Autorka: Tonie Thimble / Ilustrácia: Viktória Szabóová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2021
Vždy, keď ideme von z postele, prezentujeme sa. Umyjeme si zuby, učešeme sa, oblečieme sa. To, ako vyzeráme, je našou vizitkou. Od útleho veku si uvedomujeme, kto má značkové oblečenie, aj keď možno ešte nechápeme, čo značkové oblečenie znamená. Nepodarené sedenie u kaderníka nám vyslúži kritiku a posmech. Sme veľmi naladení na to, ako máme vyzerať. Pandémia a práca z domu či online výučba uvoľnili tlak z okolia. Nikto nás nevidí, môžeme sa teda obliecť ako chceme a cítiť sa dobre vo svojej koži.
Judith Butler popísala v roku 1988 performativitu sociálneho rodu (gender). Judith toho popísala viac, ale pre náš článok je podstatné, že sex, čiže biologické pohlavie, a gender, čiže rod alebo sociálne pohlavie sa nemusia zhodovať. Rod je ono nehmotné očakávanie spoločnosti od mužnosti a ženskosti. Je to súhrn stereotypných sociálnych očakávaní od žien a mužov. Časť tohto „kódovania“ predstavuje to, ako sa ženy a muži prezentujú navonok a čo sa od nich očakáva. Žena má horšie šance na pohovore, keď nie je namaľovaná, muž presne naopak.
Feminizmus sa snaží o rovnoprávnosť, rovnaké šance a možnosti bez ohľadu na pohlavie. V tomto článku používame pre názornosť slová žena/muž veľmi zjednodušene. Chceme poukázať na škatuľky, do ktorých nás vtesnávajú. Vytŕčanie sa trestá.
Sme usmievavé roboty a v ideálnom prípade nosíme aj uniformu, aby sme nemohli prejaviť svoje ja.
Ženy majú predpísané podpätky, hoci státie na nich je veľmi nepohodlné a spôsobuje zdravotné problémy. Muži sa musia holiť, alebo aspoň starať o bradu, aby neevokovali iné nevhodné stereotypy. Tu sa mi žiada zavtipkovať o tom, ako feministky pálili podprsenky ako symbol utláčania patriarchátom. Neviem však, čo by bolo smiešne na ničení mučiaceho nástroja, ktorý ženy zhadzujú hneď po príchode domov.
Moja pointa je, že máme striktné spoločenské pravidlá určujúce, ako môžeme vyzerať na verejnosti, aby sa nám posmievalo čo najmenej ľudí. Pandémia však prinútila ľudí ostať viac-menej doma dlhé mesiace. Česť výnimkám, ako sú ľudia pracujúci v zdravotníctve, výrobe, alebo v predajniach základných potrieb.
Prišiel COVID-19, lockdown a s ním aj obrovská šanca experimentovať so svojím výzorom. Prvá vec, čo som spravilo ja osobne, bol nový účes. Pred pandémiou som malo vlasy ostrihané ako Severus Snape kvôli kostýmu. Prekvapivo sa podobám na Allana Rickmana, keď si oblečiem Snapeov habit. Roky som uvažovalo, ako by som vyzeralo s vlasmi na Biebera alebo obdobne krátkym účesom. Prvý týždeň lockdownu v marci 2020 som schytilo nožnice a šmik-šmik. Roky sa strihám samo, a keby sa to dalo spracovať do textu, hneď by som písalo tutoriály.
Účes dopadol celkom dobre, ale tá spätná odozva mi len potvrdila, že som chcelo experimentovať len vtedy, keď ma videlo minimum ľudí. Mama mi miesto privítania povedala, ako hrozne vyzerám. Úprimne, od srdca, ako to dieťa z rozprávky o cisárových nových šatoch.
Vysvetlila mi, že ona by sa s takými krátkymi vlasmi cítila zle. Potom dodala, že v mojom veku mala tak isto také krátke vlasy. Ako ste sa dovtípili zo stredného rodu, ktorý používam pre seba, som transrodová, nebinárna osoba. Zároveň je veľmi jasné, ako málo podpory mám vo svojej rodine. Mamka moju transrodovosť odmieta, ale je z rodiny jediná, kto sa snaží používať moje nové stredné meno. Zvyšok rodiny o mojom preferovanom rode a mene vie, ale nijako to nedáva najavo.
