Autor textu: Matej Somr / Foto: súkromný archív
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2019.
Turčianske Teplice, ležiace v Žilinskom kraji, sa radia medzi najstaršie termálne kúpele u nás, ako aj v Európe. Okrem iného, aj do tohto historického centra Horného Turca zavítala potrebná osveta i progresívnejšie myslenie v rámci LGBTI. Zaslúžil sa o to mladý, ambiciózny rodák Peter Chlapík (18). Informuje o problematike spojenej s LGBTI, vyvracia časté mylné informácie a v neposlednom rade je členom mestského parlamentu mladých. Všetky tieto aktivity napomáhajú nielen mestu, ale i obyvateľom Turčianskych Teplíc.
Peťo, mesiac jún sa označuje ako PRIDE mesiac. Čo pre teba znamená pride, respektíve hrdosť?
Ja osobne vnímam jún, alebo teda PRIDE MONTH, ako čas kedy vo veľkom môže LGBTI komunita po celom svete dokázať majoritnej skupine, čiže heterosexuálom, že nie sme vôbec odlišní, tak ako si myslia. Všetky pochody a aktivity spojené s týmto mesiacom vnímam ako pozitívnu vec. Taktiež to dokazuje, že nás, členov LGBTI, nie je vôbec malo, ako si podaktorí ľudia myslia.
Viem o tebe, že si otvorený človek a nemáš problém s vlastnou sexuálnou orientáciou. V podstate si našiel v sebe hrdosť a nehanbíš sa za to kto si. Ako vlastne u teba prebehol coming out?
Môj coming out prebiehal dlhodobo. Nebol to jeden z tých, ktorý by prebehol za dva, tri dni vďaka jednému príspevku na facebooku alebo instagrame. Postupne som s touto skutočnosťou informoval mojich blízkych, a keď som si všimol pozitívne reakcie od ľudí v mojom okolí, tak to nabralo obrátky a išlo to už vlastne samo. Najťažšie pre mňa osobne to bolo povedať doma. Predsa len oboznámiť rodičov s informáciou, že ich syn je gej, nie je najpríjemnejšia vec. Treba však povedať, že to zobrali veľmi dobre. Taktiež aj moji spolužiaci a ináč pre mňa dôležití ľudia. Obzvlášť by som rád poďakoval kamarátkam Laure, Amire a Athine, ktoré celý čas boli pri tom a pomáhali mi aj s tým najťažším v mojom živote.
Ako dobre vieme, tak existujú medzi nami ľudia, čo neustále bojujú sami so sebou a nedokážu prijať ten fakt, kto sú. Čo by si im odkázal?
Aby sa nebáli niečoho, čoho sa netreba báť. Základom je prijať samých seba, akí sme. Pretože ako môžeš milovať niekoho iného, ak nemiluješ sám seba? Netreba si robiť zbytočnú hlavu z toho ako to zoberie okolie. Ľudia, ktorým na vás záleží, vás budú milovať bez rozdielu. Tí, ktorí vás kvôli takejto banalite zavrhnú, si vašu pozornosť nezaslúžia a nemajú vo vašom živote čo robiť.
Dozvedel som sa, že v Turčianskych Tepliciach, kde študuješ, si sa sám osobne angažoval ohľadom LGBTI osvety na školskej pôde. Povedz mi, ako to celé začalo a aký to malo priebeh?
Tak nenazval by som to osvetou. Skôr to bolo také informovanie ľudí o tejto problematike a vyvracanie mylných názorov a pohľadov na vec. Som otvorený človek a na všetko sa pozerám pozitívne. Preto aj keď prišiel za mnou nejaký človek s otázkami rôzneho typu, vždy som sa len pousmial a uviedol ho na pravú mieru.
Nebolo ťažké pre teba robiť osvetu medzi tínedžermi? Nastali u teba situácie, kedy si sám osobne zacítil nátlak zo strany študentov nejakú nenávisť?
