Dramatik Jeton Neziraj: V minulosti v Kosove, a vo všeobecnosti na celom Balkáne, boli rôzne incidenty namierené voči LGBTI komunite

Autor textu: Andrej Kuruc / Foto: Jetmir Idrizi

Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2019.

Jeton Neziraj je dramatik z Kosova. Bol umelecký šéf Národného divadla v Kosove a teraz je riaditeľ Qendra Multimedia, divadelnej produkčnej spoločnosti v Prišitne. Napísal viac ako 20 divadelných hier, ktoré predstavil po celej Európe aj USA. Tento rok donesie na divadelný festival Drama Queer hru 50 shades of gay. 

Prečo ste sa rozhodli napísať hru 50 shades of gay? Aký ste mali impulz?

Kosovčania explodovali na sociálnych sieťach, keď pred niekoľkými rokmi noviny pompézne oznámili „Vôbec prvá žiadosť o manželstvo gejského páru v Kosove.“. Nebolo prekvapujúce, že väčšina komentárov bola homofóbnych, niektorí úplne odmietali, že homosexuáli vôbec existujú v Kosove, a iní zas zabŕdli do konšpiračných teórií a argumentovali tým, že „ je to sprisahanie cudzích agentov!“. Ale bolo tam tiež niekoľko veľmi vtipných komentárov, najmä o meste, o ktorom informovali, že tam podali tú žiadosť, pretože je známe kvôli svojej „heroickej“ minulosti. Bez meškania oficiálni predstavitelia mesta vydali stanovisko, v ktorom odmietli, že by žiadosť vôbec bola niekedy podaná. Z tónu stanoviska ste mohli cítiť „pohoršenie“ a „strach“ spustené tým, čím argumentovali, že ide o „fake news“.  Pravdivosť správy nebola nikdy odhalená. Keby to bola pravda, tak by to bolo prvé gej manželstvo v Kosove, keďže je to povolené v našej ústave. A aj keď vtipy a komentáre o tejto udalosti pomaly upadli do zabudnutia, roky som si hovoril: že čo ak? Čo keď taká žiadosť bola urobená v tom meste? Odvtedy som starostlivo sledoval vývoj vo vzťahu k LGBTI komunite s cieľom napísať hru. V minulosti v Kosove, a vo všeobecnosti na celom Balkáne, boli rôzne incidenty namierené voči LGBTI komunite. Bomby vybuchovali v gay friendly kaviarňach; gejovia boli zbití a zastrašovaní; boli zmerané pokusy zorganizovať gej pride, ako aj násilné  anti-gej nepokoje atď. Jeden z najviac vypuklých prípadov bolo brutálne zavraždenie Merlinky, dobre známeho transvestitu v Srbsku. Mimochodom, hlavná postava našej hry sa volá „Merlin“, čo je určitý spôsob venovanie Merlinke. Bola tam ešte jedna dôležitá vec, ktorá ma  zaujala v kontexte násilia a strachu, keď prišlo na LGBTI záležitosti. Kdekoľvek sa udial incident voči LGBTI komunite, bol hneď okamžitý záujem od medzinárodných donorov spolu s ponukami financovať projekt na zvýšenie povedomia voči homofóbii a podporu práv LGBTI komunity. Bolo to s dobrým úmyslom, ale bolo to tiež veľmi frustrujúce pre miestne MVO, ktoré už robili kampaň o LGBTI záležitostiach. Prostriedky boli obyčajne venované medzinárodným MVO, ktoré neboli oboznámené s miestnym kontextom a tak často investovali do projektov, ktoré boli celkom nekompatibilné s potrebami a požiadavkami miestnych LGBTI komunít. V tom istom čase prebiehala súťaž medzi domácimi MVO súťaž, pretože bojovali o dotácie, prvenstvo a dominanciu na „LGBTI teritóriu“.

50 shades of gay je burleska o LGBTI politike na Balkáne a v Európe. Prečo ste si vybrali túto formu prezentácie?

