Autor: Marek Hudec / FOTO: Pride Bardejov
Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2023.
Pochod za práva LGBTI+ ľudí zorganizujú v kúpeľnom mestečku zapísanom v UNESCO. Sprievod prejde námestím s mestskou aj slovenskou vlajkou. Mesto podujatie prijalo.
Dúhové pochody sa na Slovensku v poslednom desaťročí rozšírili z Bratislavy do dvoch krajských miest, Košíc a Banskej Bystrice, a podujatie Pride sa teraz prvý raz odohrá aj na hradbách Bardejova. Mestečko v Prešovskom kraji má len niečo cez 30 tisíc obyvateľov, je prepojené s blízkym obľúbeným kúpeľným areálom, prekrásnym skanzenom a jeho malebné stredoveké centrum je zapísané medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.
Architekt Adam Dzamba sa sem prisťahoval v roku 2011 z Bratislavy. Spomína si, že hoci pochádza z veľkého mesta, ktoré sa považuje za liberálne, v rodine si vypočul mnoho predsudkov. Tie sa naňho v mladosti nalepili, pohyboval sa medzi skinheadmi a potom mu trvalo dlho netolerantné postoje prekonať.
„Človek sa môže báť neznámeho a vyrastať v podmienkach, ktoré by som nazval chorými. Spoznal som však veľa ľudí z LGBTI+ komunity, boli to moji kolegovia, spolužiaci, známi, niektorí členovia rodiny, hral som s nimi volejbal, chodil na pivo, na koncerty, do sauny a zistil som, že sú to skvelí, zlatí ľudia. Nie so všetkými sme si síce sadli, ale ani s jedným z nich som sa nepohádal, žiadny z nich ma neoklamal, s mnohými mám dlhoročné priateľstvá. Zistil som, že pre mnohých z nich je ťažké o sebe hovoriť, a naštvalo ma, keď som si pri darovaní krvi prečítal v dotazníku otázku o sexuálnej orientácii,“ vraví Adam.
Bol pohoršený, nerozumel, prečo by mal byť niekto vylúčený. „Odpovedali mi, že gejov vylučujú kvôli ich spôsobu života. Ja som sa ohradil: Pozor! Poznám chlapov, čo žijú spolu v monogamnom vzťahu 14 rokov, ako by oni mohli byť rizikom? A čo keby som ja striedal partnerky každý mesiac? To vám nevadí?“ Adamovi sa tiež zdalo, že v dejinách sa slovenský národ často ocitol na zlej strane, za vojny bol s Hitlerom, teraz mnohí a mnohé obhajujú inváziu Ruska na Ukrajinu.
„Tieto rozhodnutia si potom vždy odskáče niekto z našich spoluobčanov, spoluobčianok. Z toho mi vyplynulo, že kým sa my, bieli hetero otcovia s manželkami a rodinami, nepostavíme za queer ľudí, nebudú mať šancu vyhrať a mať plné práva. A prečo? Mám deti vo veku, keď ešte nevieme, aké budú. A nech sú akékoľvek, nechcem, aby museli v spoločnosti riešiť svoju inakosť. Tak, ako ma nezaujíma, či má niekto inú nohu, iné vlasy, nemalo by ma ani zaujímať, kto s kým spáva. Malo by ma zaujímať, či si čestný človek, dobrý remeselník, či je s tebou sranda.“
S kamarátmi a kamarátkami sa začali rozprávať o nápade zorganizovať prvý Pride pochod v Bardejove. Organizačný triumvirát podujatia dopĺňajú Erika Frická a Ľubor Balovič. Všetci traja sú hetero rodičia, ktorí by si želali, aby mesto pôsobilo bezpečnejšie a otvorenejšie pre menšiny. „Hoci sa môže zdať, že Bardejovčania sú bigoťáci a komunisti, je tu aj veľa tolerantných ľudí,“ vysvetľuje Adam.
Pochod je naplánovaný na 10. júna. 2023 o 15.00 a symbolicky začne pri Židovskom suburbiu. V Bardejove je to významný okruh niekoľkých stavieb zapísaných do zoznamu UNESCO – starej synagógy, domu zhromaždenia, rituálneho kúpeľa, expanznej veže a kotolne. Organizátori počkajú na oneskorencov a potom zamieria na hlavné námestie, kde sa po otočke zastavia vedľa kostola v parku Emila Korbu. Pod stromami bude podujatie pokračovať kultúrnym programom, najprv vystúpia dvaja folkoví muzikanti, Michal Kralovič a Štefan Šanta, a hudbu doplnia príhovory rodičov LGBTI+ detí.
Program nebude príliš dlhý, organizátorský tím zatiaľ nevie, či má očakávať nejakú protireakciu, preto sa rozhodli najprv pre nahustenejšiu dramaturgiu. Adam si pamätá, keď s tehotnou manželkou navštívili prvý slovenský Pride v roku 2010 a kvôli obavám z útoku neonacistov sa nezúčastnili pochodu. Bezpečnosť podujatia teraz zaistili vďaka spolupráci s mestskou aj štátnou políciou.
Úradnú komunikáciu s mestom hodnotí Adam ako hladkú, nestretli sa so žiadnymi komplikáciami. „Myslím si, že po dvojnásobnej vražde Juraja a Matúša pred Teplárňou si už úrady nedovolia povedať nie.“ Tím si však nerobí ilúzie, nečaká, že jedným podujatím zmení bigotné názory niektorých obyvateľov a obyvateliek v meste. „Očakávame postupné obrusovanie hrán. Dúfame však, že diskusii pomôžeme a minimálne mladým ľuďom ukážeme, že hoci sa o téme inakosti nevedia vždy porozprávať s príbuznými, v Bardejove môžu nájsť komunitu,“ vysvetľuje Adam.
Zdôrazňuje tiež, že na čele pochodu budú okrem inkluzívnej LGBTI+ vlajky (s klinom, ktorá reprezentuje aj etnické menšiny) niesť aj zástavy Bardejova a Slovenska. „Dostali sme sa do bodu, keď si štátnu vlajku u nás privlastnili fašisti a komunisti, no je to vlajka všetkých slušných ľudí, čo tu žijú. Treba si ju vziať späť,“ dodáva Adam.