Autorka: Kristína Gyuríková / Foto: Archív Lujzy Urbancovej
Na jeseň minulého roka sme priniesli článok o rodovo neutrálnom oblečení. Konštatovali sme v ňom, že rodovo neutrálne oblečenie, žiaľ, aj v dnešnej dobe inklinuje k maskulinite. Fakt, že to, čo je mužské, sa často vníma ako neutrálne, zatiaľ čo ženské veci sa považujú za špecifické (ak nie priamo menejcenné), vidíme však aj v iných sférach. Jednou z nich je jazyk, ktorý používame.
V slovenčine je príkladom tejto inklinácie tzv. generické maskulínum, teda používanie mužského rodu ako toho neutrálneho a všeobecného. Mužský rod sa považuje za „inkluzívny“ a podstatné mená v mužskom rode sa bežne používajú aj na označovanie osôb ženského rodu. Naopak to však zaužívané nie je – ženský rod je považovaný za „exkluzívny“ a označuje len ženy.
Jazyk formuje naše videnie sveta
Väčšina z nás si ani neuvedomuje, aký jazyk dennodenne používa. To, ako používame jazyk a rodovo podmienené slová, však formuje naše predstavy o spoločnosti, o tom, aké postavenie v nej majú muži a ženy a ako si osvojujeme a tvoríme rodové stereotypy. Neustále vystavovanie ľudí mužskému rodu posilňuje asociácie s mužským rodom. Koho si predstavíte, keď sa povie manažér či lekár? Mužom podvedome priraďujeme pozície s vysokým spoločenským statusom alebo vyšším finančným ohodnotením, zatiaľ čo ženám práve naopak. Výrazy upratovač alebo predavač nie sú zďaleka také zaužívané ako upratovačka či predavačka.
To však, našťastie, znamená, že správnym používaním jazyka vieme tieto predstavy a stereotypy zmeniť. Práve preto je dôležité používať jazyk, ktorý je inkluzívny, nesexistický, prispieva k rodovej rovnosti a vyhýba sa používaniu slov poukazujúcich na to, že len jeden rod je v spoločnosti normou.
„Slovenčina má potenciál byť rodovo vyvážená. Ja to vidím tak, že to závisí od toho, kto ju používa. Nie je to až tak o slovenčine, ako o ľuďoch, ktorí ju používajú,“ myslí si jazykovedkyňa Mgr. Lujza Urbancová, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Používajme rodovo vyváženejší jazyk
V slovenčine má každý človek a každá vec svoj gramatický rod. To ale neznamená, že nepoznáme spôsoby, ako slovenčinu pri každodennom používaní rodovo vyvažovať. Kedysi sa hovorilo, že cestou je feminizácia, čiže keď sa použije generické maskulínum, doloží sa aj feminínum, teda: predavači a predavačky, obyvatelia a obyvateľky.
Podľa doktorky Urbancovej však existujú aj lepšie spôsoby. „Mne sa zdá, že feminizácia opäť akcentuje tú dvojrodovosť a nie všetci ľudia sa chcú identifikovať len s mužským alebo ženským rodom. Ja sa teda prikláňam k tomu, aby sme sa snažili hovoriť rodovo neutrálne alebo používali kolektíva, čiže slová ako študenstvo, žiactvo, poslucháčstvo. V jednotnom čísle zatiaľ nemáme v slovenčine zaužívaný rod pre nebinárnych ľudí, ale je to zase len vecou toho, kedy ho ľudia začnú používať. Tí, ktorí si myslia, že ho potrebujú, by ho mali začať používať, a potom sa začne šíriť.“
Na to, aby sme začali používať inkluzívnejší jazyk, treba zmeniť spôsob, akým rozmýšľame. Pri používaní slovenčiny nám pripadá prirodzené používať generické maskulínum, práve preto sa nám ako najjednoduchší krok smerom k rodovej vyváženosti núka pridanie podstatného mena ženského rodu. Keď sa však v texte kopia výrazy ako učitelia a učiteľky či diváci a diváčky, môže to zhoršiť jeho čitateľnosť. V druhom prípade si možno spomenieme na výraz publikum, ale čo s tým prvým?