Pomenoval som hru 50 odtieňov gej ako referenciu k názvu filmu 50 odtieňov sivej a dal som tomu podtitul: „Balkánska jar sexuálnej revolúcie“ ako ironickú referenciu k realite, ktorú hra zobrazuje. Štýl hry a subžáner burleska vznikli prirodzene z udalostí a príbehov, ktoré v hre popisujem, ale tiež sú spojené s mojim záujmom pozrieť sa „ poza drámu“. Nechcel som napísať len hru, kde sú gejovia zobrazovaní ako obete, ale chcel som sa pozrieť poza, v rámci politík okolo LGBTQ komunity. Takže to nie je len hra o odmietnutej láske gej páru, alebo len neukazuje ako veľa gej komunita trpí, alebo o prezentácii regiónu ako „homofóbneho“ – ide aj poza to, keďže ma zaujímala idea „ podriadenosti, podrobenia“. Kto si podrobuje koho! 

Aké boli reakcie publika na hru? 

Prirodzene, keď sme produkovali hru v Prištine, trochu sme sa obávali reakcie publika.  Vytvorili sme veľký plagát, ktorý zobrazoval bozkávajúcich sa dvoch mužov a vytlačili sme dve kópie pre prípad, že by jeden bol zničený vandalmi. Ale veľký poster visel pred Národným divadlom asi dva týždne a nič sa mu nestalo. Keď prišiel čas premiéry, požiadali sme o prítomnosť polície. Niekoľko tuctov policajtov bolo rozmiestnených dnu a niekoľko vonku pred divadlom. Hra bolo otvorená bez incidentu  a toto bolo naozaj úžasné prekvapenie, ak nie triumf – znak že Kosovská spoločnosť sa emancipuje. 50 shades of gay bola veľmi dobre prijatá v Prištine (a všade kde bola uvedená v Kosove), v Albánsku, Macedónsku, Českej republike, USA, Švajčiarsku, Nemecku a na ďalších rôznych miestach. Mali sme tiež 9 predstavení v New Yorku, v legendárnej La MaMa. Dostali sme niekoľko úžasných recenzií v New Yorku. A verziu, ktorú diváci a diváčky uvidia v Bratislave, je tá ktorá bola produkovaná v New Yorku v LaMaMe. Asi 80% textu je v angličtine a malá časť dialógov a textu je v albánčine. Hra bola široko debatovaná na sociálnych médiách a vždy keď ju prezentujeme je tam vlna za a proti LGBTI+. A toto je fantastické, keď divadelná hra vie spustiť takúto debatu. A diskusie o záležitostiach, ktoré sú v tejto hre, sú vždy potrebné najmä v konzervatívnych spoločnostiach ako máme na Balkáne. Určitým spôsobom, si myslím, že vtiahnutie publika do diskusie o obsahu predstavenia je emancipačné. Tiež by som dodal, že asi mesiac po premiére našej hry v Prištine, sa uskutočnil prvý Gej Pride vôbec v Kosove. Nechcem tvrdiť, že to bol priamy dôsledok našej hry, ale organizátori nám povedali, že boli ňou povzbudení a motivovaní, najmä skutočnosťou, že bola uvedená bez incidentu, čo vnímali ako znak toho, že Kosovčania sa stávajú viac tolerantní. A tak v októbri 2017, mala krajina svojprvý Gej Pride. 

Foto: Jetmir Idrizi

30.10.2019 20:00  – priestor súčasnej kultúry

The Quendra Multimedia_55 shades of Gay /Kosovo/

Balkánska sexuálna revolúcia!

Groteskný príbeh balkánskej partičky o hľadaní slobody sexuálnej identity. Balkán, kde je presadzovanie práv a slobôd homosexuálov náročnejšie ako v zhýčkanej strednej Európe.  

Autor: Jeton Neziraj

Réžia: Blerta Neziraj

Scéna a kostým: Sebastian Ellrich

Hudba: Irena Popovic

Choreografia: Florian Bilbao

Svetelný dizajn: Mursel Bekteshi

Stage manager: Lendita Idrizi

Produkcia: Verona Koxha

Technický podpora: Faltum Idrizi

Foto: Jetmir Idrizi

Video: Ilir Gjocaj

Preklad do angličtiny: Alexandra Channer

Účinkujú: Tristan Halilaj, Bujar Ahmeti, Shengyl Ismaili, Semira Latifi, Alketa Sylaj,  Luan Durmichi (hlas) 

Aká je situácia LGBTI ľudí vo vašom regióne? Mení sa dobrým alebo zlým smerom? 

