Ako by si charakterizoval Divadelný festival Drama Queer?
Drama Queer je miesto, ktoré sme vytvorili ako prehliadku toho najlepšieho, čo vznikne v queer divadelnom umení na Slovensku, v Čechách a v ostatnej Európe. Snažíme sa prinášať originálne divadelné predstavenia, ktoré dokážu osloviť publikum v Bratislave.
Drama Queer je desiatou antickou múzou, zrodenou ako nové božstvo nového „queer“ umenia. Bytosť, ktorá inšpiruje, dodáva odvahu a kreativitu pre všetkých a všetky, ktorí a ktoré chcú slobodne šíriť svoj talent, poznanie a svoj pohľad na svet umenia. Je to androgýnna bytosť, ktorá divadlo kreuje voľnejšie, nemá predpísané vzorce, netrpí žiadnymi stigmami a dogmami. Je slobodná a hravá, ale zároveň vie byť aj veľmi kritická a vykričí bolesti svojich divadelných postáv ďalej ako len do jej hľadiska. Prináša nám okrem klasických príbehov aj príbehy, ktoré doteraz ostávali nevyrozprávané. Drama Queer pozná príbeh Rómea a Júlie, ale nezabúda ani na dvoch Rómeov, či dve Júlie, alebo Júliu, ktorej diváci a diváčky na konci predstavenia zatlieskajú ako Rómeovi. Takže ak sa Vás niekto opýta, koľko múz bolo v antickej mytológii, odpoveď je 10 a nie 9.
Čo osobne pre teba znamena festival?
Pre mňa je to hlavne obrovský stres a snažím sa nespanikáriť a všetko zvládnuť. Ale nie. Mám ho rád, milujem ho, festival je také moje dieťa. Tak vlastné deti nemám (smiech), tak aspoň to. Som rád, že spoločne s kolegom Andrejom Kurucom sa nám podarilo vytvoriť festival ako platformu, kde môžeme pozývať aj iné divadlá a divadelné spoločnosti, ktoré vidia svet podobne ako my. Takto sa môžeme navzájom obohacovať a spoznávať. Vnímam ho nielen ako kultúrnu, ale aj ako spoločenskú udalosť.
Pamätáš si ešte na začiatky festivalu?
Mňa zaujal Gay Divadelný festival Oscara Wilda v Dubline. Má dlhoročnú tradíciu. Bolo mi veľmi ľúto, že okrem tohto festivalu na ostrovoch a nikde v kontinentálnej európe nie je prehliadka gay hier, alebo queer hier ak chcete, a práve túto medzeru sme sa rozhodli vyplniť. Uvedomujeme si, že Bratislava a Slovensko ako také nie je úplne gay destinácia, človek by čakal, že podobný festival bude v Barcelone, alebo Berlíne. Ale ako to už býva, tak ako si ešte stále na Slovensku musíme vydobíjať svoje postavenie a rovnoprávnosť, tak sme si aj vydobili svoj queer divadelný festival. A vravíme si a nech! Ak Bratislava nie je gay destinácia, tak bude!
Aký bol najzaujímavejší zážitok spojený s festivalom?
Raz sa v tom istom čase, ako sme mali predstavenie, konal aj vo vedľajšej sále YMCA koncert Tublatanky. Takže všade bolo obrovské množstvo ľudí. Pre niektorých bolo asi obrovským šokom, že sa omylom dostali na gej festival a nie na koncert Tublatanky. Alebo pre našich divákov bol šok, že sa queer kultúra stala takýmto mainstreamom s takou obrovskou účasťou. Ale to bol asi jeden z tých vtipných zážitkov. V divadle sa toho udeje totiž veľmi veľa a aj smiešneho. Mňa vždy však najviac fascinuje, že keď sa niečo zo začiatku zdá ako neprekonateľný problém, ako napríklad zabezpečiť na javisku tečúcu vodu do vane, alebo rekvizitu zlatého jeleňa s dvojmetrovým parožím… Ako sa nakoniec všetko po chvíli dá a prekoná a nakoniec všetko klapne. To je možno aj metafora na legislatívu pre rovnakopohlavné páry, že možno sa nám to teraz zdá ako neprekonateľné, tak nakoniec, a ja v to verím, sa to podarí, tak ako sa má so šťastným koncom.
Aké plány má festival do budúcnosti?
Radi by sme festival rozšírili aj do ďalších miest na Slovensku a hrali aj v iných mestách. Zatiaľ sa nám črtá, že by sme mohli niektoré inscenácie, ktoré prinesieme do Bratislavy zahrať aj v Banskej Bystrici, no uvidíme. Tiež by sme radi spolupracovali a pozvali divadlá, aj z väčšej diaľky. Všetko má svoj čas a festival rastie z roka na rok.
Prečo ste sa rozhodli usporiadať práve takýto festival?
