Autorka textu: Kristína Aschenbrennerová / Foto: South China Morning Post
Archívny text vyšiel prvý raz v čísle Jeseň 2018
Taiwan vyprodukoval viacero filmov otvárajúcich témy týkajúce sa života a bytia LGBTQ ľudí, prípadne diskutujúcich o nich, neraz ako politický manifest pri vyrovnávaní sa s vlastnou rigidnou minulosťou či ako súčasť stále obľúbených filmov o dospievaní. Križovatka Modrá brána (Yee Chih-yen, 2002), Girlfriend, Boyfriend (Yang Ya-che, 2012), Formula 17 (Chen Yin-jung, 2004) či Spider Lilies (Zero Chou, 2007) sú len drobnou vzorkou.
Tsai Ming-Liang sa sám nikdy neprofiloval ako tvorca teplých filmov, dokonca označenie svojich filmov ako LGBTQ dosť dlho odmietal ako zbytočné vymedzenie sa voči publiku. Jeho témy sú z radu prekračujúceho rody, pohlavia či sexuality. Sú o dospievaní, objavovaní a naplňovaní vlastných sexuálnych túžob v ich telesnej podobe, no najmä túžob po cituplnej intimite, ktorá je o komunikácii a nie len o kontakte dvoch tiel. Pritom prezentuje kódy queer subkultúry tak elegantne a nonšalantne, že z klišé sa stáva symbol. Jeho filmy sú subtílne, no zároveň hravo rozšafné.
Ústrednými motívmi sú odcudzenie, absencia lásky či jej odopieranie (si), neschopnosť komunikovať o dôležitom či žitie na telesnej úrovni ako náhrada intimity. Emócie chápe Tsai ako „čisté“ emócie: všeobjímajúca láska, vášnivá láska, túžba, úcta k rodičom, priateľstvo, súcit či konfuciánska láskavosť. Pomalé tempo rozprávania jeho filmov ich mení na hypnotické rumby s minimom slov a akcie vo vyprázdnenom priestore veľkomesta, v chátrajúcich bytoch či budovách a vo vrtochoch počasia – v úmornom teple či vo vytrvalých dažďoch – a vo vode, ktorá je všade, ale nie vždy je pitná.
Filmový festival inakosti 2018 zaradil do programu štyri z jeho jedenástich celovečerných filmov (posledný, Your Face, bol uvedený na MFF Benátky 2018) – Koľko je tam hodín? (2001), Zbohom, Dračia brána (2003), Chuť melónov/Tvrdohlavé oblaky (2005) a Nechcem spať sám (2006).