Performerka Error Fatale: Burleska ma naučila pracovať s trémou

Autor: Kristián Lazarčík / FOTO: Jakub Kováč

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2023.

Čaro burlesky objavila v roku 2019 vďaka Bratislava Burlesque. Pódiové meno Error Fatale je príznačné pre jej nepredvídateľné comedy čísla, pri ktorých sa rozhodne nebudete nudiť. Jej repertoár je prinajmenšom eklektický – nájdete v ňom odkazy na Ježiša Krista, robotníkov či socialistické šlágre. Error Fatale sa nedávno stala súčasťou aj House of Q.

Kto je Error Fatale? A kým je mimo pódia?

Meno Error Fatale vystihuje esenciu mojich čísel, sem-tam sa mi do nich „vloudí“ nejaký error, ale napriek tomu sa s ním viem šarmantne popasovať. Mimo pódia som okrem iného veľkou fanúšičkou zvierat. Mám doma dve mačky a ich množstvo by som rada navýšila, prípadne obohatila o ďalšie živočíšne druhy. Financie a racionálne argumenty môjho priateľa mi v tom zatiaľ našťastie úspešne zabraňujú.

Aké cesty vás priviedli k burleske? Čo pre vás znamená táto forma umenia a ako vás ovplyvnila?

Burleska je pre mňa symbolom kreatívnej slobody. Páči sa mi, že réžiu čísla mám vo svojich rukách a môžem si vymyslieť prakticky čokoľvek. Zakladateľku Bratislava Burlesque, Lottu Love, som poznala ešte zo stredoškolských čias a dlho som ju obdivovala na Instagrame. Po pár rokoch som sa jedného večera konečne odhodlala prihlásiť sa k nej na kurz. Pôvodne som nemala žiadne ambície byť na pódiu, chcela som sa hlavne zabaviť a skúsiť niečo nové. Jej hodiny mi ale neskutočne učarovali a vždy, keď som odtiaľ odchádzala, cítila som sa ako na obláčiku. Keď sa nás Lotta jedného dňa opýtala, či by sme si chceli vyskúšať aj vystupovať, bez váhania som do toho šla.

Je burleska naozaj iba o pobavení publika?

Burleskou sa dajú publiku sprostredkovať rôzne emócie, myšlienky a príbehy, nemusí to byť iba o srande. Mňa však najviac baví práve rozosmievať ľudí, čiže keď mi niekto povie, že sa na mojom čísle výborne zabával, beriem to ako obrovskú poklonu.

Spomínate si na svoje debutové vystúpenie? Mali ste trému?

3. október 2019, Bratislava Burlesque Newbies show, Luna bar. V backstagei som len ticho šúchala nohami, vnútri sa mi ale odohrávala absolútna nervová apokalypsa. Ako dôsledok extrémnej trémy viem, čo som predvádzala na pódiu, len vďaka videozáznamu. V každom prípade to bol magický večer a myslím, že už vtedy bolo viacerým z nás newbies jasné, že v tom chceme pokračovať ďalej.

Súvisia vystúpenia burlesque tanečnice iba s pódiom, alebo sa pretavujú aj do vášho životného štýlu?

Od malička som inklinovala k make-upu a výraznému oblečeniu, čo je na mne vidno aj počas bežných dní. Burlesque komunita ma ovplyvnila aj po ľudskej stránke, získala som vďaka nej krásne nové priateľstvá a spoznala hromadu inšpiratívnych ľudí.

Naučila vás niečo burleska? A čo môže naučiť iných ľudí?

Lepšie pracovať s trémou a celkovo so svojou hlavou. Získala som aj väčší nadhľad, čo sa týka môjho výzoru. Dnes viem, že dobrá šou nezávisí od toho, aký mám obvod pása a aké číslo podprsenky nosím, a rovnako to zo mňa nerobí lepšieho ani horšieho človeka v bežnom živote.

Mali ste niekedy problém s nahotou? Ak áno, ako ste v sebe túto bariéru prekonali? Existuje pre vás v tomto žánri ešte nejaké tabu?

Ja som bola kedysi presne ten typ človeka, ktorý sa ošíval prezliekať pred ľuďmi vo fitku. Určite mi pomohli burlesque lekcie, ale aj vystupovanie samotné – tam už nahotu neriešim, ale skôr sa zameriavam na to, aby číslo fungovalo ako celok. Na burleske je ale skvelé, že môžeme ukázať toľko, koľko chceme, nik nás do ničoho nenúti. Jediné pravidlo je, že bradavky a intímne partie ostávajú zakryté. Strach z úplnej nahoty som minule/nedávno prekonala na čítačke Holé Vety, kde sme čítali literárne texty nahí. Večer mal krásnu intímnu atmosféru a napokon to bol veľmi príjemný zážitok.

Čo vy a feminizmus? Ovplyvňuje nejakým spôsobom vašu prácu?

Myslím si, že burleska ide s feminizmom ruka v ruke. Nepodriaďovať sa spoločenským stereotypom v zmysle, čo sa na slušnú ženu patrí alebo nepatrí, a užívať si vlastné telo bez ohľadu na aktuálne štandardy ideálu krásy – to je samo osebe feministický prístup.

Akým spôsobom sa vyhnete tomu, aby vaše vystúpenie neskĺzlo k prvoplánovej vulgarite, či dokonca k ľahkému pornu?

Na toto nemám žiadne preventívne opatrenia, na pódiu predvádzam to, čo mi je komfortné a z čoho mám radosť. Navyše, vnímanie vulgarity je veľmi subjektívna záležitosť, každý to má nastavené inak. Takže sa tým zbytočne nezaťažujem.

Ako vyzerá vaša denná rutina pred vystúpením?

Ak stíham, rada sa chystám doma, v kľude. Vždy si najprv pobalím kostýmy, prípadne niečo ožehlím, upravím, ak treba. Potom prichádza na rad sprcha a následne sa pustím do boja s vlasmi. Sem-tam si popálim kulmou zopár prstov, prípadne ucho, a idem na vizáž. Tu mi vždy robí spoločnosť moja mačka Žofika, takže zároveň odrážam jej útoky na moje mejkapové príslušenstvo. Keď si to tak po sebe čítam, znie to celkom chaoticky, ale zatiaľ mi to funguje.

Z čoho čerpáte inšpiráciu pre vaše vystúpenia?

Moje čísla sú mixom popkultúry, spomienok, rozhovorov a vlastne čohokoľvek, čo ma nejakým spôsobom zaujalo. Napríklad mám doma nádherné plesové šaty po mojej starkej. Majú dobrých 50 rokov a zhodnotila som, že by bola škoda ich neukázať svetu. Na ich počesť vzniklo romanticky ladené číslo na „Ľúbim ťa“ od Michala Dočolomanského. Ak má šou nejakú konkrétnu tému, inšpirujem sa ňou a uchopím ju po svojom. A ešte ma inšpirujú drag queens!