Natália Tomeková začala v roku 2015 spolupracovať s Iniciatívou Inakosť
a krátko nato sa stala členkou organizačného tímu PRIDEu. V rozhovore sa dozviete, čo
je na príprave Dúhového pochodu najťažšie, ako vníma ministerkino zastavenie grantov
aj dôvod, prečo považuje PRIDE na Slovensku za konzervatívny.
Prečo ste sa ako heterosexuálka rozhodli podporovať LGBTI komunitu?
Nemyslím si, že podpora LGBTI komunity má nejako súvisieť so sexuálnou orientáciou
človeka. Podľa mňa by mala byť základnou výbavou našej DNA, neoddeliteľnou od celku.
Dokonca by sme nad sexuálnou orientáciou ani len nemali premýšľať a mali by sme ju
vnímať ako prirodzenú súčasť nášho bytia a žitia. Nemyslím si, že rešpekt k inakosti by sa
mal odvíjať od toho, či som lesba, alebo ľúbim svojho Ota.
Niekedy dokonca rozmýšľam nad tým, či inakosť je to správne slovo na vyjadrenie inej
sexuálnej orientácie. Veď v tomto sme rovnaké a rovnakí, chceme cítiť lásku a slobodu,
potrebujeme bezpečný domov. Bez rozdielu. Tieto hodnoty sú pre nás rovnaké. Niekedy
naozaj preferujem pomenovanie rovnakosť. Rovní a rovnakí pred zákonom, pred
povinnosťami a právami. A práve v zabezpečení práv pre páry rovnakého pohlavia ako
spoločnosť už dlhodobo zlyhávame.
Podporujem LGBTI komunitu, lebo chcem rovnosť a rovnakosť pred zákonom. Vo
všetkom a najmä v dosiahnutí legislatívneho ukotvenia inštitútu Životného partnerstva, ktoré
by upravovalo spolužitie párov (nielen) rovnakého pohlavia, ale najmä by nerobilo z LGBTI
ľudí občianky a občanov druhej kategórie. Lebo tak sa mnohé a mnohí z nich vidia. Ako
občianky a občania s rovnakými povinnosťami, ale nerovnakými právami. A to by som chcela
zmeniť.
Ako dlho už ste v organizačnom tíme PRIDE=u?
V roku 2015 som začala spolupracovať s Iniciatívou Inakosť na projekte Spolu za
všetky rodiny. Názov projektu bol tak fantasticky vymyslený, že ho používame doteraz a
podľa mňa dokonale vystihuje podstatu PRIDEu. Slovenské rodiny nie sú len tie tradičné,
otec, mama a dieťa. Veľakrát sú to slobodné matky, starí rodičia vychovávajúci svoje vnúčatá,
osamelý vdovec. Za všetky takéto rodiny sa chceme postaviť. Vrátane tých lesbických či
gejských.
V tom čase som síce vystupovala na strane donora, o to krajšie a silnejšie bolo pre mňa,
keď ma organizačný tím Dúhového PRIDEu prijal medzi seba ako rovnocennú členku tímu.
Oficiálne ako hovorkyňu, samu seba by som však skôr zadefinovala ako „vzťahovú
manažérku". Vďaka dlhoročnému pôsobeniu v korporátnej sfére dokážem stále čerpať zo
svojich kontaktov nadobudnutých počas práce pre telekomunikačného operátora. Väčšinou
mám pripomienky ku komunikácii, kreatíve, dramaturgii, programu a snažím sa neopomínať
excelovské tabuľky, finančné krytie a čísla.
Na čo všetko treba myslieť pri organizovaní PRIDE pochodu?
