Foto: Limelight Media / Autorka textu: Ria Gehrerová
Ladislava Lukáčová sa narodila v roku 1983. Vyštudovala fakultu podnikového manažmentu, pracuje v medzinárodnej počítačovej firme IBM. V roku 2012 vstúpila do LGBT zamestnaneckej skupiny a v súčasnosti šéfuje neziskovej organizácii Diversity Pro, ktorá prepája LGBT zamestnancov a ich spriaznencov v rôznych firmách.
Poznámka: Rozhovor je archívnym článkom z vydania Jar 2018
Snažíte sa zviditeľňovať LGBT ľudí na pracovisku. Prečo je to dôležité?
Len deväť percent slovenských zamestnancov v prieskume z roku 2015 uviedlo, že sú na pracovisku vyoutovaní. To sú údaje porovnateľné s Indiou, kde je to osem percent.
Keď sme sa ich pýtali na ich skúsenosti s homofóbnymi poznámkami, až 64 percent z nich uviedlo, že ich v práci počuli. Je dobré o tej téme hovoriť a neskrývať ju. Často počúvam, ako ľudia z rôznych firiem hovoria, že sa nepotrebujú venovať LGBT alebo akýmkoľvek iným skupinám, lebo u nich vo firme sú všetci tolerantní. A vzápätí na to už si hovoria vtipy o buzerantoch a blondínkach. Preto je dobré o tom hovoriť, otvárať ľuďom mysle a trocha ich aj provokovať.
Čo je to Diversity Pro? Niečo ako LGBT odbory?
Je to niečo ako nadfiremná zamestnanecká skupina. Pričom zamestnanecké skupiny môžu byť rôzne – napríklad ženy v IT, ľudia s hendikepom, rodičia atď. Formujú sa podľa potreby a kultúry jednotlivých krajín. V USA existuje napríklad veľa hispánskych zamestnaneckých skupín.
Čo vlastne robíte?
Našimi aktivitami sa snažíme zvyšovať povedomie o rozmanitosti na pracovisku. Organizujeme rôzne podujatia, prípadne zamestnaneckým skupinám ponúkame priestory na stretnutia alebo konzultácie ku konkrétnym témam.
Nemajú zamestnanci a zamestnankyne strach pridať sa k týmto skupinám a odhaliť tak, že sú súčasťou LGBT komunity?
Pre mnohých je to stále výzvou. Niektorí sa k nám nepridajú, lebo v práci nie sú vyoutovaní, prípadne nevidia zmysel v tom, aby túto tému prinášali na pracovisko. Pričom napríklad, keď ďalší kolegovia či kolegyne otvorene rozprávajú o tom, čo a s kým robili včera večer, tu sa nepolemizuje o zmysle, prečo to prinášajú na pracovisko.
Koľko máte členov?
Diversity Pro spolupracuje s viacerými firmami a veľvyslanectvami. S niektorými na pravidelnej báze a s niektorými sporadicky. Našich podujatí sa zúčastnilo zhruba 450 ľudí, z ktorých väčšina sa zúčastňuje pravidelne.
Môže byť človek v práci spokojný aj vtedy, keď nie je vyoutovaný?
Často počúvam argument, že súkromie nepatrí na pracovisko, ale každý si ho tam aj tak prináša. Napríklad, keď si ide brať OČR-ku. Aj iné rodinné situácie môžu ovplyvňovať pracovný výkon zamestnanca, prípadne jeho náladu. Je dobré prinášať si svoje súkromie v určitej miere na pracovisko. Napríklad pre fenomén, ktorému sa hovorí „cena za dvojité myslenie“. Ide o to, že ak človek v práci nemôže hovoriť o niektorých častiach svojho súkromného života, tak to ovplyvňuje jeho pracovný výkon. Ak ho niečo trápi alebo naopak prežíva radosť a kolegovia a kolegyne sa ho spýtajú, ako sa máš alebo čo si robil cez víkend, a on musí mať na mysli, že im nemôže všetko povedať, tak je to veľmi náročné. Odpovie im teda, že nerobil nič zvláštne, pritom mohol cez víkend s priateľom oslavovať piate výročie. A hoci by im rád povedal, že spolu boli v kine na filme a potom na super večeri, cíti, že by to na pracovisku nemal otvárať. Znamená to, že nekomunikuje otvorene o bežných veciach a kolegovia si o ňom môžu myslieť, že je divný a nechce im o sebe nič zdieľať. Pričom potreba zdieľať je pre ľudí prirodzená. Toto môže ovplyvniť aj spoluprácu na pracovisku.
Stáva sa, že takýto zamestnanec či zamestnankyňa si začne vymýšľať, prípadne o svojom partnerovi alebo partnerke hovorí v inom rode?
Aj to môže byť dôsledkom.
Dá sa povedať, či sa situácia slovenských LGBT zamestnancov zhoršuje alebo zlepšuje?