„Keď vidím text, kde sa často kumulujú takéto výrazy, poviem si, že to je ten prvý krok a že si ten človek uvedomuje potrebu rodovej vyváženosti. Ale druhý krok by bol povedať učiteľský kolektív alebo učiteľský personál. Neraz sa to dá vyjadriť aj slovami ako osoba, ľudia, človek, komunita, tím, kolektív. Už keď tvoríme ten text, musíme ho tvoriť inak, nie tak, že ho vytvoríme v generickom maskulíne a potom to generické maskulínum premeníme,“ hovorí doktorka Urbancová.
Takéto kolektívne označovanie má navyše aj tú výhodu, že pri ňom nemusíme uvažovať o poradí menovaných rodových variantov (automatické dopĺňanie tvaru v ženskom rode ako druhého v poradí síce čiastočne plní účel rodovej inkluzívnosti, ale od rodovej rovnosti má stále ďaleko).
Ako v slovenčine hovoriť o nebinárnych ľuďoch?
Osobitným problémom je to, ako sa v slovenčine popasovať s nebinárnosťou. Slovenčina má síce tri gramatické rody, na označovanie dospelých ľudí sa však používajú len dva, a to mužský a ženský. Je teda slovenčina pripravená na nebinárnych ľudí?
„Myslím si, že slovenčina je pripravená na všetko, na čo sme pripravení my, čo ju používame,“ tvrdí doktora Urbancová. „Len si zoberte, akú veľkú slovnú zásobu sme vytvorili, ktorá sa týka počítačov. Keby sme si povedali, že nie je pripravená, čo by sme tým vlastne povedali? Povedali by sme tým, že ten náš nedokonalý jazyk sa nedokáže prispôsobiť spoločnosti.“
Možností, ako rozprávať o nebinárnych ľuďoch, je hneď niekoľko. Victory Vargicovie, ktoré je nebinárne, vytvorilo Nebinárnu príručku, v ktorej vysvetľuje, čo je vlastne nebinárnosť a oboznamuje čitateľstvo s rôznymi alternatívami, ako komunikovať o nebinárnych ľuďoch aj s nimi. Príručku ľahko nájdete na internete, stačí si ju vyhľadať cez Google. Niektorí ľudia uprednostňujú výber z existujúcich rodov on, ona, ono, oni, iní gramatické rody striedajú a ďalší používajú tzv. novorody či rodovo neutrálny bezrod.
Autorstvom návrhu bezrodu a jeho zámen je Sely. Sely navrhlo osobné zámeno en, ukazovacie zámeno te a privlastňovacie zámená jena a tena, ako aj ich skloňovanie vo všetkých tvaroch. Tieto zámená sú inšpirované existujúcim stredným rodom. Takto navrhnutým bezrodom sa inšpirovala aj prekladateľka Lucia Halová, keď prekladala do slovenčiny knihu od Bernardine Evaristo Dievča, žena, iné, v ktorej vystupuje nebinárna osoba. Česká prekladateľka sa pri preklade rovnakej knihy rozhodla pre alternatívu striedania rodov. Dôležité je, že obe prekladateľky zachovali nebinárnosť spomínanej postavy a zaviedli niečo, na čo môžeme pri používaní češtiny a slovenčiny odkazovať a nadviazať.
Keď v spoločnosti začnú stúpať anti-LGBTI+ nálady, vždy sa to odrazí aj v jazyku, ktorý zároveň slúži ako prostriedok manipulácie. „Vôbec nesúhlasím s tým, ako sa to politizuje. Ideálne by bolo, keby spoločnosť mohla pokojne žiť a nejaká jej časť si bude tvoriť taký jazyk, aký potrebuje, lebo je to pre ňu hodnota. Ak je pre mňa hodnotou rodová rovnosť, potom sa snažím takto používať aj jazyk. Ak to nevnímam ako hodnotu, tak nehľadám takéto spôsoby vyjadrenia,“ uzatvára doktorka Urbancová.