Autorka: Dominika Chrastová / Foto: Nomantinels / Jakub Kováč
Novinárka Mia Žureková často píše o právach žien a queer komunite. Minulý rok získala za sériu textov o transrodových ľuďoch nomináciu na Cenu Inakosti. Ako povedala pre QYS, k týmto témam ju vedie tendencia vždy sa postaviť za niekoho, s kým spoločnosť zaobchádza neférovo. V marci divadlo Nomantinels navyše vydalo jej debutovú novelu Tá bolesť ťa prejde. Knižka má potenciál priblížiť spektrum transrodovej identity aj ľuďom mimo komunity.
„Pristupoval si ku mne tak, ako som ani netušila, že chcem, aby ku mne niekto pristupoval,“ opisuje rozprávačka svojho kolegu Michala Hviezdu. Hoci spolu pracovali už dlhšie, detailnejšie si ho všimla až na teambuildingu v Bohéme. Niečo ju k nemu priťahovalo, ale zároveň by poľahky uverila, že je gej. Bol taký zvláštne elegantný a… ženský.
Navyše ju dokázal bez problémov rozosmiať a nemal problém vyzdvihnúť ju z nevydareného rande. Zrodilo sa tak „láskou prešpikované priateľstvo“, ktoré ešte viac utužilo intímne tajomstvo. Michal bol totiž zároveň aj Maia.
Príbeh stojí na reálnych základoch. Autorku inšpiroval život transrodovej osoby z jej okolia. Odhaľovanie vlastnej identity a komplikácie, ktoré inakosť môže spôsobiť v kamarátstvach, rodine, práci či romantických vzťahoch, následne Mia pretavila do svojej knižky. „Pripadalo mi zaujímavé pozrieť sa bližšie na túto tému a zároveň ju literárne dotvoriť,“ objasňuje autorka.
Zaslúžená frustrácia
Pridané depresívne stavy na strane Michala aj rozprávačky bez mena posunuli dej do vcelku ponurej roviny. Príbeh napreduje prostredníctvom listov, ktoré hlavná postava píše ako zadanie od svojej terapeutky. Už na prvej strane je teda jasné, že rozprávačka musela zažiť niečo bolestivé.
Ako vysvitne, ešte predtým v nej smrť otca zakorenila spasiteľský komplex. Možno aj preto ju priťahuje Michal, ktorý sa trápi svojou identitou. Maiu jej predstaví po dlhšom váhaní. Rozprávačka zareaguje tak jednoducho, až sa na tom LGBTI+ komunita možno pobaví. No jej prvotné otázky a postrehy uveriteľne zobrazujú myšlienkové pochody väčšiny.
Rovnako výstižne pôsobí aj kapitola s parochňou. Hlavná postava chce dokázať svoju otvorenosť voči inakosti a objedná pre Maiu päťdesiateurový model. Namiesto trpezlivosti a empatie však rozprávačka priam vyvíja nátlak, aby sa jej Michal ukázal v ženskej podobe. Frustrácii pri čítaní sa teda zrejme nevyhnete, no v tejto pasáži vytvára želaný efekt. Queer ľudia si možno spomenú na podobné skúsenosti a heterosexuálna majorita pocíti, že iný prístup by bol oveľa vhodnejší.
Čo sa stalo štvrtého novembra?
Kvalitu knižky mierne znižuje časté používanie ošúchaných fráz („nohy ako z olova“, „kamenný výraz v tvári“), ktoré sa dajú nájsť vo väčšine ženských románov. Málokedy sa však autorkám a autorom podarí uveriteľne vystihnúť psychické ťažkosti a vnútorný zápas s identitou, pokiaľ nevychádzajú z vlastnej skúsenosti. Mii sa to podarilo, sama tvrdí: „Myslím, že som dobrá pozorovateľka. Viem veľa vecí nasať alebo vycítiť, predstaviť si ich a pretaviť do slov.“
Ako ďalej prezrádza, pri písaní záveru ju mierne skrotila editorka, inak by kľúčová scéna vyzerala ešte vyhrotenejšie. Obsah jedného z listov celkom okato zdôvodňuje, prečo sa hlavná postava nechala voviesť do danej situácie. Napriek tomu ide o potrebnú pasáž, inak by ovplyvniteľnosť rozprávačky nedávala veľmi zmysel.
„Neurobí človek azda všetko preto, aby aspoň raz zažil skutočné spojenie s iným človekom, hoci ho to neskôr môže stáť nesmierne veľa?“ Už táto otázka je predzvesťou toho, čo hlavné postavy podniknú štvrtého novembra. Najmä daný večer tvorí esenciu novelového žánru knižky a tiež azda najtemnejšie tajomstvo rozprávačky. Terapeutka sa ho nedozvie, no my z listov áno.
Kruhy pod očami, tá bolesť ťa prejde…
Autorka sa na začiatku písania započúvala do Katarzie, a tak sa útržky z piesne Michal tiahnu dejom. Okrem mena je kľúčová aj fráza „tá bolesť ťa prejde“, ktorá svieti na obale knižky. Možno však nejde o najvýstižnejší názov. Hoci tiež dotvára novelový dojem, neodráža koniec príbehu. Bolesti ujde len jedna z postáv, druhá dospeje k záveru, že aj keď bolesť môže časom zoslabnúť alebo zmeniť formu, nezbaví sa jej nikdy. Presvedčivá preto zostáva iba interpretácia, že ide o zbožné prianie či výkrik.
Knižka je pre slovenskú literatúru jednoznačným obohatením, a to z dvoch dôvodov. Zatiaľ vyšlo v našom jazyku len veľmi málo diel, ktoré bez klišé ponúkajú náhľad do prežívania transrodovej osoby a majú potenciál pozitívne ovplyvniť zmýšľanie heterosexuálnej cisrodovej väčšiny. Príbeh z pera Mie Žurekovej navyše dáva do pozornosti potrebu zamerať sa na vlastné duševné zdravie. Nech si už akokoľvek ceníme lojálne priateľstvá a chceme pomáhať druhým s ich problémami, svoje vlastné pocity nesmieme odsúvať do úzadia.
Novelu Tá bolesť ťa prejde vydalo divadlo Nomantinels. Text by sa teda ešte pokojne dal posunúť do dramatickej roviny, ktorá by vďaka vypätým scénam bola rovnako zapamätateľná, ako napríklad monodráma na motívy príbehu Bordeline od Ivany Gibovej.
