Autorka: Dominika Chrastová / Foto: HBO
Pokračovania úspešných seriálov väčšinou nenaplnia potenciál prvej série. Niekedy postavy stagnujú aj dvadsať epizód a dej sa vlečie spolu s nimi. To však rozhodne nie je prípad Eufórie, ktorá sa dokonca stala druhým najsledovanejším seriálom na HBO po Hre o tróny.
Každá z ôsmich nových častí pôsobí ako film sám osebe, pričom aj v druhej sérii je takmer vždy stredobodom pozornosti iná postava. Prvú epizódu otvára príbeh Fezca, ktorého vychovávala gangsterská stará mama a predstavovala ho ako svojho obchodného spoločníka. Neskôr sa toto oslovenie prenesie na Asha. Nahliadnutie do minulosti síce nepokrvných, no o to nerozlučnejších bratov vtiahne diváčky a divákov hneď do deja, ktorý neprestal napredovať ani pri postave Rue.
Už v prvej sérii chcela postava stvárnená Zendayou najmä dve veci – mať prístup k drogám a byť vo vzťahu s Jules. Tvorca seriálu Sam Levinson jej preto hneď v prvej epizóde pokračovania doprial oboje. Úspešne tak poukázal na fakt, že to, čo chceme, nie je vždy to, čo potrebujeme, aby sme boli naozaj šťastní. Alebo aspoň spokojní či vyrovnaní sami so sebou.
Jules, ktorú hrá transrodová herečka Hunter Schafer, medzitým zmenila účes. Už nevyzerá ako bábika, skôr sa ponáša na Kurta Cobaina. Záleží jej na Rue a v žiadnom prípade nechce o ňu prísť. Starostlivosť a ublíženie sa však niekedy navzájom nevylučujú. Jules a Rue sú toho príkladom. Ich „titanicový“ vzťah navyše zamotala prítomnosť Elliota. Rolu novej postavy získal Dominic Fike, doteraz vychádzajúca hviezda skôr v hudobnom priemysle. Okrem brnkania na gitare predviedol v Eufórii aj zmyselné scény práve s Hunter. Možno práve tieto situácie spojili dvojicu v reálnom živote, keďže od februára tvoria oficiálne pár.
Sny o drsnom chlapovi
Oveľa zamotanejší romantický trojuholník je medzi Nateom, Maddy a Cassie. Táto línia príbehu pôsobí zároveň najviac stredoškolsky. V Eufórii však žiadna postava nie je jednoduchá, nánosy traumy, úzkosti či sebectva posúvajú každú scénu na temnejší úroveň. Okrem toho nechýbajú erotické predstavy a Nateova všemožná snaha neskončiť ako jeho matka a otec. Najmä otec, kvôli ktorému mal ako dieťa nočné mory.
Druhá séria nám však objasňuje príčiny Calovho správania, a tak postava Nateovho otca nadobudla nový rozmer. Zlomový moment v jeho živote nastal, keď bol sám stredoškolákom. Darilo sa mu vo wrestlingu, mal najlepšieho kamaráta Dereka, obaja si našli frajerky, svet bol gombička. V jeden upršaný večer sa s Derekom ocitnú v gejskom bare a po tanci nasleduje bozk. Cal je výnimočne šťastný, až kým ho na druhý deň neprebudí telefonát, že bude otcom. Jeho postava sa tak stala ukážkou, čo sa stane, keď niekto žije roky v sebazaprení.
Zaprieť svoje pravé ja sa nedarí ani Kat, hoci tentoraz by spočiatku naozaj chcela. Má totiž skvelého frajera Ethana a vzťah s ním jej závidí aj Maddy. Kat však k Ethanovi akosi prestáva čokoľvek cítiť. Zatiaľ čo on je nežný chlapec, ona sníva o drsnom chlapovi. Zároveň na ňu sociálne siete „kričia“, aby sa mala rada taká, akou je. Lenže nekončiace kázanie o potrebe sebalásky môže mať na človeka časom rovnako toxický účinok ako šírenie mýtu krásy.
Párty sa skončila
Sam Levinson sa pri písaní druhej série Eufórie obával, že sa bude príliš podobať na tú prvú. Preto chcel pokračovanie odlíšiť aj vizuálne. Zatiaľ čo predtým mali epizódy podľa neho atmosféru párty o druhej nadránom, teraz sa čas posunul na piatu ráno, keď už naozaj treba ísť domov. Okrem toho pribudli priam fotografické zábery a kompozície podobné slávnym filmovým scénam či nástenným maľbám. Hoci ide naďalej o pútavé a jedinečné scény, pri spätnom uvažovaní o sérii pôsobí táto rozmanitosť prekombinovane. Záver sa navyše odohráva v školskej divadelnej sále, čo môže po párty úvode pôsobiť stiesňujúco.
Spojenie „prekombinovaná rozmanitosť“ sa dá použiť aj pri hodnotení deja. Eufóriu síce čaká tretia séria, no diváčky a diváci chceli vidieť detailnejšie rozuzlenia už teraz. Napríklad taká Rue. Sam Levinson píše jej postavu na základe vlastných skúseností so závislosťou. V dvoch epizódach sa mu podarilo emotívne ukázať, aká náročná je takáto situácia aj pre rodinu, a najmä mladšieho súrodenca, ktorý okrem bolesti znáša tiež odsúvanie na vedľajšiu koľaj. Vysvetleniu, ako sa Rue dostala zo svojich dlhov, však už tvorca Eufórie nevenoval priestor. Aj dôležitý fakt, že hlavná postava napokon zostala „čistá“ až do konca školského roka, zaznie iba v jej monológu.
Pritom možno stačilo len vypustiť štvorminútové hudobné číslo Dominica Fikea. Alebo menej skomplikovať život Feza a Asha v závere. Tak či onak, aspoň postava Lexi konečne predviedla svoj potenciál a na tanečnú choreografiu v scéne z divadla nedáme dopustiť. Aj vďaka nej si táto osemdielna séria zaslúži celkové hodnotenie osem z desať. Dva body chýbajú práve preto, že až s dvomi epizódami navyše by získala každá komplexná postava priestor na uspokojivý koniec.