na ulici Leova odzbrojujúca zmyselnosť a porozumenie lákajú a vytiahnu Pedra z jeho ulity. Začnú spolu chodiť. Emocionálna investícia zo strany utiahnutého Pedra je však riskantná, keďže Leo chce odísť z mesta tak ako Lujza a mnoho iných a už ten odchod nechce obetovať kvôli vzťahu ako predtým. Tí, ktorí zostávajú sú pravdepodobne dvaja muži, ktorý pár napadnú na ulici počas jednej festivalovej noci, alebo ľudia sledujúci bitku z apartmánov. Ich beztvaré siluety sú umlčaným svedectvom spoločnosti paralyzovanej apatiou.
Od otvorenia prípadu súdom sa dozvieme, že Pedro čiastočne oslepil spolužiaka, ktorý ho mučil šikanou, a tiež, že história násilia tohto muža je prehliadaná.
Film je rozdelený do troch kapitol, každá je pomenovaná podľa určitého charakteru, hoci je to nepotrebný vklad do diania, keďže len málo vysvetľuje, čo jednotlivé kapitoly vzájomne od seba odlišuje.
Film je atmosférickým, vtieravým portrétom odcudzenia, znázornený charizmatickými výkonmi Menegata a Fernandesa, ako aj temnou impresionistickou kamerou Glauca Firpa, ktorá kombinuje temný opar paranoje na ulici s erotickými, farebnými scénami Pedra a Lea šantiacimi sa s jasnými žiariacimi farbami.
V citlivom rozhovore po napadnutí násilníkmi Leo hovorí Pedrovi, že sa nikdy predtým nebil, ale celý život prichádzal do styku s takýmito ľuďmi, v škole, „v autách, ktoré ťa obchádzajú, keď nastupuješ do autobusu.“ Pedro ho dopĺňa „je niečo divné na spôsobe, ako sa na teba pozerajú, myslel som si, že to jedného dňa prestane.“ Leo ho dopĺňa, že „to neprestane… nikdy… konštantne ti budú dávať najavo, že si kus hovna… až kým nestratíš nádej.“
Hard Paint (Tinta Bruta),
Brazília, 198 minút
Réžia a scenár: Filipe Matzembacher, Marcio Reolon
Hrajú: Shico Menegat, Bruno Fernandes, Guega Peixoto a ďalší