Festival Dúhový PRIDE a jeho sprievodné aktivity sú z hľadiska eventového
marketingu klasické podujatia, pri ktorých treba myslieť na spôsob pozývania účastníkov,
produkciu, dramaturgiu, scenár a program, ozvučenie či merchandising. Výnimočný je však v tom, že omnoho dôležitejšiu a najmä zložitejšiu časť príprav tvorí
zabezpečenie jeho bezpečnosti. Niežeby iné podujatia túto časť neriešili dôsledne, skôr riziká
a ohrozenia sú v našom prípade omnoho väčšie a súčinnosť všetkých organizačných,
dopravných a bezpečnostných zložiek viac ako nevyhnutná.
Ktorá časť organizovania je najťažšia?
Určite najťažšou časťou príprav je dohodnúť si termín stretnutia tímu. Udržať ich
pravidelnosť je už na úrovni nedosiahnuteľného sna. Od minulého roka sa náš tím rozrástol o
batoľa, ktoré svoj názory vyjadruje hlučne a nekompromisne, takže je to ešte zložitejšie. Ale
nie, žartujem. Je to skôr o tom, že máme svoje povolania a PRIDE organizujeme na
dobrovoľníckej báze a vo voľnom čase, preto je náročné zosúladiť naše pracovné i rodičovské
povinnosti a kalendáre.
Naše stretnutia si však nesmierne užívam, pracujem s úžasnými a talentovanými ľuďmi,
pre ktorých je zodpovednosť, pomoc a spolupatričnosť absolútnou prioritou a
samozrejmosťou. A preto, aj keď sa vyskytnú i ťažšie chvíle pri vyjednávaniach či
zabezpečovaní všetkých administratívnych záležitostí, dokladov a povolení, vieme sa
navzájom podporiť v tom, čo je pre nás ultimátnym cieľom. Priniesť do ulíc bratislavského
Starého mesta nielen radosť, zábavu, hudbu, smiech, ale najmä upozorniť na to, že časti
spoločnosti sú upierané rovnaké práva ako jej zvyšku. Nie „nadpráva", ale obyčajný a
jednoduchý zákon upravujúci ich zväzok a spolužitie.
Ktoré organizácie a jednotlivcov oslovujete, aby podporili PRIDE?
Našimi tradičnými spojencami sú už od začiatku ľudskoprávne a ženské mimovládne
organizácie. Medzi partnerov už dlhodobo patrí Bratislavský vyšší územný celok, Magistrát
hlavného mesta Bratislava, ale najmä Kancelária verejnej ochrankyne práv.
Práve v osobnosti pani profesorky Márie Patakyovej sme našli veľkú oporu a na jej
každoročné vystúpenie na PRIDE sa veľmi teším. V čase zneužívania LGBTI témy celým
spektrom politických strán či cirkevných spolkov sú triezve a odborné právnické vyjadrenia
pani ombudsmanky veľkým povzbudením pre komunitu aj pre všetkých, ktorí pri komunite
stoja. Jej ľudský záujem a podpora navracajú dôstojnosť mnohým účastníčkam a účastníkom
stojacim na Hviezdoslavovom námestí. V ich potlesku je to veľmi cítiť. Pre mňa osobne sú jej
slová vždy veľkým zážitkom i zadosťučinením.
Naším veľkým podporovateľom je i teológ Ondrej Prostredník, ktorého komentáre sú
kázňami a mali by si ich čítať povinne všetci. Na PRIDE nájdete aj stánky mimovládnych
organizácií a trend ukazuje, že prirodzených partnerov budeme vedieť v budúcnosti nájsť a už
aj nachádzame vo firemnom sektore. Každopádne najviac nás teší podpora od ľudí, rodín,
kamarátok, kolegov a kolegýň z práce či susedov. Čím viac nás v sobotu 20.7. v uliciach
bude, tým silnejší môže byť náš hlas.
V roku 2017 ste povedali, že „sme najkonzervatívnejší pochod PRIDE v Európe“.
Na základe čoho si to myslíte?
