Hon Chong (38) z Malajzie žije na Slovensku už 13 rokov. Je inštruktor, improvizátor, umelec a kvalifikovaný školiteľ a učiteľ anglického jazyka. Pravidelne organizuje akcie Story Nights a v rámci nich aj Queer Story Nights so zameraním na LGBTI komunitu. Hon je tiež zakladateľom Funnylicious Improv a pravidelne s nimi hráva
Môžeš mi povedať niečo o sebe, kde si sa narodil, aká je tvoja história?
Moje meno je Hon. Som improvizátor, herec a učiaci umelec. Narodil som sa v Kuala Lumpur v Malajzii. Mladé roky som strávil štúdiom v USA a presťahoval som sa do strednej Európy (Českej republiky), keď som mal 25.
Odišiel som z USA, pretože som potreboval zmenu a hľadal som dobrodružstvo. A definitívne som ho našiel v tejto časti Európy. Jeden rok som strávil v Českej republike a presťahoval som sa na Slovensko. Keď som sem prišiel, malo to byť dočasné, šlo o učenie anglického jazyka cez leto v Nitre. Ale keďže život je nepredvídateľný, po lete som sa presťahoval do Bratislavy a odvtedy tu žijem už 13. rok.
Založil si v Bratislave vlastnú organizáciu.
Rozbehol som niekoľko projektov. Prvým boli improvizácie v angličtine. V roku 2014 nebolo nič také v Bratislave. Poslal som správu facebookovej skupine pre cudzincov, ak niekto chce robiť so mnou impro a cvičenia, nech sa pridá. Tak som začal viesť skupinu ľudí. Bolo ich asi 10, stretli sme sa v parku v Medickej záhrade a bolo to veľmi neformálne. Vytvorili sme divadelnú skupinu a volá sa Funnylicios Improv Theatre.
Druhý projekt bol Story Nights (pozn. rozprávanie osobných príbehov pred publikom po večeroch), ktorý som založil o rok neskôr. Chýbal mi takýto typ podujatia, kde ľudia prídu a povedia svoj pravdivý osobný príbeh. Zdieľajú ho pred skupinou neznámych. Je silné podeliť sa s osobnou príhodou a nechať odísť strach, ktorý s tým bol spojený. Príbeh sa delí na úvod, stred a záver, pričom ľudia si z toho môžu vziať, čo chcú. Toto podujatie sa začalo v Bratislave a teraz máme organizátorov v rôznych mestách v Európe – vo Viedni, v Budapešti, v talianskom Bari, v Manile, v Cebu a Čandágarhe. Myslím, že koncept má úspech.
Kto sa zúčastňuje na Story Nights?
Niektorí sú pravidelní rozprávači príbehov, niektorí moderátori, niektorí sú v meste noví a chcú zdieľať svoj príbeh. A potom dovolíme jednému, možno dvom ľuďom z publika, aby prišli a niečo povedali. Čiže je to mix príbehov od rôznych ľudí s rôznymi históriami.
A témy sú?
Každý podujatie je rôzne a aj jeho téma. Niektoré témy sú o prekonaní ťažkostí, niektoré sú o tom, že prvýkrát niečo robili, prvá skúsenosť s cestovaním.
Okrem toho si sa rozhodol robiť Queer Stories večer, aký bol tvoj cieľ?
Začalo sa to, keď som sa zoznámil s Romanom Samotným, pretože je organizátor mnohých LGBTI podujatí na Slovensku. Jeho zaujímalo, čo robím a vtedy mi napadlo, že má kaviareň, že možno tam môžem urobiť akciu pre LGBTI ľudí a ich spojencov. On povedal urob. Na prvom stretnutí bolo veľa ľudí. Je to iný typ aktivity pre LGBTI komunitu, keďže nejde len o zábavu a párty. Ak nie ste párty typ, niekedy ani neviete, čo robiť okrem možnosti ísť na párty, do klubov. Máte aplikácie, ktoré sú virtuálne. Sú zamerané skôr na značkovanie ľudí, na to, čo nechceme. Sme prísnymi kritikmi členov a členiek vlastnej LGBTI komunity, možno ako dôsledok zvnútornenej nenávisti voči komunite, ktoré často počúvame v spoločnosti. Tak prečo nemať podujatie, kde sa môžu ľudia stretnúť a porozprávať sa a potenciálne môžu stretnúť budúceho partnera? Je to milé, ak poviete ľuďom „stretli sme sa na storytelling akcii“.
Aké boli reakcie na Queer Stories?
Boli veľmi pozitívne. Prvé rozprávanie príbehov bolo pripravené vďaka mojej triede, lebo mám workshop rozprávania na verejnosti v anglickom jazyku. Malo to byť len jedno podujatie, ale ľuďom sa to páčilo. Tak som sa rozhodol pripraviť druhý. Bol tam mix Slovákov a cudzincov, mohli sa učiť o ich kultúrach, verím, že práve takí ľudia môžu zmeniť slovenskú krajinu, ktorí sú otvorení iným kultúram. Potom ešte máme Bedtime Stories, kde môžete čítať poéziu, urobiť hru, tancovať, spievať.
V rámci Queer Stories sú bežné aj coming out príbehy.
Áno. Tie môžu pomôcť tým, čo rozprávajú, ale môžu povzbudiť tých, čo majú obavy z coming outu. LGBTI ľudia majú spoločné, že v určitom bode života robia coming out, je to niečo, čo ich spája. Počutie týchto príbehov môže určite pomôcť mnohým ľuďom. Vidia, že nie sú jediným človekom, ktorí musí urobiť coming out rodičom, ale mnoho ľudí si tým prechádza.
Aké sú tvoje budúce plány?
Chcel by som robiť divadlo, film, hrať, viac storytelling akcií. Stále si po toľkých rokoch užívam učenie, takže to budem robiť ďalej.
Hon Chong založil Medzinárodnú spoločnosť pre umenie a kultúru (ISAC) ako strešné občianske združenie, v ktorom sú všetky jeho kreatívne projekty. Jej cieľom je, aby umenie a kultúra boli dostupné každému, využívanie umenia na zvyšovanie medzikultúrneho povedomia a vytvorenie zdravých a progresívnych komunít. ISAC verí, že umenie a kultúra nás spájajú a učia nás o sebe a svete. Funnylicious Improv Theatre a Story Night medzinárodné udalosti sú projekty realizované ISAC. V budúcnosti by chceli pripravovať filmy a divadelné hry, ktoré bojujú proti rasizmu, homofóbii, radikalizmu.
Autor článku: Andrej Kuruc
Fotografia: Jakub Kováč