Homosexuáli ako módny doplnok: Najlepší kamarát gej je filmová karikatúra

Autor textu: David Benedek / Foto: IMDB

Text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2021

Filmové a televízne diela ponúkajú nekonečné možnosti nových príbehov, tém a postáv. Tie „fungujú“ vďaka ustáleným pravidlám filmového rozprávania, medzi ktoré patria aj filmové trópy.

I v súčasnosti, keď sa v Hollywoode konečne rozšírila diverzita, bývajú trópy viac škodlivé ako nápomocné. V divákoch a diváčkach takéto zobrazovanie totiž upevňuje isté stereotypné predstavy o správaní a charakteristických vlastnostiach ľudí. Čo je teda filmový tróp? Podľa webu No Film School ide o konzistentné alebo očakávané použitie určitých postáv, situácií, nastavení a časových období v rámci konkrétneho žánru. Toto slovo sa začalo používať pre bežné opakujúce sa rétorické prostriedky, motívy alebo dokonca klišé v rámci tvorivých diel. Medzi trópy patria napríklad postavy ako femme fatale, šialený vedec, dievča od vedľa, nahnevaná čierna žena – a aj najlepší kamarát gej.

Najlepší kamarát gej, skrátene GBF (gay best friend) patrí k novším trópom. Pôvodne išlo o pozitívny posun v zobrazovaní LGBTI+ postáv. Predtým, ako sa stali najlepšími kamarátmi, Hollywood z nich totiž robil vrahov a psychopatov. Z dnešného pohľadu to však už nevyvoláva toľko optimizmu ako spočiatku. GBF má ozvláštniť príbeh, dodať mu rozmanitosť alebo lacný humor. GBF existuje kvôli hlavnej ženskej protagonistke, ktorej pomáha na ceste za šťastím. Web TV Tropes označuje GBF ako niekoho, kto často hovorí o sexe, ale málokedy o svojom vlastnom, aby nepohoršoval heterosexuálne publikum. Buď nemá žiaden milostný život, alebo sa deje mimo obrazovky a diskutuje o ňom s hlavnou hrdinkou v kaviarni počas brunchu. Rôznorodá LGBTI+ reprezentácia v kinematografii je stále niečo nezvyčajné. Široké publikum bolo zvyknuté na heteronormatívnu kultúru, ktorá ovládala všetky médiá. Keď sa teda konečne dostalo queer postavám miernej viditeľnosti, filmári siahli po stereotypoch, ktoré v tejto kultúre prevládajú, namiesto toho, aby sa unúvali predstaviť jedinečné príbehy queer postáv.

Fotografia z filmu Protivné baby „Mean girls“

Prejdime si teda zopár najznámejších príkladov tohto trópu. Populárna romantická komédia Svadba môjho najlepšieho priateľa z roku 1997 predstavuje postavu Georgea (Rupert Everett). George je najlepší kamarát postavy, ktorú hrá Julia Roberts. Jeho úlohou v celom filmovom príbehu je podporovať svoju najlepšiu kamarátku pri jej problematických rozhodnutiach. V istom momente dokonca musí predstierať, že sú partneri, len aby jej pomohol vyvolať žiarlivosť jej vysnívaného muža. Na rozdiel od iných príkladov GBF, George funguje na konci filmu tak trochu ako hrdina, ktorý hlavnú protagonistku zachráni pred osamelosťou.

Perfektným príkladom postavy GBF, ktorá slúži výlučne na pobavenie publika, je Damian (Daniel Franzese) z tínedžerskej komédie Protivné baby. Áno, každý homosexuál tento ikonický film miluje, pretože obsahuje všetko, čo máme radi. Ženské postavy, prostredie strednej školy a veľké množstvo vtipných momentov. Damian síce predstavuje geja, ktorý nemá problém so svojou sexuálnou orientáciou a nie je šikanovaný, no celý jeho prínos pre film spočíva v zopár vtipných hláškach a momentoch. Nedozvieme sa nič bližšie o jeho osobnom živote, existuje iba preto, aby bol súčasťou drámy ostatných, ženských postáv. Damian je smutným príkladom lenivého a reduktívneho písania homosexuálnych rolí.