Treba uznať, že na také malé mesto, ako sú Turčianske Teplice, bolo toho hejtu naozaj málo. Sem-tam len nejaké poznámky typu „Čau teploš“, ale to som nejako nikdy neriešil. Myslím si osobne, že ja som mal jeden z tých lepších prípadov prejavov nenávisti, ktorá bola vždy len pasívna. Nikdy to neprerástlo do fyzického napadnutia.
Prečo si sa rozhodol byť LGBTI aktivistom? Chystáš sa angažovať aj naďalej v tejto sfére?
Myslím si, že je priskoro ma nazývať aktivistom, ale nepopieram, že tomu tak nemôže byť časom. Sám viem, aké je ťažké prijať samého seba a možno aj preto by som bol rád, keby som vedel hlavne mladým ľuďom pomôcť so sebaprijatím. To je tá najpodstatnejšia vec.
Okrem tejto osvety na gymnáziu, kde študuješ, do akých aktivít sa ešte zapájaš?
Vo všeobecnosti sú to aktivity spojené s dobrovoľníctvom. Som členom mestského parlamentu mladých v mojom meste, ale taktiež sa zapájam aj do iných aktivít, ktoré majú pomáhať mestu a jeho obyvateľom.
Máš pred sebou ešte rok na gymnáziu. A každý má nejaké ambície, kým by chcel byť v živote alebo čo by chcel dosiahnuť. Kam ťa tvoje nohy mienia zaviesť?
Tak po maturite by som rád skúsil šťastie v pedagogickej sfére a v práci s mládežou, ktorá je v dnešnej dobe veľmi dôležitá. Študovať by som rád išiel do Banskej Bystrice na UMB. Chcel by som sa stať učiteľom dejepisu a občianskej náuky. Tieto predmety podľa mňa začínajú byť menej podstatné a to sa odzrkadľuje aj na dnešnej mládeži a ich zmýšľaní. Treba spraviť osvetu mladej generácie a ja budem rád ak budem toho súčasťou.
To, čo by si chcel študovať na vysokej škole, chceš aj využiť pre prospech LGBTI komunity?
Tak ťažko povedať. Určite by som rozmýšľal aj nad postom výchovného poradcu na škole, kde by som rád pomáhal ľuďom aj z LGBTI komunity. Avšak, myslím, že aplikovať nejaké témy spojené s LGBTI je pri dnešnom školstve na Slovensku ešte hudbou budúcnosti.
Na jednom z tvojich instagramových účtoch (@er_pe_love), sme si mohli všimnúť, že si zúčastnil akcie Pride v Banskej Bystrice. Priblíž nám atmosféru a pokojne aj zhodnoť čo sa ti páčilo, alebo čo by si naopak zmenil.
Akcia sa mne a aj môjmu priateľovi naozaj páčila. Niesla sa v pokojnom duchu a bola tam príjemná atmosféra. Dá sa povedať, že aj čo sa programu týka, nemám čo vytknúť. Organizácia bola zvládnutá tak isto ako propagácia.
V Banskej Bystrici ťa sprevádzal aj tvoj priateľ. Podporuje ťa v tvojich aktivitách?
Samozrejme, že áno. Hlavne čo sa školy týka. Je pre mňa neuveriteľná opora deň čo deň a za to mu veľmi ďakujem.
Akých iných akcií s tematikou PRIDE si sa zúčastnil. Ktorá z nich bola podľa teba najlepšia?
Minulý rok som bol na mojej PRIDE premiére v Košiciach, kde to dopadlo nad moje očakávania. Tá energia a emócie v dave 500 ľudí bola na neopísanie. Pre mňa neskutočným zážitkom bol práve moment, keď sme vyšli do ulíc bez nejakého strachu. Ten pochod nebol len o jednotlivcoch, ale práveže o celej skupine ľudí.
Zúčastníš sa ďalších tohtoročných podujatí ako PRIDE Košice 2019 alebo Dúhový PRIDE Bratislava 2019?
Oboch sa mám v pláne zúčastniť spolu aj s mojím priateľom. Myslím, že si z toho spravím takú tradíciu, že každý rok pôjdem po PRIDE pochodom naprieč slovenskom. Je to nádherný pocit, ktorý stojí za to zažiť aj viackrát do roka.