Aby som bol úprimný, nepovažujem sa experta na túto oblasť, avšak, čo vnímam a sledujem, že situácia LGBTI ľudí sa rýchlo zlepšuje – vidím veľmi pozitívne zmeny. Práve sme sa vrátili z Belehradu, kde sme prezentovali 50 shades of gay, v rámci Pride týždňa. Pochod Pride sa organizuje v Belehrade už niekoľko rokov, ale vždy s problémami a protestmi homofóbov. Ale toto sa teraz zmenilo k lepšiemu. Tiež Bosna a Hercegovina, prvý Pride pochod tam bol organizovaný tento rok a žiadne incidenty neboli zaznamenané. V Kosove bude mať Pride tento rok v októbri  tretie výročie a zatiaľ neboli incidenty, alebo veľké problémy zaznamenané. Takisto je to s Macedónskom, Albánskom. Tak áno, pomaly ale isto sa región oslobodzuje od vlastného primitivizmu.  

Ste riaditeľ Qendra Multimedia,  čo je divadelná produkčná spoločnosť v Prišitine, jedna z najzaujímavejších v juhovýchodnej Európe. Čo je za úspechom divadla?

Originálne príbehy, svieže a „v srdci problémov“. A „žiadne kompromisy“ pri príbehoch, ktoré chceme rozpovedať. A možno aj trochu „dobrého balkánskeho humoru“. Chceme mať totálnu slobodu na javisku a bojujeme za túto slobodu. Pretože vnímame, že sloboda na javisku reflektuje tiež slobodu mimo javiska, v realite. Často sme konfrontovaní ľuďmi, ktorí nám chcú brániť robiť to, ale nevzdávame sa a bojujeme za prezentáciu našej práce pred publikom. Mať políciu okolo divadla, kde vystupujeme sa stalo „normálnym“. Nielen v Kosove, ale aj keď vystupujeme v Srbsku, polícia často stojí pred divadlom. 

Prečo sa zúčastňujete divadelného festivalu Drama Queer? Myslíte si, že má queer festival zmysel v divadelnom svete? 

Divadlo Nomantinels nás pozvalo zúčastniť sa na Drama Queer festivale 2019  a samozrejme sme akceptovali pozvanie s veľkou radosťou. Nechodíme na Slovensko často a preto sme potešení, že tam ideme teraz. Ako viete Slovensko neuznáva nezávislosť Kosova (zatiaľ), preto tam nie je v súčasnosti veľa kultúrnych aktivít  a výmen medzi našimi krajinami. Mám pocit, že ľudia v niektorých častiach Európy (a myslím si, že tiež na Slovensku) sú plní predsudkov o Kosove, ako „konfliktnej zóny“, ako „nebezpečného miesta“ a všetky tieto blbosti. Ale realita je úplne iná. 

Aké sú Vaše ďalšie plány? 

Práve sme priemerovali hru V piatich sezónach: nepriateľ ľudí, hra ktorú som napísal nedávno a režírovala ju Blerta Neziraj. Je to hra o povojnovej Prištine, kedy bola riadená OSN. Vtedy mesto bola ohrozené mocnými nelegálnymi stavebnými magnátmi, ktorí brutálne stavali v každom kúte a štrbine mesta, nerešpektovali pravidlá urbanizmu. V mene neoliberálnych trhových politík to OSN tolerovala a vytvorila priaznivé prostredie pre túto deštrukciu. Tento proces zapojil tiež mnoho výrobcov  konštrukčného materiálu z iných krajín, ktorí mali veľký záujem o túto „rýchlu rekonštrukciu“. Od 31. októbra do 4. novembra organizujeme v Prištine v Kosove divadelný Showcase 2019, kde hostíme 50 medzinárodných divadelných hostí. A potom s divadlom Winkelwiese v Zurichu koprodukujeme hru, ktorá sa volá „ Marxizmus a Leninizmus Švajčiarska“, a potom začíname spoluprácu s Volksbühne v Berlíne v projekte, ktorý sa volá Postwest.  A samozrejme máme turné s našimi hrami po rôznych mestách Lausanne, Lyon, Tirana, Skopje po Európe. Viac sa o našej práci dozviete tu:  www.qendra.org