Autor textu: Robert Pakan / Foto: Klára Žitňanská
Archívny text vyšiel prvý raz v čísle Jeseň 2018
Talentovaný pán Ripley sa narodil v roku 1955. Spisovateľka Patricia Highsmithová vytvorila nový typ antihrdinu – nemorálneho človeka, ktorého si aj napriek tomu obľúbilo množstvo čitateľov v knihe, ale aj divákov a diváčok vo filme (v podaní Alaina Delona v roku 1960 alebo Matta Damona v roku 1999) a teraz aj v Plzenskom divadle J. K. Tyla v réžii Natálie Deákovej.
Skoré ráno v lete roku 1952 sa Patricia Highsmithová prebudila v izbe v hoteli Albergo Miramare v Positane, v Taliansku. Tridsaťjedenročná autorka prechádzala po Európe so svojou priateľkou Ellen Blumenthal Hill. Vzťah dvoch mileniek bol na konci. Viac si už nerozumeli. Keď Patricia nechá Ellen v posteli, prechádza na koniec balkóna s výhľadom na pláž. Nie žeby nemala dobré obdobie. Práve naopak. Jej román Cudzinec vo vlaku bol práve sfilmovaný Alfredom Hitchcockom. Búrlivý vzťah s Ellen si vyberá svoju daň. Keď sa pozrela na piesok na pláži a potiahla si z cigarety, uvidela osamelého mladíka v šortkách a sandáloch, s ručníkom cez rameno prechádzajúc po pláži. Na ňom zbadala ten úškľabok, tú štipľavú grimasu. „Je to niekto, kto spôsobuje nepríjemnosti”, pomyslela si. Začala premýšľať: „Pohádal sa s niekým? Čo mu blúdi hlavou? Čo ten úškľabok! Radosť z prefíkanosti na tvári mladíka?” Jeho tvár ju sprevádzala v myšlienkach aj naďalej.
O dva roky neskôr, keď žila na chate v Lenoxe, v Massachusetts, Patricia túto tvár, túto spomienku oživila. Vpísala jej život. Zrodil sa nový hrdina, muž – Tom Ripley v jej celkom novom románe. Ten ju sprevádzal ďalších štyridsať rokov v úspešných ďalších štyroch pokračovaniach. Ten prvý bol však najtalentovanejší. Najkrajší, najzdravší, jednoducho Talentovaný pán Ripley. Niekto si knihu však prekladá do skutočného sveta ako Talentovaná pani Highsmithová.
Nech je to už akokoľvek, Patricia Highsmithová klapkami písacieho stroja stvorila monštrum, sociopatickú kreatúru tak nemilosrdnú, nemorálnu, prospechársku. Chladnokrvného zabijaka a nemôžem si pomôcť, ale vykreslila ho tak detailne, tak podrobne, že Ripley bol postavou sureálnou, a súčasne presvedčivou a znepokojujúcou. Môže sa preto zdať, že tento detailný opis je založený na dôvernom vzťahu s autorkou. Ako by mu rovno videla do jeho myšlienok, do jeho geniálnej vražednej hlavy.
Tom Ripley je mladý muž, ktorý sa snaží zarobiť si na živobytie v päťdesiatych rokoch v New Yorku tým, že používa svoje „talenty“ – falšovanie, klamstvá a vydávanie sa za niekoho iného. Počas práce na večierku ho osloví zámožný staviteľ lodí, ktorí verí, že Ripley chodil na Princetonskú univerzitu spolu s jeho synom Dickiem. Milionár presvedčí Ripleyho, aby šiel za Dickiem do Talianska a presvedčil ho, aby sa vrátil domov do Spojených štátov. Ripley návrh prijíma, hoci na Princeton nikdy nechodil a s Dickiem sa nikdy nestretol. Tu štartuje celý maratón predstierania a zamieňania identít. Zoznamuje sa s Dickiem a jeho priateľkou Marge a votrie sa do ich životov.
Veci sa začínajú meniť potom, čo miestne dievča, s ktorou Dickie čakal dieťa, spácha samovraždu. Čoskoro nato má Dickie už dosť svojho nového priateľa, protiví sa mu jeho neustála prítomnosť a dusivá závislosť na ňom, zvlášť potom, čo zistí, ako Ripley klamal ohľadom ich spoločných dní na Princetone. Ripleyho vlastné city sú skomplikované jeho vlastnou túžbou zachovať si bohatý životný štýl a jeho rastúcou sexuálnou posadnutosťou k svojmu novému priateľovi.
Divadelná inscenácia: Talentovaný pán Ripley
24.10.2018 o 20:00 v a4 – priestor súčasnej kultúry
Réžia: Natália Deáková
Scéna: Lukáš Kuchinka
Kostýmy: Jana Smetanová
Dramatizácia a dramaturgia: Marie Špalová
Spolupráca na dramatizácii: Marie Caltová
Autor fotografií: Pavel Křivánek
Hudba: Jakub Kudláč
Hrajú: Pavel Neškudla, Ondřej Rychlý, Andrea Mohylová, Jana Kubátová
Pri roztržke Ripley zabije Dickieho, avšak svojím umným chovaním stále vytvára dojem, že Dickie stále žije.
