Pred rokom sa zúčastnila Dúhového pochodu prvýkrát, teraz sa naň chystá znova. Ako nám verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová povedala v osobnom rozhovore, verí, že na právne prehliadanie LGBTI komunity treba upozorňovať.
Minulý rok ste boli na PRIDE prvýkrát. Ako ho hodnotíte?
Atmosféra bola príjemná, išlo o pokojné zhromaždenie vyslovene nabité pozitívnou energiou. Zrejme je to dané aj tým, že sa zúčastnilo veľmi veľa mladých ľudí.
Zachytili ste antipochod, ktorý sa konal v ten istý deň?
Áno, bola som o ňom informovaná. Na tento pochod som nedostala pozvánku, takže som nemohla uvažovať o svojej prípadnej účasti.
Je škoda, ak sa takéto podujatia organizujú súbežne. Nie je potom vytvorený priestor na dialóg, na to, aby sme sa počúvali, narazili vo svojich vyjadreniach na niečo, čo zaujme druhú stranu, a aby sme sa zamýšľali nad argumentáciou.
Po PRIDE ste sa vyjadrili, že o rok už snáď vaša podpora nebude potrebná. Zdá sa vám, že Slováci akceptujú LGBTI komunitu o niečo viac alebo vnímate skôr stagnáciu?
To pozitívne vyjadrenie bolo určite ovplyvnené aj spomínanou atmosférou PRIDEu.
V súčasnosti nemôžem konštatovať, že by sme mali priaznivejší vzťah k LGBTI komunite. Podľa mňa je to dané aj tým, že málo otvárame tieto témy, skutočne málo sa počúvame, málo diskutujeme, málo vidíme rôzne pohľady, napríklad odborné a medicínske, a potom je tu, samozrejme, aj kultúrna odlišnosť a s tým spojené otázky presvedčenia a viery. V súčasnosti preto musím, žiaľ, konštatovať, že som nijaký progres nezaznamenala.
V Európskej únii je už len šesť štátov, ktoré neuznávajú registrované partnerstvá. Keď ich dokázala uzákoniť napríklad Malta, ktorá je veľmi katolícky založená, prečo je to na Slovensku problém?
V istom zmysle si to vyžaduje čas, ktorého možno pre nás od ‘89 ešte neuplynulo dostatok. Taktiež si to vyžaduje otvorenosť. A možno aj bezprostrednú skúsenosť.
Na Slovensku sme ako keby zvyknutí na isté nálepkovanie. Ak je niekto z LGBTI komunity, tak to pre niektorých automaticky znamená, že je „nemorálny“. Musíme pochopiť, že ako každý z väčšiny, aj oni majú svoju osobnosť, akurát si nesú inakosť v tej najintímnejšej sfére ľudského bytia.
Ako samostatný štát sme sa rozhodli začleniť do spoločenstiev krajín, akými sú Európska únia či Rada Európy, ktoré sa tejto problematike venujú. Mnohé členské štáty majú už dávno doriešené základné otázky, s ktorými sa my na Slovensku v súčasnosti ešte len stretávame. To, že sme súčasťou týchto spoločenstiev, je však pre mňa istou zárukou, že diskusiami a odbornými argumentmi predsa len dospejeme k vhodným riešeniam aj u nás.
Uvítala by som, keby sa otázka uznania registrovaných partnerstiev doriešila čím skôr a keby sa naše „nevidenie“ týchto párov skončilo. Ale odhadovať vývoj a či to bude skôr, alebo neskôr si netrúfam.
Z čoho podľa vás pramení nálepkovanie na Slovensku?
Možno z tradičného nazerania. Psychológovia a psychiatri by pravdepodobne povedali, že istá opatrnosť voči všetkému, čo nepredstavovalo zaužívaný štandard v spoločnosti, slúžila v rámci evolúcie na ochranu a zabezpečenie prežitia. Zároveň však bola na prežitie určite potrebná aj otvorenosť voči novým prvkom.
Domnievam sa, že bezprostredná osobná skúsenosť s LGBTI ľuďmi je veľmi dôležitá. Okrem rozhovorov s nimi možno aj prostredníctvom umeleckých diel. Filmy ako Dánske dievča podávajú vnútorný pohľad do psychiky týchto osôb a zároveň svedčia, že nejde o nič nebezpečné pre spoločnosť.
Každý sa jednoducho potrebuje zamyslieť nad tým, čo robí z človeka ľudskú bytosť, a nezačínať svoj postoj odsudzovaním.
V ktorých právnych oblastiach zaznamenávate diskrimináciu LGBTI komunity?
To, že páry rovnakého pohlavia u nás nemajú oficiálne uznané partnerské vzťahy, sa odráža najmä v občianskoprávnych a sociálnoprávnych vzťahoch. Napríklad, osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutého partnera rovnakého pohlavia nemá nárok na získanie opatrovateľského príspevku. Taktiež počas vyšetrovania v trestnom konaní nemá partner rovnakého pohlavia možnosť odmietnuť vypovedať, kým nepreukáže svoj status blízkej osoby.
Ako vnímate neratifikáciu Istanbulského dohovoru aj z dôvodu použitia slova „rod“ namiesto „pohlavie“?
Domnievam sa, že na túto tému neprebehla dostatočná odborná diskusia. Po nej by sme možno všetci začali Istanbulský dohovor vnímať ako nástroj, ktorým je možné bojovať voči rodovo podmienenému násiliu, a to predovšetkým preventívnymi mechanizmami, aby sa výskyt tohto javu znižoval až eliminoval.
Pokiaľ by sme si jednoducho mysleli, že na Slovensku rodovo podmienené násilie neexistuje, patrili by sme medzi členské štáty Rady Európy, ktoré by boli raritné.
Z pozície ombudsmanky som vedela byť v tejto oblasti len menej aktívna. Spadá to totiž pod takzvanú národnú ľudskoprávnu inštitúciu, ktorou verejný ochranca práv na Slovensku nie je.
Na to, aby si mohli transrodové osoby zmeniť pohlavie aj z právneho hľadiska, musia nevyhnutne podstúpiť operáciu pohlavných orgánov. Plánujete sa venovať aj tejto problematike a pretvoriť podmienky na právnu zmenu pohlavia?
Je to jedna z veľmi vážnych otázok. Budeme sa jej veľmi podrobne venovať, keďže máme podnet s takýmto obsahom.
Minulý rok ste podporili PRIDE aj vyvesením dúhovej vlajky. Urobíte to aj tento rok?
Vlani som sa aj v rámci kontextu, v ktorom to bolo zasadené, dlho rozhodovala, či to urobím. Napokon som dospela k záveru, že v našej krajine treba na problém právneho prehliadanie LGBTI komunity upozorňovať.
Nebolo to však jednoznačne pochopené ako podpora. Dostala som aj správy, ktoré vyjadrovali nepochopenie tohto aktu.
V najbližších dňoch budem opäť finálne vyhodnocovať svoj postoj k tejto otázke, ale predpokladám, že tie dôvody, pre ktoré som to urobila minulý rok, stále pretrvávajú, takže áno.
Prijatie samého seba si vyžaduje veľkú dávku odvahy a vystúpenie z komfortnej zóny, čo aj pre odlišné vnímanie v rámci Slovenska nie je jednoduché. Iná je situácia v Bratislave, iná na severe Slovenska či na východe. Mali by sme mať preto otvorené oči aj srdcia, aby sme vnímali životné príbehy LGBTI ľudí a strasti, ktoré vychádzajú z toho, že im z pohľadu právnej úpravy stále nie je venovaná náležitá pozornosť.