Výskum v roku 2015, ktorý sme robili v spolupráci s organizáciou Out Now, bol prvý svojho druhu na Slovensku a zatiaľ sa po ňom nedá sledovať vývoj (Pozn. redakcie v roku 2017 sa realizoval celoslovenský LGBT prieskum, v ktorom sa venovala pozornosť aj týmto otázkam, čítajte ďalej) V prieskume sme ľudí vyzvali, nech s nami zdieľajú nejaké prípady homofóbie. Zistili sme, že niektorí ľudia sú stále schopní poslať svojho kolegu do plynu, len preto, že je homosexuál.
Dá sa povedať, ktoré pracovné prostredia sú najhomofóbnejšie?
Všetko závisí od ľudí. Je pravda, že v priemysle sa môže vyskytovať iný typ ľudí, ale skutočne je to rôznorodé. Výskum ukázal, že v medzinárodných firmách, aj napriek tomu, že sa snažia rešpektovať inakosť rôznych skupín zamestnancov a zamestnankýň, sa stále vyskytuje homofóbia. Veľké medzinárodné firmy majú vo svojich Etických kódexoch zdôraznenú nediskrimináciu. Taktiež sa napríklad čoraz častejšie zúčastňujú Dúhového pochodu v Bratislave a informácie o tom, že sa k nemu môžu pridať ľudia vo firemnom tričku alebo s firemným bannerom, sa rozposielajú newsletterom všetkým zamestnancom a zamestnankyniam.
To môže niektorých zamestnancov nahnevať.
Mali sme prípad, že na firemný mail ktosi odpísal homofóbne poznámky. Pýtal sa, prečo firma propaguje také zvrátenosti, a že by sa to nemalo diať. Toho zamestnanca v týchto poznámkach dokonca podporil aj jeho manažér, ktorý spolu s ním požiadal o odstránenie z mailing listu. Ak sa niečo takéto stane a ľudia nie sú ochotní zmeniť svoj postoj a správanie, môže to viesť až k prepusteniu zamestnanca, pretože ide o porušenie firemnej politiky.
Konzervatívni zamestnanci môžu mať pocit, že majú právo vyjadriť svoj nesúhlas s Dúhovým pochodom. Je fér hroziť im za to prepustením?
Každý zamestnanec či zamestnankyňa pri nástupe do práce podpisuje zmluvu, kde vidí podmienky svojho prijatia. Plus firma mu v prvých týždňoch prezentuje svoju vnútropodnikovú politiku. Ak s tým zamestnanec nesúhlasí, môže zmeniť zamestnávateľa. Medzinárodné firmy sú na svoju politiku často hrdé a zachádzajú až do advokácie témy v spoločnosti.
Priamo v zmluve je teda napísané, že firma nestrpí žiadne homofóbne prejavy?
Tieto firmy majú dokonca už v inzeráte napísané, že podporujú všetkých ľudí bez rozdielu pohlavia, orientácie, farby pleti a podobne. Každý zamestnanec pri nástupe do firmy by mal vedieť, aké sú hodnoty a princípy firmy. Poznám ľudí, ktorí si práve podľa tohto kritéria vyberali svojho budúceho zamestnávateľa.
Bol na Slovensku prípad, keď konzervatívny človek prišiel za svoje homofóbne prejavy o prácu?
Vo firme sme mali plagáty, kde sa naše vedenie odfotilo s dúhovými vlajkami na plagát Dúhového pochodu. Boli vo všetkých spoločných priestoroch. Jeden zamestnanec mal vtedy tiež poznámky, že prečo sa firma pridáva k lobingu, ktorý nesúvisí s prácou. Vtedy do toho vstúpila manažérka, ktorá ho napomenula, že to nie je lobbing, ale IBM hodnoty, ku ktorým patrí aj to, že si vážia každého svojho zamestnanca, aj toho, kto je členom LGBT komunity. Vysvetľovala mu, že aj v tejto komunite žijú rovnako hodnotní ľudia. Ten človek nakoniec odišiel, ale už neviem, či to bolo preto, že sa mu nepáčilo fungovanie firmy, alebo pre niečo iné. Zahraniční manažéri už majú skúsenosti aj s tým, že pre nepríjemné prejavy voči LGBT zamestnancom a zamestnankyniam museli niektorých zamestnancov prepustiť z práce.
Jedna vysoko postavená manažérka pôsobiaca v Anglicku nám hovorila príbeh o tom, ako rokovala s klientom, ktorý mal homofóbne poznámky pri rokovaní a dala mu prednášku o hodnotách firmy a o tom, že ak si on ako klient nebude vážiť aj ich LGBT zamestnancov a zamestnankyne, nebudú ho chcieť ako klienta aj napriek jeho peniazom.
Kedy vznikla Diversity Pro?
V roku 2012 začala kolegyňa prepájať jednotlivé firmy. Po čase zistila, že by bolo dobré, ak by existovala aj nejaká neutrálna pôda, kde sa tieto zamestnanecké skupiny môžu stretávať a zároveň nebudú spájané len s jednou firmou. Založila teda Diversity Pro, kde sa vo vedení pravidelne striedame.