Chýbala mi platforma v Bratislave, ktorá by bola schopná pozývať súbory z iných častí Európy, aby ich mali možnosť vidieť aj diváci a diváčky v Bratislave. Vždy sme videli queer subkultúru ako súčasť mestských subkultúr a jej pevný zástoj vidíme aj pri vzniku festivalu Drama Queer. Úspech festivalu nám ukazuje, že sme mali pravdu a stojí to za to, usporadúvať festival. Ľudia a nie len LGBTI ľudia, majú záujem o angažované predstavenia, o témy sexuality, vzťahov, rodových rolí a stereotypov. Radi na svet nazerajú inak, a to práve slobodnejšou optikou.
Kto tvorí publikum festivalu?
Festival navštevujú všetky vekové kategórie, všetky rodové identity a sexuálne orientácie. Chodia aj rodiny, páry heterosexuálne či homosexuálne. Na prvom ročníku sme hrali aj detské predstavenie Anička Ružička a Tonko Modrinka o ružovom a modrom svete detí a na toto predstavenie prichádzali rodiny s deťmi a hrali sme aj pre jednu základnú školu. Takže je festival naozaj pre širokú verejnosť. Tak ako je festival rôznofarebný, také ma aj publikum.
Na čo sa môžu návštevníci a návštevníčky tešiť?
Už hneď prvý deň festivalu ponúkneme zahraničné performerky zo Švajčiarska s netradičným fyzickým divadlom. Biofiction je vzácny milostný príbeh medzi mnohými, nečakané očistenie v divočine, ktoré ponúka zomknutie ľudských a neživých množín a ich vplyvov. Situované v rámci objavovania pulzujúcej hmoty vyviera choreografická báseň, ktorá je zároveň opatrujúca a aj absolútne zmyselná. Prax preorientovania a redistribúcie zmyslov generuje queer vedomie a predstavuje krajinu, ktorá je súčasná aj utopická. Vnímame stereotypy a prototypy a následne si uvedomujeme potešenie z nesprávneho rozpoznávania, môžeme sa dokonca smiať navzdory sebe.
Pochopenie príbeh sexuality, ktorý ešte neexistuje, udržiava zvedavosť – nedodržiavanie konvencií alebo identifikácie robí z tejto choreografickej práce kontinuálnu prax budovania sveta. Meetfactory z Prahy sa nám nasledujúci deň predstavia hrou Irvinga Welsha Pohlavné životy siamských dvojčiat. Je to lesbická hra plná lásky, kalórií, zvráteností, krehkých vnútorných životov ale inak navonok tvrdých žien. Ale tiež pohlavný život siamských dvojčiat: a to všetko v číslach, ktorými je dnešný svet tak posadnutý.
Naše divadlo Nomantinels pripravilo úplne novú hru O nás / O nich. Hra inšpirovaná dobovou socialistickou tlačou. Veľmi odporúčam hru od HaDivadla z Brna ON. Hru napísal a zrežíroval slovenský autor Marián Amsler. Zaujímavá inscenácia o hľadaní identity nám ponúkne paralelu súčasnosti so svetom minulým. To ako si vytvárame identitu teraz, online profily, dáta, jednotky a nuly. A vedľa toho príbeh z minulosti. Kde hľadanie vlastnej identity stojí viac síl, ako len založenie si profilu na facebooku. Strach, neistota, túžba zmiznúť zostávajú rovnaké. Rovnako ako fakt, že zmiznúť sa nám nikdy nepodarí. Zbavenie sa pút, ale vždy sa musíme pútať.
Rád by som tiež pozval všetkých návštevníkov a návštevníčky na otvorenie festivalu a to kabaretným predstavením „When I was a girl“ alebo LGBTI&Q+/-XYZ z Banskobystrickej Záhrady. Festival má aj svoj sprievodný program, rád by som pozval všetkých na Maratón písania listov, ktorý organizujeme spoločne s Amnesty International. Maratón písania listov je najväčšia medzinárodná akcia na podporu nespravodlivo väznených, prenasledovaných a utláčaných ľudí na celom svete. Okolo Medzinárodného dňa ľudských práv ľudia z celého sveta píšu listy vládam a žiadajú ich, aby zastavili porušovanie práv konkrétneho človeka vo svojej krajine. Tiež naše divadlo NOMANTINELS organizuje v rámci festivalu Workshop angažovaného divadla Angažovane (vy)tvorím divadlo a diskusie po jednotlivých predstaveniach festivalu.
Čo je hlavným cieľom divadelného festivalu Drama Queer?
Cieľom festivalu je slobodne prinášať príbehy LGBTIQ ľudí. Búrať predsudky a bojovať proti akejkoveľvek diskriminácii. Nenásilnou formou a divadlom chceme dosiahnuť rovnoprávnosť a vytvoriť bezpečné miesto pre každého návštevníka a pre každú návštevníčku. Chceme rozvíjať divadelné umenie a dávať priestor mladým tvorcom a tvorkyniam, aby sme vytvorili platformu pre queer témy. Všetko sa nám zatiaľ darí a to sme veľmi radi. Aj keď je Slovensko aké je, máme ho stále radi a chceme tu žiť a chceme tu žiť šťastné a naplnené životy.
Naším hlavným cieľom je však, aby všetci naši diváci a diváčky odchádzali z našich predstavení šťastní/é a naplnení/é s obohatenou dušou.