Autor: Tonie Thimble / FOTO: Adobe Stock
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2023.
Priblížme si podskupinu queer ľudí, ktorí sú v médiách ešte zriedkavejší ako jednorožce alebo otvorene bisexuálne postavy. Ľudia, ktorí nepociťujú sexuálnu príťažlivosť voči druhým, sú prakticky neviditeľní na obrazovkách či v počítačoch. A treba dodať, že ani v prípade reprezentácie nemusí ísť o tú pozitívnu. Podľa čoho teda spoznáte asexuála?
John Green vo svojej knižke Will Grayson, Will Grayson opisuje jednu postavu nasledovne: „Nie som asexuál, som avzťahový.“ Hoci je to krásny citát, pre náš článok poukazuje na dva problémy.
Prvým problémom je diskrepancia medzi množstvom napísaných príbehov a tými sfilmovanými či animovanými. Napísať príbeh dokáže aj jeden človek sám doma. Ak veľmi chce, vie svoj príbeh uverejniť sám. Ak si autorstvo potrpí na kvalite, môže spolupracovať s editormi, vydavateľstvom.
Na filmovú produkciu treba scenár, režisérstvo, hercov, kostýmy, masku, kameru, producentov a veľa, veľa financií. Marginalizované príbehy musia prejsť cez sito rizík a pravdepodobnosti na úspech. Tento článok sa zameriava na filmy a seriály, keďže majú väčšiu šancu dostať sa k širokému publiku. Navyše, knihy s asexuálnymi postavami sú skôr špecificky vyhľadávané práve pre ich obsah.
Druhým problémom je, ako jednoducho si môže čitateľstvo pomýliť asexualitu s aromanticizmom. Sú ľudia, ktorí jednoducho nepociťujú romantickú príťažlivosť k druhým. Takíto protagonisti môžu mať sex a telesnú intimitu bez záväzkov, bez citovej intimity. Bežným klišé spojeným s aromanticizmom je, že daní ľudia pôsobia citovo chladne a odmerane. Pozrime sa na Sherlocka Holmesa, ako ho stvárnil Benedict Cumberbatch. Veľa ľudí ho vníma ako aromantického asexuála a ako postava má problém vyjadriť svoje pocity. To neznamená, že tieto dve veci spolu súvisia. Inkarnácia marvelovskej čiernej vdovy v podobe Yeleny Belovej je profesionálna a chladnokrvná vrahyňa a autori komiksu ju potvrdili ako aromantickú asexuálku s dodatkom, že Yelena samotná sa s týmito pojmami nestretla, a teda ich nevie použiť sama na seba. Oba príklady môžu reprezentovať citovo chladné postavy, ktoré sú zároveň aromantické, alebo naopak sú odmerané preto, že sú aromantici. Samozrejme, toto nemusí zodpovedať realite. Postava môže vrúcne ľúbiť svojich kamarátov a nechcieť s nikým vzťah. Alebo sex.
Asexuálnych postáv je žalostne málo. Najlepší a najdetailnejší príbeh má Tod z animovaného seriálu BoJack Horseman (2014 – 2020), ktorý skúma, prečo mu stroskotal prvý vzťah s priateľkou. Postupne nájde pojem asexualita a objaví komunitu na internete, s pomocou ktorej rozbehne asexuálnu verziu tinder/grinder-u, aplikácie na stretávanie nových známostí, a skončí s asexuálnou priateľkou v šťastnom spolubývaní.
Raphael Santiago povie na konci druhej série Shadowhunters (2016 – 2019), že nemá záujem o sex. House (2004 – 2012) má v deviatej epizóde ôsmej série v ambulancii pár, ktorí spolu nesúloží. Tvrdia, že sú asexuáli a vzťah im takto vyhovuje. Doktor House tvrdí, že jeden alebo obaja klamú. Popiera teda existenciu asexuálnej orientácie, citujem: „Ľudia, ktorí nechcú sex, sú chorí, mŕtvi alebo klamú.“
Rozuzlenie zápletky je, že žena klamala kvôli partnerovi. Muž mal obštrukciu, blokádu v mozgu, ktorá potlačila jeho libido. Suma sumárum, asexualita buď neexistuje, alebo je to choroba, ktorú treba prekonať. Ak aj vám pripomína táto rétorika začiatky boja o práva homosexuálov, nie ste osamote.
