Len 31% LGBTI Slovákov a Sloveniek sa „vyoutovalo“ rodine

V roku 2014 Agentúra pre základné práva EÚ (FRA) publikovala celoeurópsky výskum medzi LGBTI ľuďmi vo všetkých členských štátoch EÚ. Do výskumu bolo zapojených vyše 93 tisíc lesieb, gejov, bisexuálnych, inter sexuálnych a transrodových ľudí (skrat. LGBTI). Zo Slovenska bolo do vý skumu zapojených presne 1000 ľudí.
Výskum ukázal, že až 76% všetkých opýtaných zo Slovenska sa nezdôverilo so svojou sexuálnou orientáciou, či rodovou identitou žiadnemu zo svojich priateľov a priateliek a 17% z nich sa zdôverilo iba niekoľkým.

„Coming out“ je veľmi komplexná problematika, ktorú je rovnako zložité skúmať, ako prežiť. Preto bolo súčasťou FRA výskumu aj niekoľko otázok o tom, ako veľmi sú LGBTI ľudia so svojou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou otvorení voči svojmu okoliu.

Sú LGBTI ľudia na Slovensku „vyoutovaní“ pred svojimi susedmi a susedkami? Vedia ich kolegovia a kolegyne o ich menšinovej sexuálnej orientácii alebo transrodovej identite? Ako je to v škole? Na to všetko sa dotazník pýtal a zároveň nám poskytol aj komparatívnu perspektívu toho, ako sú na tom ľudia na Slovensku a v celej Európe.

Keď sa výskum LGBTI ľudí na Slovensku pýtal na to, ako sa správajú pred svojou rodinou, objavil sa cel-
kom zaujímavý paradox.

Napriek tomu, že len 31 % percent opýtaných odpovedalo, že sú „vyoutovaní“ pred väčšinou alebo
všetkými členmi a členkami rodiny, až 38 % zo všetkých respondentov a respondentiek si myslí, že väčšina alebo celá ich rodina vie, že sú LGBTI. Je teda možné, že respondenti a respondentky predpokladajú, že to ich blízki vedia, napriek tomu, že nie sú so svojou sexuálnou orientáciou či rodovou identitou otvorení.

Dalo by sa predpokladať, že LGBTI ľudia na Slovensku, ale aj v celej Európe, budú otvorenejší o svojej sexuálnej orientácii a rodovej identite práve medzi svojimi priateľmi a priateľkami. Opak je však pravdou. Výskum ukázal, že až 76% všetkých opýtaných zo Slovenska sa nezdôverilo so svojou sexuálnou orientáciou, či rodovou identitou žiadnemu zo svojich priateľov a priateliek a 17% sa zdôverilo iba niekoľkým.
Čísla majú pomerne rovnakú tendenciu v celej EÚ – zo všetkých 93tisíc LGBTI respondentov a respondentiek je to až každý druhý, kto o svojej identite nepovedal nikomuzo svojich priateľov a priateliek. Zároveň sa tu však prejavuje tá istá tendencia ako u rodiny – LGBTI respondenti a respondentky majú pocit, že viac ich priateľov a priateliek o ich sexuálnej orientácii alebo rodovej identite vie bez toho, aby boli pred nimi „vyoutovaní“.
Veľmi zaujímavé čísla vyplávali na povrch, keď sa dotazník respondentov a respondentiek pýtal na
prácu a susedské vzťahy. Čísla pre celú EÚ sú zároveň takmer rovnaké ako tie medzi respondentmi
a respondentkami zo Slovenska. Zdá sa, že sú LGBTI ľudia viac rezervovaní pred svojimi susedmi a
susedami, ako aj v práci. Až každý tretí opýtaný človek zo slovenskej vzorky odpovedal, že o jeho iden
tite vie väčšina alebo takmer všetci kolegovia a kolegyne. Ale až 74 % opýtaných vypovedalo, že o ich sexuálnej orientácii a rodovej identite nevie žiaden nadriadený pracovník alebo pracovníčka.
Je to z dôvodu, že sa boja o svoju pracovnú pozíciu? Sú ich nadriadení vyslovene homofóbni či transfóbni? Alebo jednoducho veria, že ich sexuálna orientácia a rodová identita je ich súkromnou záležitosťou a nemajú potrebu to povedať na pracovisku? To sú otázky, na ktoré by nám vedel odpovedať až ďalší výskum.
Je tiež nutné zdôrazniť isté relevantné profesie, ktoré majú vplyv na život LGBTI ľudí. Ide hlavne o

medicínsky personál, teda o asistenciu, ošetrovateľstvo či samotných lekárov a lekárky. Značné rozdiely je vidieť medzi respondentmi a respondentkami zo Slovenska a z celej EÚ, pokým na Slovensku

sa nezdôverilo pred žiadnym lekárom, alebo lekárkou 74% respondentov, v EÚ to bolo len 42%.
Úplne na záver je nutné podotknúť, že sa tento výskum uskutočnil už pred vyše 4 rokmi. To tiež znamená, že sa po mnohých udalostiach, ktoré sa odohrali na Slovensku, mohli tieto čísla radikálne zmeniť. Je to však len dohad a môže byť mylný. Práve preto je nutné výskumy, akým bol ten od
Agentúry pre základné práva, neustále opakovať a pozorovať, ako sa spoločnosť vyvíja a ako sa situácia
zlepšuje či zhoršuje pre LGBTI ľudí.

Pridaj komentár