Čo je Diversity Pro?
Nezisková organizácia, ktorá prepája firmy rešpektujúce rôznorodosť svojich zamestnancov, napríklad aj skupinu LGBT ľudí. Jej členovia si zdieľajú svoje skúsenosti s riadením rozmanitosti a inklúzie na pracovisku, výzvy, situácie aj riešenia.
Firmy, ktoré chcú byť súčasťou tejto skupiny, musia podpísať Chartu diverzity?
Nie, tieto dve veci spolu priamo nesúvisia. Charta diverzity vznikla vo Francúzsku a neskôr ju prevzali ďalšie krajiny. Európskej únii sa myšlienka Charty zapáčila a vzala to pod svoje krídla. Charta je v podstate dobrovoľná platforma firiem pôsobiacich v nejakej krajine.
V roku 2014 sme, spolu s ďalšími dobrovoľníkmi z Diversity Pro, boli na LGBT biznis fóre v Prahe. Tam sme počuli zástupcu Európskej komisie hovoriť o Charte diverzity. Neskôr som na jednom mítingu s generálnym manažérom IBM predstavila túto chartu a moju ideu založiť ju na Slovensku. Jemu sa to veľmi zapáčilo. Vďaka nemu sa to podarilo rozbehnúť, pretože to začal prezentovať na vyšších miestach v ďalších firmách.
Ak sa k nej firma prihlási, musí čosi vo firme zmeniť?
Charta má presne zadefinované body s cieľom vytvárať kultúru vzájomného rešpektu, dôvery, empatie, vzdelávania a inklúzie. Ak k nej chce firma pristúpiť, vypĺňa prihlasovací formulár, v ktorom uvádza, ako je na tom v oblasti podpory a rozvoja rozmanitosti na pracovisku. Neznamená to, že za sebou musí mať desaťročia skúseností s touto politikou. Prihlásenie sa k charte znamená, že firma s ňou súhlasí a zaväzuje sa, že na sebe v tejto oblasti pracovnej politiky bude pracovať a tiež zdieľať svoje skúsenosti s ďalšími firmami.
V čom majú firmy najväčšie medzery, keď hovoríme o LGBT zamestnancoch a zamestnankyniach?
Mali by sa zlepšovať vo viacerých oblastiach. V mnohých firmách sú presvedčení, že u nich homofóbia nie je, ale v konečnom dôsledku mnohí nerešpektujú nikoho, kto je od nich odlišný. Sú necitliví a majú hlúpe poznámky.
Čo je Charta diverzity?
Charta diverzity je dobrovoľná iniciatíva podporovaná Európskou komisiou spolu s Európskou platformou pre Charty diverzity, ktorá v štátoch EÚ podporuje šírenie a zdieľanie princípov, dobrej praxe a skúseností na tému manažmentu diverzity. Na Slovensku sa tvorbe Charty diverzity venovala organizácia Diversity Pro, spolu so skupinou firiem v rámci združenia Shared Services Centier pri Americkej obchodnej komore. V roku 2017 úlohu administrátora Charty diverzity Slovensko prebralo združenie Business Leaders Forum.
Mali by na to firmy robiť školenia?
V niektorých firmách ich už robia. Napríklad Ikea má veľmi dobré školenia. Zvyčajne ich robia HR oddelenia firiem, avšak nie všetky firmy majú na to vlastné kapacity, a tak si tieto školenia objednávajú u externých organizácií. Aj takto sa veľa firiem v súčasnosti snaží vytvoriť pre svojich zamestnancov a zamestnankyne bezpečné prostredie.
Ako sa dá vytvoriť?
Rozprávaním sa, otváraním tabu tém, prezentovaním nediskriminačnej politiky firmy a státím si za ňou, školeniami, primeraným zakročením v prípade nejakého konfliktu. Treba k tej téme pristupovať s tým, že je každodennou súčasťou života.
K charte sa vo väčšine prihlásili veľké medzinárodné firmy. Prečo tam nie je viac slovenských alebo menších firiem?
Pracujeme na tom. V súčasnosti Chartu Diverzity Slovensko administruje Business Leaders Forum Nadácie Pontis. Práve Nadácia Pontis organizuje najväčší slovenský samit o spoločenskej zodpovednosti firiem. Práve v tom vidím do budúcnosti najväčší potenciál.
Nevypomstila sa vám pomoc LGBT zamestnancom a zamestnankyniam?
Bolo obdobie, keď som organizovala stretnutie zamestnancov a v práci mi vyčítali, že o ničom inom nehovorím. Ale pritom som bežne riešila svoju prácu a párkrát som popritom spomenula, že idem na nejaké prípravné stretnutie. Na túto tému majú ľudia úplne inú citlivosť, než na iné témy.
Stretávajú sa LGBT zamestnanci a zamestnankyne aj s pozitívnou diskrimináciou?
Počula som o prípade, že jedna žena bola povýšená na vysokú pozíciu práve preto, že je lesba. Očakávali, že nebude mať rodinu a bude sa môcť venovať svojej práci.