Zobrazenia asexuality sú také zriedkavé, že je jednoduché spraviť menný zoznam tých troch, štyroch postáv. Nasledujú postavy, kde sa na štýl Rowlingovej tvorcovia či herci vyjadrili v rozhovore úplne mimo kanónu, že tá-ktorá postava je asexuálna. V 2014 a 2019 potvrdili tvorcovia, že zloduchov sekretár zo seriálu Gargoyles z deväťdesiatych rokov je ace. Dablérka postavy Lilith a autorka seriálu The Owl House (2020 – ) povedali počas živej diskusie v marci 2022, že Lilith nikdy nepociťovala romantickú náklonnosť ku komukoľvek. Wikipédia uvádza Lilith v zozname asexuálnych postáv, hoci opis jej vnútorného prežívania zodpovedá skôr aromanticizmu.
Cením si informácie, ktoré nemohli tvorcovia priamo spomenúť v seriáloch; možno kvôli cenzúre? Hoci Disneyho The Owl House má vyobrazené páry rovnakého pohlavia v šťastnom a zdravom romantickom vzťahu a v seriáli Gargoyles sa zaľúbi policajtka Eliza do tisícročného chrliča, ktorý je cez deň z kameňa a v noci ožíva, no ostane v podobe obludy. Oboje sú netradičné hlavné páry a priame spomenutie asexuality by zapadlo až zaniklo v príbehoch.
Keď teda chceme hovoriť o obohraných stereotypoch asexuála v médiách, musíme si priznať, že hodnotíme zobrazenie, kde si obecenstvo našlo asexualitu v podtexte.
Kryptické vyhlásenie „nemám záujem o sex“ je fajn, ale nemusí to hneď znamenať kódovanú asexualitu. Platí to aj opak. Asexuál môže mať sex. Môže experimentovať a zistiť, že ho/ju sex nebaví.
Nedostatok romantických zápletiek a možných partnerstiev vie byť aj náznak homosexuality. Tomuto problému čelil Stephen Hillenburg, tvorca animovaného seriálu SpongeBob v nohaviciach (od roku 1999 vychádza až dodnes). V rokoch 2002 a opäť v 2005 sa internetom šírili teórie, že personifikovaná morská špongia menom Robert a jeho najlepší priateľ, morská hviezdica Patrick, sú pár. Hillenburg vysvetlil, že SpongeBob je asexuálny, tak ako aj reálne morské špongie v prírode. Hoci Hillenburg nepoužil slovo asexuálny v tom istom kontexte, ako ho používame my teraz, inštruoval, že SpongeBob nemá mať nikdy v príbehu romantickú zápletku. Hlavne preto, že postava SpongeBoba je na to príliš nevinná.
Asexualita býva pripísaná aj chladným, vypočítavým, niekedy až sociopatickým postavám, ktoré hrá Benedict Cumberbatch, alebo géniom ako je Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku (2007 – 2019). Intelekt, ktorý nechápe metafory a sexuálny podtón v konverzácii v príbehoch, však nebýva potvrdený ako ace alebo ako iná než heterosexuálna orientácia.
V príbehoch s robotmi, neurodivergentnými alebo zmätenými queer postavami, si ľahko môžeme pomýliť asexualitu so zlým scenárom, chorobou. Takisto môžeme byť takí zúfalo túžiaci po znázorneniach rozmanitosti, že čomukoľvek, čo nekričí bielou heterosexualitou, pripíšeme konflikt a zmätok, akí prežívame ako queer ľudia v spoločnosti, ktorá nás nechce vidieť.
Asexualita je pritom súčasťou širokého spektra ľudí a nie je to jediná vec, ktorá nás definuje. Asexualita nie je choroba, nie je to ani prvý krok k priznaniu si, že človek je gej, nie je to vtip a nedá sa vyliečiť magickým stykom. Hoci z rozhovorov s asexuálmi v médiách nadobudnete dojem, že ide prevažne o biele ženy bez sexepílu, nie je to tak. Asexualita ako spektrum obsahuje všetky tvary tela, všetky pohlavia a osobnostné črty pod slnkom. Proti tomuto klišé bojuje aj britská modelka tmavej pleti propagujúca bielizeň Yasmin Benoit so svojím hashtagom „TaktoVyzeraAsexual“ (ThisIsWhatAsexualLooksLike).