Takmer všade na svete je PRIDE skôr karnevalom či farebným divadlom spojeným aj s
extravagantnými kostýmami, líčením a stylingom. Tak ako je konzervatívna naša spoločnosť,
tak konzervatívny je aj náš PRIDE. V krajine, a teraz si dovolím voľnú parafrázu skladby Bez
ladu skladu, kde väčšina stále píše len modrým a ružovým perom, je dúha prijateľná len po
búrke. Preto aj u nás je asi najväčšou výstrednosťou dúhová vlajka namaľovaná na líci či
symbolicky na ramenách spájajúca osoby rovnakého pohlavia.
Ako vnímate zastavenie grantov pre LGBTI projekty?
Rozhodnutie ministerky kultúry považujem za absolútne neprofesionálne, keďže nad
objektívne hodnotenie a rozhodnutie nezávislej komisie nadradila a povýšila svoje osobné
záujmy a presvedčenie. Rozumiem, že pracovné zaradenie „ministerka" ju k takémuto
konaniu oprávňuje. Na druhej strane som však rada, že to svojím spôsobom aktivizovalo
spoločnosť, keď odpoveďou na jej chybné posúdenie nebolo mlčanie, ale hlasná a odmietavá
reakcia celej kultúrnej komunity v rámci iniciatívy Stojíme pri kultúre. A nielen to. Je
nesmierne potešujúce, keď sa vám v čase diania neprávosti ozývajú mnohí, ktorí vám chcú
nezištne pomôcť a podporiť vás. Finančne alebo „len" čisto ľudsky a morálne.
Z mnohých spomeniem najmä Slovenskú sporiteľňu, ktorá ako jediná banka na Slovensku
podpísala Chartu diverzity, ale vo svojich aktivitách išla ešte ďalej a možno aj mimo
komfortnú zónu iných firiem. Bola to práve Slovenská sporiteľňa, ktorá nás ako prvá
kontaktovala po oznámení zastavenia grantov, že nám chce podať pomocnú ruku. Spolu sme
následne vymysleli fundraisingovú kampaň Spolu za farebnú kultúru, kde náš partner
motivoval potenciálne podporovateľky a potenciálnych podporovateľov nielen úvodným
finančným darom, ale aj matchingom vyzbieranej sumy. Vnímam to ako významný signál aj
pre ostatných. Nebáť sa zastať a podporiť aj LGBTI komunitu. Finančne, ale najmä morálne,
nahlas a s odvahou.
Rada by som ešte vyzdvihla a poďakovala sa aj všetkým ďalším firmám a jednotlivcom,
ktorí nás v rámci kampane podporili. Špeciálne poďakovanie patrí mestu Bratislava a jej
primátorovi Matúšovi Vallovi, ktorý nás príde na Dúhový PRIDE podporiť aj osobne a potom
kapelám Modré hory, Bad Karma Boy a moderátorovi Petrovi „Šarkanovi“ Novákovi, ktorí
sa rozhodli vystúpiť bez nároku na honorár. Úprimne ďakujeme.
Čo si myslíte o vyjadrení politikov, že najskôr treba vyriešiť „dôležitejšie“
problémy a až potom prídu na rad práva homosexuálov?
Úprimne som presvedčená, že na rozdiel od mnohých ekonomických a najmä
sociálnych problémov, sa tento „problém" dá vyriešiť pomerne jednoducho. Prijatím jediného
zákona. Nemusí sa pritom meniť legislatíva o manželstvách a už vôbec sa neznižuje ich
ústavou garantovaná ochrana. Jednoducho, vytvorí sa nový inštitút životného partnerstva pre
všetky páry, ktoré dnes manželstvo uzavrieť nemôžu alebo tak z rozličných dôvodov nechcú
urobiť. Nikomu to neublíži, ale niektorým to pomôže.
Páry rovnakého pohlavia už čakali dlho a musia dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie v
právach, keďže v povinnostiach ho majú už veľmi dávno. Toto som ja osobne povýšila za
jednu zo svojich životných priorít a som ochotná jej naplneniu venovať veľa času, energie a
lásky.
Viac informácií o činnosti Dúhového PRIDE Bratislava nájdete na stránkach www.duhovypride.sk