Druhá veľká zmena, ktorú som počas pandémie spravilo, bolo legálne doplnenie rodovo neutrálneho druhého mena. Nabehlo som na matriku, potom na druhú, potom ešte raz na prvú a ľaľa ho, už dostávam listy na pani aj pána Antonie. Jeden list prišiel aj pánovi Antonínovi, keďže si tá dobrá duša myslela, že v mene mám preklep.
Vlasy mi narástli, a keď som sa konečne mohlo dať zaočkovať, znova boli ostrihané na krátko. Na konci roku 2021 som pri piatom účese, ktorý najlepšie opisuje reakcia jedného cisrodového heterosexuálneho kamoša, ktorý ma včera videl po dvoch rokoch: „Odkedy máš kučeravé vlasy? Ja si ťa pamätám s rovnými…“
Po prvotnom prekvapení som sa dobre zasmialo. Vlasy som malo kučeravé vždy, ale od určitej dĺžky vidno už len vlny. S posledným účesom sa cítim ako grécky antický hrdina. Nebyť lockdownu a mojej predvídavosti ohľadne toho, ako poctivo bude Slovač dodržiavať predpisy, stále by som malo rovnako strapaté vlasy a myslelo si, že toto mi k šťastiu stačí.
Pandémia umožnila mnohým ľuďom obliekať sa primárne pohodlne, tráviť minimum času cestovaním a veľa času so sebou. Ľudia robili menej vecí, ktoré ich nebavili. Ako hovorí Marie Kondo: „Don’t keep, what doesn’t spark joy.“ V preklade to znamená: zbav sa toho, čo ti nerobí radosť.
Jeden nemenovaný web mal nedávno rozhovor s MUDr. Patarákom, lekárom z Banskej Bystrice, ktorý pomáha transrodovým ľuďom prejsť tranzíciou zo ženy na muža alebo z muža na ženu. Veľmi nevhodne si ako titulok vybrali citát o tom, ako teraz máme epidémiu transrodovosti. Samotný lekár ich na to upozornil. Nemyslím si, že transrodovosť je infekčná choroba, ale pandémia je, bola a ešte chvíľu bude ideálnym časopriestorom na skúmanie svojho ja a toho, ako sa chceme prezentovať širokej verejnosti.
Egg (vajce) je slangový výraz pre človeka, ktorý sa zaujíma o tematiku transrodovosti, ale sám o sebe ešte tvrdí, že transrodový nie je. Egg je človek predtým, než si uvedomí, že vlastne je trans. Bez kritiky okolia si nejeden z nás dovolil žiť vo vlastnej koži. Móda si je toho vedomá a na posledných módnych prehliadkach boli samé voľné šaty a nohavice. Žiadne tesné a nepohodlné korzety. Tak ako sme mnohí zistili, že preferujeme tepláky a voľné tričká pred oblekom, tak sa rozbilo aj zopár vajec. Dúfam, že kto chcel krátke vlasy, vyhovoril sa na nepodarený experiment s kuchynskými nožnicami, a ktorá dlho túžila po dlhých vlasoch, sa vyhovorila na zavreté kaderníctva. Teraz máme ako transrodová komunita unikátnu šancu prechádzať svojou premenou bez toho divného štádia uprostred. Môžeme vyjsť po Novom roku von zo šatníka hrdo a smelo ako nový človek. Transrodoví ľudia však nie sú, žiaľbohu, jediní, ktorí sa usilujú o zmeny. Nemenované opozičné strany sa snažili zákonom zakázať úradnú a medicínsku zmenu pohlavia podľa vzoru Maďarska a Viktora Orbána. Dúfam, že im žiaden pokus o takéto obmedzenie slobody neprejde. Dúfam v to nie pre seba, ako človeka v pokročilom štádiu tranzície, ale dúfam v to pre všetky tie vajcia vonku, čo naďabia na tento článok a nájdu v ňom aj kúsok seba.