Počas niekoľkých najbližších týždňov sa Ripleyho existencia stáva „hrou na mačku a myš“ s políciou a Dickieho priateľmi. Ripley sa zbavuje aj ďalších nepohodlných postáv, ktoré sa do jeho príbehu montujú. Stretáva na svojich cestách aj pôvabnú Meredith Logue, ktorej sa predstaví tiež ako Dickie. Aj tú nakoniec zabije.
Patrícia Highsmithová takto často zabíja svoje priateľky zo skutočného sveta vo svojich paralelných románových vesmíroch.
Jej príbeh je však ešte smutnejší. Talentovaná lesbická spisovateľka, ktorá sa po vzťahu s Ellen zaľúbi do homosexuála Rolfa Tietgensa, žila celý svoj vesmír v depresiách, anorexii a závislostiach. Homosexuála Rolfa vnímala tiež ako ďalšiu ženu po jej boku. Ďalšia zmena identity a možnosť byť kýmkoľvek človek chce. Ak chce. Dokonca vymenila identitu iného človeka za niekoho iného. Po ďalšej veľkej láske k spisovateľke Marijane Meaker a aj po ich znovuspojení po 27 rokoch odlúčenia slávna spisovateľka upadá do ešte hlbších depresií a alkoholizmu. Patricia radšej volí spoločnosť zvierat. Ako uviedla v rozhovore v roku 1991: „Radšej volím samotu, pomáha mi v imaginácii pri písaní viac ako spoločnosť ľudí.“ Chovala mačky, milovala ich. V záhrade mala ešte dokonca aj 100 hadov. Vo svojej záhrade pri dome v anglickom Suffolku chytila asi 300 slimákov, aby s nimi šla na koktejlovú party. S obrovskou kabelou, z ktorej jej trčal hlávkový šalát a na ňom stovky slimákov ohromovala spoločnosť. Slimáky boli jej spoločnosťou na večer. Nik z hostí si nebol istý, či ju má zbožňovať pre jej romány, alebo nenávidieť pre jej správanie.
Ako alkoholička, mizogýnka a veľmi problematická osoba sa netešila veľkej obľube. Jej priatelia a známi boli neraz svedkami jej teatrálnych výstupov pri rôznych večierkoch, či večeriach. Alkoholizmus sa podpísal na jej povedzme “zvláštnom” správaní. Jej vydavateľ po jej smrti povedal: “Bola zlá, krutá, tvrdá, nemilosrdná… Nikdy som nevedel pochopiť, ako táto ľudská bytosť môže byť tak neúnavne hnusná…Ale jej knihy? Brilantné!“
To by sa dalo povedať aj o Tomovi Ripleym. Zviera vám až žalúdok od jeho samoľúbosti a krutosti, od nulovej empatie pri nezmyselných vraždách. Ale talent na únik, zvlečenie vlastnej identity a zakuklenie sa do tej cudzej? Brilantné!
Komorná adaptácia tohto románu v réžii talentovanej Natálie Deákovej rozpráva tento psychologický thriller zaujímavou tragicko-kabaretnou formou. Inscenácia využíva jednak dialógy, ako aj knižné komentovanie vlastného konania. Postavu Toma Ripleyho stvárnil Pavel Neškudla a Dickieho hrá Ondřej Rychlý. Sekundovali im k tomu Andrea Mohylová ako Marge a Jána Kubátová, ktorá sa postarala aj o ďalšie vedľajšie charaktery. Jednou z nich je aj Tomov vnútorný hlas čo by svedomie alebo skôr, našepkávač, vnútorný démon. V tejto postave Jána Kubátová vyniká najviac zo všetkých a na okamih zatieni aj obe hlavné postavy. V skutočnosti postava vnútorného démona je však tou hlavnou postavou, nakoľko konanie postavy Ripleyho je vždy vedené svojim démonickým hlasom. Dvaja herci tiež v inscenácii predvedú svoj ďalší talent, a to hudobný. Kombinácia klavírneho majstrovstva Ondřeja Rychlého s kontrabasom Pavla Neškudlu sú príjemným oživením v inak temnom dramatickom predstavení. Podobne ako aj film, je aj táto inscenácie nejednoznačná a necháva veľa otázok nezodpovedaných. Čo sa stalo s Marge? Prečo milionársky otec prepísal tak ľahko všetky peniaze zosnulého syna na Ripleyho? Ako to, že talianska polícia tak ľahko uverila rozprávke o samovražde? A čo toľkokrát spomenutá, ale nikdy nedoriešená Tomova sexuálna orientácia? Hra je určená jednoznačne pre diváka, ktorý má rád otázky a tiež si ich aj sám vie zodpovedať.