Autor: Marek Hudec / Fotografia: Archív Jany Warcholovej
Jana Warcholová je mladá spisovateľka, ktorá ako jedna z mála do svojej tvorby zahŕňa aj queer a lesbické motívy. Vyštudovala anglický a slovenský jazyk a literatúru v Prešove, potom si spravila doktorát z literárnej vedy na UPJŠ v Košiciach. Vydala básnickú zbierku a časopisecky niekoľko poviedok, niektoré vyšli v rodovo orientovanom časopise Glosolália. Do magazínu nám prispela krátkym rozhovorom o svojej tvorbe a poviedkou Lenošť (čo v skratke značí Lesbickú Novú Štvrť). Ďalšiu jej poviedku si budeme môcť prečítať ešte tento rok v literárnej prílohe o coming-oute, ktorú pripravujeme k zimnému číslu Magazínu QYS.
Prečo sa venuješ písaniu?
Práca s textom ma v rôznych podobách živí v podstate celý život – nielen v zmysle zárobku, ale najmä tým, že ma napĺňa zmyslom. Neviem si svoj život predstaviť bez literatúry. Čítam a píšem, lebo musím, inak sa nedá. Je to pre mňa forma sebavyjadrenia, ale aj uchopenia sveta, v ktorom sa nachádzam.
Aká bola tvoja doterajšia tvorba?
Debutovala som zbierkou poézie Tanečnica na špičke (Marenčin PT, 2016). Po nej nasledovalo dlhšie obdobie akéhosi tvorivého prázdna, mala som chuť písať, ale nič z toho, čo som vytvorila, sa mi nezdalo dosť dobré, akoby som sa v istom zmysle vyčerpala. Tak som to skúsila s prózou a to mi prinieslo novú energiu, nové formy vyjadrenia. Myslím, že je v tých textoch oveľa viac humoru, absurdity, zázračnosti a „druhých ľudí“ v porovnaní s mojimi básňami, ktoré sú skôr hĺbavé, introspektívne. Po pár rokoch som sa vrátila k poézii, akoby si oddýchla a sama sa predrala naspäť ku mne.
Pripravuješ zbierku poviedok. O čom bude?
Teraz sa venujem príprave zbierky poviedok (pracovný názov Len trochu v poriadku), v ktorých viaceré postavy sú z queer sveta. Nie je to zámer, je to jednoducho svet, v ktorom žijem, niečo absolútne prirodzené. Tematicky je to rôzne, niektoré queer postavy prechádzajú procesom sebauvedomenia, niektorým zlomia srdce a niektoré len pijú dvojitú vodku s kofolou a zaspia na barovom pulte.
V akej miere sa queer svet objavuje v tvojich textoch?
Pevne dúfam, že „queerness“ zďaleka nie je jediný rozmer mojej prózy. Postavy sú tiež prišelcami vo veľkom meste, čudákmi, deckami na sídlisku. Ak próza osloví len veľmi úzku skupinu ľudí (úzku zložením, nie počtom), myslím, že je to zlyhanie autora-ky. Lebo v bolesti aj šťastí sme si rovní, rozdiel je v tom, akým jedinečným spôsobom či z akých dôvodov ich prežívame… a táto pestrosť je niečo, čo sa pokúšam vo svojich textoch zachytiť.
