Autor: Marek Hudec / Fotografia: Archív Barbory Majdišovej
K dôvodom migrácie patria aj iná sexuálna orientácia alebo rodová identita. Rozdielne životné podmienky v jednotlivých krajinách môžu spôsobovať rôzne problémy, ktorým títo ľudia čelia. Vo Švédsku sa im venuje aj Slovenka Barbora Majdišová.
Z Ukrajiny unikli za dva týždne od začiatku ruskej invázie viac ako dva milióny utečencov. Hľadajú bezpečie v okolitých krajinách, okrem iného aj na Slovensku. Sú medzi nimi aj queer ľudia, ktorí sa môžu kvôli rozdielnym právnym prístupom k sexuálnej orientácii alebo rodovej identite stretávať s viacerými problémami. Transrodové ženy alebo gej rodičov nemusia pustiť cez hranice, lebo nemajú výnimku z brannej povinnosti.
Na hranici operuje aj švédska organizácia RFSL, ktorá sa téme queer azylantov venuje dlhodobo a ktorej pobočka v Malmö má programovú riaditeľku Barboru Majdišovú. Pochádza zo Slovenska a v zahraničí zostala kvôli priateľke. Zisťovali sme, akým problémom môžu LGBTI+ utečenci čeliť v novej krajine a ako vyzerá jej práca so žiadateľmi a žiadateľkami o azyl a ďalej tými, ktorým krajina už azyl udelila.
Od práce závisí, či budú môcť zostať v Európe
„Poskytujeme im právnu pomoc a pomáhame pri ich integrácii do spoločnosti. V pondelok prichádza do pobočky dobrovoľník právnik, s ktorým môžu zadarmo konzultovať svoju individuálnu situáciu. Pomáhame im pri písaní pracovného životopisu alebo motivačného listu, od práce totiž závisí, či budú môcť v krajine zostať,“ vysvetľuje Barbora.
Okrem toho v RFSL utečencom radia, ako si nájsť vhodnú zdravotnú starostlivosť alebo napríklad ako komunikovať s daňovým úradom. V piatky zas pre klientov a klientky pripravujú komunitné podujatia, kurzy švédčiny alebo večere, dôraz kladú aj na edukáciu v LGBTI+ otázkach, keďže mnohí prichádzajú z mimoriadne homofóbnych krajín a sú len na začiatku cesty k sebaprijatiu.
Najčastejšie sa Barbora stretáva s príbehmi utečencov z blízkeho východu alebo Afriky. Podľa staršej štatistiky vo Švédsku žiada ročne približne 2- až 3-tisíc ľudí o azyl z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Preto má aj RFSL mimoriadne veľa klientov a klientok, ktorým sa venujú v troch mestách.
V Afrike sa queer ľuďom môžu vlastní rodičia vyhrážať smrťou
„LGBTI+ utečenci sú menšinou v menšine. Sú neustále na úteku, ak napríklad prídu s rodinou, môžu pred ňou skrývať, že na migračnom úrade ako dôvod na azyl uviedli inú sexuálnu orientáciu. Niektorí si nechávajú poštu posielať k nám do kancelárie, aby sa nedostala k ich príbuzným a neboli nechtiac vyoutovaní,“ vraví Barbora.
Mnohí z utečencov majú vážne posttraumatické psychické problémy, ktoré môžu vyústiť v pokusy o samovraždu. O život im ide často. Na Slovensku sa môže stať, že gejov alebo lesby ich rodičia po coming-oute vyhodia z domu, no v Afrike sa im môžu vyhrážať smrťou. Bežne sú obeťami fyzického, sexuálneho násilia alebo sa ocitajú vo väzení.
„Je pre nich náročné nájsť si v novej krajine ubytovanie, sú strašne zraniteľní, čo môžu zneužiť rôzne indivíduá. Snažíme sa im pomôcť tak, aby boli radšej závislí od nás, než od neznámych jednotlivcov.“
Vo Švédsku môžu utečenci získať azyl na tri roky, počas ktorých si musia nájsť stálu prácu. Ak azyl alebo prácu nezískajú, dostanú rozhodnutie o vyhostení. V prípade, že im však doma hrozí smrť, volia si radšej, že zostanú v Európe načierno a prečkajú v hrozných podmienkach štyri roky, po ktorých môžu znova požiadať o azyl. Krajina totiž ročne môže prijať len 5 000 utečencov, tak si stanovila kapacity, ktoré dokáže zvládnuť.
Inakosť sa v minulosti na úradoch dokazovala barbarsky
Na to, aby bol queer migrantom a migrantkám udelený azyl, musia svoju inakosť úradom dokazovať, čo vytvára ďalšie bizarné situácie. Barbora vysvetľuje, že napríklad musia dokazovať, že sa v istom bode života začali cítiť vyčlenene, potom, že zažívali v krajine svojho pôvodu stigmatizáciu a boli ostrakizovaní. Nakoniec musia dokázať, že cítili aj hanbu, čo nie je univerzálna skúsenosť. V minulosti sa vraj inakosť dokazovala aj barbarskejšími spôsobmi, napríklad, že mužom ukazovali gej pornografiu a úradníci sledovali, či sa im pritom postaví penis.
„Pri gejoch sa stavia do popredia emočná časť sexuality. Úrady hľadajú v ich príbehu romantickosť, musí im prísť človeka ľúto,“ dodáva. V RFSL sa snažia utečencov na zvláštny proces pripraviť, právnik si s nimi prechádza ich príbeh.
Organizácia sa snaží pomáhať aj na ukrajinskej hranici, na vojnový konflikt podľa Barbory zareagovala rýchlo. Situácia Ukrajincov a Ukrajiniek je samozrejme iná než situácia ľudí z menej rozvinutých regiónov. Európska krajina je napriek chýbajúcej právnej ochrane v porovnaní s inými vnímaná ako tolerantná. Najviac problémov tak LGBTI+ ľudia zažívajú pri prechode hraníc.
Momentálne sa na Slovensku pripravuje celonárodná stratégia na pomoc utečencom, ku ktorej sa Barbora snaží prispieť svojimi skúsenosťami. Barbora je v kontakte aj s organizáciami ako sú Dúhové rodiny alebo PRIDE Košice, v spolupráci s ktorými pre mnohých utečencov hľadá aj ubytovanie a pomáha im so začlenením sa na Slovensku.