Autor textu a foto: Jakub Kováč
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2019.
Milan Zvada má 37 rokov, pochádza z Ružomberka a v súčasnosti je dramaturgom kultúrneho centra Záhrada v Banskej Bystrici. Od roku 2015 je členom neformálnej skupiny INOKRAJ, ktorá sa snaží prepájať LGBTI ľudí v Banskobystrickom kraji so svetom a svet s nimi.
Prečo ste sa rozhodli usporiadať PRIDE v Bystrici ?
Prvý resp. nultý pokus usporiadať PRIDE vyšiel z iniciatívy pár ľudí okolo neformálneho zoskupenia INOKRAJ už minulý rok. Mali sme pár stretnutí, začali sme v máji, a 30. júna 2018 sme zorganizovali #PRIDE #BB s podtitulom „Poďme spolu von!“ Hlavným cieľom bolo povzbudiť LBGTI ľudí v regiónoch, aby išli von a strávili s nami sobotné popoludnie v bezpečných priestoroch kultúrneho centra Záhrada. Vtedy sme neorganizovali pochod, len hudobný sprievodný program v Záhrade. Akcia bola komorná, prišlo asi 50 ľudí. Už vtedy zaznel interný záväzok, že ďalší rok spravíme aj pochod.
Tento rok sme na prípravu mali viac času, a taktiež sa zmenil aj organizačný tím. Časť z dobrovoľníkov a dobrovoľníčok však pomáhala aj tento rok, najmä na mieste v deň festivalu.
LBGTI-friendly podujatia a aktivity INOKRAJ v spolupráci so Záhradou organizuje už od roku 2015. #PRIDE #BB spojený s „prechodom na rovnosť“ cez mesto bol pre nás prirodzeným medzníkom – ísť von, na verejnosť, a byť majákom pre LBGTI ľudí v Banskobystrickom kraji. Budeme v tom pokračovať aj vďaka dobrým vzťahom s ďalšími organizáciami zo Slovenska a ich zabehnutými kultúrnymi a komunitnými formátmi (napr. Filmový festival inakosti, Živá knižnica a i.)
Kto a prečo ho podporuje?
Druhý ročník #PRIDE #BB podporili niektoré miestne občianske, umelecké a ľudskoprávne iniciatívy, ktoré tiež pracujú s komunitami (Centrum komunitného organizovania, Nie v našom meste – občianska platforma, Literárna Bašta, Kníhkupectvo Artforum BB, Doboška a i.).
Veľkú morálnu podporu, ako aj pomoc s propagáciou, sme dostali od väčšiny LGBTI organizácií zo Slovenska, vrátane Dúhového PRIDE Bratislava a PRIDE Košice. Bez predsudkov sa sprievodného programu zúčastnilo aj raperské zoskupenie Čavalenky zo Záhoria, ktorí akciu zavŕšili skvelým koncertom s angažovanými textami na rôzne spoločenské témy. Veľmi si to vážime.
Našim očakávaním bolo, že sa pripoja aj ďalšie organizácie z oblasti ochrany životného prostredia a ekológie, no nestalo sa tak – aspoň nie explicitne (jednotlivci, ktorých globálne témy zaujímajú, sa však zúčastnili). Očakávali sme, že niektoré z týchto organizácií budú našu udalosť aspoň zdieľať, keďže v programe boli zastúpené environmentálne a globálne témy. Našim zámerom totiž bolo spájať rôznorodé komunity na základe tém, ktoré sa týkajú všetkých bez rozdielu. Myslíme si, že práve takáto dramaturgia má v budúcnosti potenciál prekonávať rôzne bariéry a predsudky medzi ľuďmi, a už dnes vieme, do ktorých „vôd“ sa pustíme budúci rok. Ako sa ukázalo, téme rovnoprávnosti LGBTI ľudí v spojitosti so záujmami iných sa niektorí pred očami verejnosti stále radšej vyhýbajú.
Ako environmentálne témy súvisia s LGBTI ? Prečo ste ich zvolili ?
