Autorka textu: Dominika Chrastová / Foto: Patrik Borecký
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2019
Nela Kornetová pochádza z Česka, no svoje štúdium zavŕšila v Nórsku, kde zostala pôsobiť ako performerka a umelecká vedúca zoskupenia T.I.T.S. Už čoskoro sa predstaví na Slovensku, a to s inscenáciou Tumor počas festivalu Drama Queer 2019.
Čo považujete za hlavnú myšlienku predstavenia Tumor?
Povedala by som, že ich je hneď niekoľko a všetky sú úzko prepojené. Rakovina je ťažká a nedostatočne diskutovaná téma, ktorá sa dotýka každého, pokiaľ nie osobne, tak jeho veľmi blízkej rodiny. Túto tému chceme v našom predstavení otvoriť citlivo a s humorom a hlavne inak, než z medicínskeho uhla pohľadu. Tumor sme pre divákov zhmotnili v osobách performerov na scéne. Taktiež pracujeme s myšlienkou, že rakovina je chorobou našej doby a zamýšľame sa nad tým, čo to o nás, ako o spoločnosti, vypovedá. A potom je tu náš kľúč – náš twist: psychosomatické teórie hovoria o možnom prijatí svojej choroby (teda lásky), ktoré, ako niektorí tvrdia, nás “môže” dokonca i vyliečiť. To nás doviedlo až k romanci a hľadaniu lásky a mieru s vlastnou chorobou. #love&peacewiththedeadlydisease.
Čím ste sa inšpirovali pri jeho vytváraní?
Tumorom ako humorom. Nádorom ako motorom. Rakovinou ako „kocovinou“. Tumor – karcinogénna romanca je silno zmyslová inscenácia prepájajúca pohyb, vizuálnosť a slovo. Také sú vlastne všetky performancie od T.I.T.S. Znamená to, že inšpiráciu hľadáme úplne vo všetkom, čo sa týka témy – vizuálne, fyzicky, psychicky, textovo, priestorovo, hudobne… A samozrejme, potom je tu téma lásky, ktorá je, ako vieme, nekonečná studnica. Toto je vlastne jeden z mála kontextov, keď som s chuťou mohla vytvárať niečo o láske aj ja.
Aké boli ohlasy po pražskej premiére?
Premiéra bola z našej strany trochu nervózna, ale divákov, aspoň tých, s ktorými som sa rozprávala, sa dotkla, čo si vážim. Už hneď prvá repríza bola omnoho lepšia, keď opadli prvotné nervy a vypätosť z premiéry. Najväčšiu radosť som mala z toho, že sa prišla pozrieť jedna z osôb, ktorá rakovinu prežila a s ktorou sme pri zrode tej našej romance viedli dlhý inšpiratívny rozhovor. Vraj sme verne vystihli všetko, čo nám povedala a snáď aj to, čo nám vlastne ani nepovedala. Navyše jej jedinečná reakcia znela: „Bola som veľmi milo šokovaná.”
28.10.2019 o 19:00 A4 – Priestor súčasnej kultúry
T.I.T.S_Tumor- karcinogénna romanca /Nórsko/
Vizuálno – pohybová performancia venovaná chorobe 21. Storočia.
Je možné milovať rakovinu? Tumor ako medzník. Performeri skúmajú jeho somatický, emocionálny a duchovný dopad.
Koncept a réžia: Nela H. Kornetová
Dramaturgia: Dagmar Radová a Lucia Ferenczová
Scénografia a video: Jan Hajdelak Husták
Hudba a zvuk: Ondřej SIFON Anděra
Performeri: Nela h. Kornetová a Jaro Viňarský
Prečo ste sa rozhodli vystúpiť s predstavením Tumor aj na festivale Drama Queer?
Ako láska, tak ani tumor si nevyberá. Proste to tak je, proste sa to tak deje.
Navyše T.I.T.S. považujem za queer skupinu programovo pracujúcu s klišé genderovými rolami s feministickým nádychom. Všetci z T.I.T.S. sú navyše buď členmi alebo aspoň vážnymi podporovateľmi LGBTQ komunity. V pôvodnom obsadení sme taktiež mali byť dve ženy, čo sa, bohužiaľ, počas procesu zmenilo pre štúdium jednej z performeriek. Tumor, ktorý uvidíte na Drama Queer bude v československej verzii – v obsadení s Jarom Viňarským a mnou. Táto verzia je vlastne jedinečná pre T.I.T.S. Pokiaľ totiž používame slova, tak väčšinou v angličtine alebo v češtine.
Ste umeleckou vedúcou skupiny T.I.T.S. Ako vznikol tento názov?
Naše prvé predstavenie, ktoré sme vytvorili ešte na Norwegian Theater Academy, sa volalo „Trumpets in the Sky”, skratka T.I.T.S. Keď sme na to prišli, tak to bolo jednoznačné znamenie zvrchu, že toto bude naše meno. Bez ohľadu na to, že som hrdou nositeľkou hoci malých, ale šikovných „tits“!
Akými spôsobmi sa dajú emócie pretaviť do pohybu?
V našom podaní inštinktívne, vizuálne, rôznorodo. Skúšame rôzne cesty a vydáme sa tou, ktorá na nás v daný moment nejakým spôsobom zapôsobí. A následne na nej s pokorou tvrdo pracujeme. Taktiež rada narábam so zrkadlovými neurónmi, ktoré v mozgu diváka aktivujú niektoré obrazy, zvuky či pohyby, a tým naštartujú jeho fyzickú empatiu.
Čo vás odjakživa priťahovalo na performancii?
To, že je naživo. To, že môžete zdieľať priestor, emócie, obrazy, zvuky s divákom a spoločne ich v sebe nechať rezonovať. Romeo Castelluci to vystihol na jednom z workshopov krásne vetou: „Divadlo (performancia) je jedným z posledných vrúcnych miest, kde sa ľudia schádzajú, ako kedysi pri ohni.” A ja dúfam, že my sme tým ohňom.