Najlepším, a pravdepodobne aj najznámejším, príkladom tohto trópu je Stanford Blatch (Willie Garson) zo seriálu Sex v meste. Od prvej epizódy je predstavený ako otvorený homosexuál a najlepší mužský kamarát hlavnej postavy Carrie (Sarah Jessica Parker). Počas šiestich sérií seriálu nezohráva žiadnu výraznú alebo dôležitú dejovú úlohu. Nanajvýš zohráva určitú rolu v situáciách, keď ide o vzťahové problémy, ktoré sa väčšinou podarí vyriešiť počas jednej epizódy. V druhom filmovom pokračovaní z roku 2010 ho tvorcovia oženia s Anthonym. Anthony je okrem Stanforda jediný gej, ktorý dostáva v seriáli priestor. V čom je tu problém? Počas celého seriálového príbehu sa Stanford s Anthonym nenávideli, a tým, že ich dali tvorcovia dokopy, podporujú stereotyp, že gej sa uspokojí s iným mužom, i keď jediná vec, ktorú majú spoločné, je homosexualita.

S trópom najlepšieho kamaráta geja pracuje veľmi vtipne aj americká tínedžerská komédia G.B.F. z roku 2013. Ústrednou náplňou filmu bolo zaoberať sa problémami jediných dvoch homosexuálov na strednej škole. S hlavnou postavou Tanerom sa zaobchádza ako s horúcim módnym doplnkom, ktorý sa snažia získať tri najpopulárnejšie dievčatá. Tie sa ale postupne sklamú, keď zistia, že Taner nespĺňa ich stereotypné očakávania. Našťastie sa tento tróp už v dnešnej tvorbe opúšťa. Gejovia síce stále fungujú ako najlepší kamaráti pre hlavných heterosexuálnych protagonistov a (najmä) protagonistky, no vďaka súčasnej seriálovej tvorbe dostávajú aj vlastné príbehy. Skvelými príkladmi sú napríklad seriály Sex Education alebo Shrill.

Fotografia z filmu G.B.F.

Tróp GBF je škodlivý a nebezpečný pre mnoho mladých gejov. Keď heterosexuálne dievča povie „Chcela by som mať za najlepšieho kamaráta geja“, pravdepodobne si neuvedomuje, ako môže touto vetou gejom uškodiť. Jej predstavy o GBF môžu byť skreslené tým, čo vidí vo filmoch a seriáloch. Keď som bol mladší, sám som si občas myslel, že slúžim ako doplnok heterosexuálnym dievčatám. Vždy, keď som sa nejakému dievčaťu „vyoutoval“, tešil som sa z toho, že reaguje prehnane pozitívne, pýta si odo mňa rady ohľadom svojho sexuálneho života alebo ma volá na nákupy do Zary. Časy sa však zmenili a ja viem, že život homosexuála nie je závislý od toho, aby mal pri sebe ženy, ktoré ho takto vnímajú.

Vzťahy so ženami je potrebné budovať na vzájomnom rešpekte. Ženy aj gejovia sú predsa skupiny, ktoré to vo svete nemajú jednoduché. Vieme sa navzájom podržať a stáť pri sebe pri ťažkých aj šťastných momentoch. Filmári a filmárky by sa rozhodne mali zbaviť stereotypov a normalizovať zdravé priateľstvá medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi postavami. Queer postavy by sa mali dočkať plnohodnotného, rôznorodého spracovania, či už ľahkého, ako napríklad vo filme Booksmart, alebo spojeného s ťažšími témami, ako napríklad vo filme Boy Erased. Rozhodne to neznamená, že všetky LGBT+ postavy musia byť „dobré“ alebo napísané ako ústredné postavy, ktorým držíme palce. Ide len o to, aby aj tieto postavy pôsobili skutočne, trojrozmerne, a predovšetkým ľudsky. Veľmi jednoducho povedané – pri filmovej tvorbe je potrebné venovať rovnakú starostlivosť zobrazovaniu queer postáv, ako zobrazovaniu heterosexuálnych postáv.