V globalizovanom svete veľa vecí so sebou navzájom súvisí („butterfly effect“), aj keď si to nemusíme uvedomovať v celej komplexnosti. Často to vyžaduje nemalé intelektuálne úsilie a čas na štúdium, aby sme isté globálne fenomény a trendy aspoň čiastočne pochopili. Prvotným impulzom k dramaturgii programu #PRIDE #BB však bolo pomenovanie naratívu, ktorý rámcuje diskurz o LGBTI ľuďoch na Slovensku. Jednoducho povedané – o LGBTI ľuďoch sa vo verejnej debate často hovorí, priamo či nepriamo, ako o tých, ktorí „niečo“ alebo „niekoho“ ohrozujú. Môže to byť tradičná rodina, hodnoty, deti, výchova, kresťanská viera či – doplňte si sami. Mnohé z argumentov bežných ľudí i populistov totiž vychádzajú z istého druhu ohrozenia či strachu, ktoré títo ľudia pociťujú pri pojmoch rodová identita, rodové prejavy či iná sexuálna orientácia. Začína to pri slovách – nenávistných komentároch a končí pri fyzickom násilí. My sme sa rozhodli postupne odkrývať tento „falošný“ pocit ohrozenia založený na domnienkach a dlhodobej stigmatizácii našej komunity, ktorá sa, paradoxne, do myšlienkového mainstreamu dostala z lekárskeho prostredia (napr. homosexualita či transrodovosť boli dlho považované za chorobu či úchylku, ktoré „obhajovali“ práve psychiatri na základe konsenzu úzkej skupiny ľudí).
Aký bol teda program PRIDU?
Programom #PRIDE #BB sme sa snažili poukázať na to, že hrozba pre spoločnosť spájaná s LGBTI ľuďmi je len fiktívna, a preto by sme sa mali začať zaoberať hrozbami reálnymi. Jednou z nich je, či chceme alebo nie, prebiehajúca klimatická zmena, za ktorú sme ako západná civilizácia a industrializovaná spoločnosť zodpovední svojim konaním, pohodlnosťou a istým druhom kultúrnej nadradenosti. Do programu sme v tejto súvislosti pozvali aj environmentálneho aktivistu Petra Doubravského z Fridays for Future Česká republika, ktorý dal svojej prednáške veľavravný podtitul: „Čo robiť, keď je planéta teplejšia než my?“
Ďalšou spoločenskou hrozbou, ktorú dlhodobo považujeme za hodnú reflexie a kľúčovú pre vývoj občianskej spoločnosti a demokracie, je názorová a ideová polarizácia spoločnosti. Do programu sme preto zaradili verejnú diskusiu pod názvom „Umenie dialógu pri zmene spoločenskej klímy“, v ktorej naši hostia debatovali o tom, ako hovoriť s ľuďmi, ktorí nás apriori považujú za chorých či hriešnych. V širšom kontexte sa tiež diskutovalo o hraniciach tohto dialógu vo verejnom diskurze, tolerancii a rovnoprávnosti.
Jednou ekologickou témou prednášky bolo aj prírodné staviteľstvo v kontexte environmentálnej a sociálnej spravodlivosti. Prezradil by si o tom viac?
Kto by si bol pomyslel, že to môže súvisieť s rodovými stereotypmi a konšteláciami? Uvedomujeme si, že nekonečný hospodársky rast je len dogmou kapitalizmu. Je dlhodobo neudržateľné, aby sme v mene osvietenského ideálu lineárneho pokroku ľudstva naďalej devastovali prírodné zdroje a vyčerpávali planétu. Na limity tohto typu pokroku narážame aj vďaka slepej manifestácii archetypu otca – stvoriteľa, ochrancu a dobyvateľa. Takýto prístup k životu a prostrediu je podmieňovaný silným patriarchálnym usporiadaním sveta a tradičnými rodovými rolami, a je vo svojej podstate diskriminačný. Avšak, málokto vie, že priekopníčkami v prírodnom staviteľstve sú práve ženy, a medzi nimi lesba, Barbara Jones z Veľkej Británie.
Napokon – environmentálne témy súvisia aj s ľudskoprávnymi hodnotami akými sú najmä rovnosť, sloboda a spravodlivosť. V duchu humanizmu sa práve tieto hodnoty týkajú všetkých ľudí bez rozdielu, nehovoriac o tretej generácii ľudských práv, ktoré definujú tiež právo na zdravé životné prostredie pre všetkých.
Aké sú plány do budúcna s PRIDE v Banskej Bystrici?
Plánov do budúcna máme vždy dostatok, no v kontexte akcelerovaného vývoja technológii ako aj spoločenských a svetových udalostí bude najdôležitejšie určiť si lokálne priority. Ťažko presne odhadnúť, čo bude tvoriť ducha doby (a „ducha“ Slovenska) o rok. Nejaké dramaturgické linky už máme, témy tiež, a radi by sme do organizácie zapojili aj verejné inštitúcie. Uvidíme, aká bude vôľa, a ktoré z nich budú ochotné prihlásiť sa k hodnotám otvorenej, demokratickej a občianskej spoločnosti v kontexte práv LGBTI menšiny. Od Stonewallu uplynulo 50 rokov a stále je čo robiť – zvlášť na Slovensku, ktoré zatiaľ neuznáva rovnoprávnosť LGBTI ľudí v legislatívnej, a v mnohých prípadoch, ani v symbolickej rovine. Naďalej budeme organizovať tematické podujatia počas roka a neostáva nám nič iné len riadiť sa heslom: United we stand, divided we fall!