Autor textu: Andrej Kuruc / Foto: Súkromný archív
Medzinárodný deň boja proti HIV/AIDS je 1. decembra. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s Milošom Štefančíkom, ktorý je predsedom OZ Dom svetla Slovensko.
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2017.
Ako ste sa dostali k problematike prevencie HIV?
Problematike HIV sa venujem od roku 2009. Dostal som sa k nej v České společnosti AIDS pomoc, kde som riadil projekt financovaný z EÚ zameraný na diskrimináciu HIV pozitívnych ľudí na trhu práce. K OZ Dom svetla Slovensko som sa dostal v roku 2015, kedy som sa stal jeho členom a bol som zvolený za jeho predsedu. Za tú dobu sme sa snažili priniesť programy, ktoré sa v zahraničí osvedčili. Nejde len o akcie pre ľudí žijúcich s HIV napríklad komunitné stretnutia alebo svetlo pre AIDS ako pripomienka obetí tejto choroby, ale aj o aktivity zamerané na prevenciu pre verejnosť napríklad preventívna električka, Webinár o HIV pre študentov alebo mobilné testovanie na protilátky HIV.
Od kedy funguje organizácia Dom Svetla? Kedy a ako začala pôsobiť na Slovensku?
Občianske združenie DOM SVETLA SLOVENSKO je pacientska organizácia a vznikla v roku 2012. Zameriavame sa na odstránenie stigmatizácie ľudí HIV+, ich obhajobu a pomoc pri presadzovaní ich ľudských práv. Naším poslaním je pôsobiť v oblasti prevencie HIV/ AIDS. Zaznamenali sme nárast aktivít od roku 2015, kedy sme sa zapojili do viacerých medzinárodných projektov s partnermi v Česku, Poľsku a Nemecku. Využili sme overené skúsenosti zo zahraničia a začali ich praktikovať v Slovenských reáliách.
Aké služby poskytuje vaša organizácia a pre koho sú určené?
Naše aktivity môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Zameriavame sa na HIV komunitu a preventívne aktivity určené verejnosti. V rámci komunity organizujeme komunitné stretnutia, poradenstvo, sprostredkovanie najnovších informácií zo sveta, spoluprácu v rámci pacientskych organizácií a pod. Veľmi dôležitou časťou našej práce sú ale programy zamerané na prevenciu šírenia HIV. Bohužiaľ žiadne národné aktivity a preventívne programy neexistujú a preto sa snažíme problematiku HIV prinášať verejnosti my. Zameriavame sa na prednášky na školách, besedy, diskusie, osvetové aktivity na verejnosti alebo testovanie na HIV. Každá jedna hodina venovaná prevencii nám vytvára možnosť pôsobiť na cieľové skupiny a v ideálnom prípade zachrániť jednotlivcov pred nákazou HIV.
Aké mýty stále panujú o ochorení HIV/AIDS a aké sú súčasné fakty?
Základné mýty spájané s HIV sú, že je to choroba homosexuálov a netýka sa ostatnej populácie. Veľká časť spoločnosti nepozná rozdiel medzi HIV a AIDS. Generácia súčasných štyridsiatnikov a starších je zasiahnutá veľkými kampaňami, ktoré prebehli na konci 80-tych rokov. Do všeobecného povedomia sa vrylo, že HIV je smrteľné ochorenie s prognózou dožitia pár rokov. Ďalšie mýty sú spojené s cestami prenosu HIV. V žiadnom prípade sa nemožno nakaziť HIV klasickým spoločenským stykom, spoločným požívaním uterákov, pohárov, sauny, bazénu, uštipnutím komárom a pod..
V čom zlyháva zdravotnícka pomoc pre pacientov a pacientky s HIV?
Slovenské zdravotníctvo zlyháva na jednotlivcoch. HIV pozitívni pacienti musia zo zákona informovať lekára pred zákrokom o svojej diagnóze, často sa tak stretávajú s diskrimináciou – odmietnutím ošetrenia. Veľmi často sa to stáva u stomatológov. Ich argumentácia, že nie sú technicky pripravení na HIV+ pacientov je virtuálna. Denne ich ordináciou prejde množstvo pacientov, ktorí o svojej infekčnej chorobe ani nevedia a sú ošetrení bez problémov. Týmto neodborným prístupom vytvárajú atmosféru strachu a stigmatizácie, ktorý v konečnom dôsledku vyvoláva u ľudí obavu ísť sa otestovať na infekčné choroby. Aj preto musíme predpokladať, že aj k nám dorazí trend zistenia nových prípadov HIV v pokročilom štádiu infekcie alebo počiatočných štádiách AIDS, ktorý môžeme sledovať v Európe a napr. aj u našich západných susedov v ČR. Často sa týka populácie po 50-ke.
Na čo si treba dávať pozor v rámci prevencie, aby sme sa nenakazili?
Je potrebne dávať dôraz na individuálnu osobnú ochranu. Každý jednotlivec zodpovedá za svoje zdravie. Predstava, že nás bude chrániť náhodný sexuálny partner alebo partnerka, ktorých dôverne nepoznáme, je fikcia. Pre väčšinu populácie je najčastejšia cesta prenosu HIV nechráneným pohlavným stykom. Ďalšie cesty sú z matky na dieťa, infikovanou krvou alebo zdieľaním nesterilných ihiel pri injekčnom užívaní drog, pripadne pri tetovaní, piercingu a pod.. Štatisticky ale prevláda nechránený pohlavný styk.
Otvorili ste nový Check point v Bratislave, kde je a na čo slúži, ako sa tam dostať, ohlásiť?
Pri návštevách u partnerov v zahraničí sa často rieši dostupnosť testovania na HIV v spoločnosti. Trend niekoľkých desaťročí v Európskom priestore vrátane krajín Balkánu je snaha sprostredkovať testovanie na HIV pomocou neziskového sektora. Vlády si už dávno uvedomili, že cestou štátnych organizácií nevedia osloviť komunity, ktoré sú vo vyššom riziku nákazy HIV. Dobrovoľné testovanie na HIV sa podieľa najvyšším percentom na odhalení nových prípadov infekcie. To nás viedlo k myšlienke vytvoriť Checkpoint HIV i na Slovensku. Bohužiaľ sa tak nestalo s prispením štátu. Jedná sa o najväčší projekt našej organizácie od jej vzniku. Check point sídli v Ružinove na Babuškovej 2. Od nového roka bude v prevádzke každý pracovný piatok od 16-19 hodiny. Nie je potrebné sa na test objednávať. Odporúčame sa ale pripraviť na testovanie vyplnením predtestového dotazníka, ktorý nájdete na našich stránkach www.domsvetlaslovensko.sk. Jeho cieľom je stanoviť správny čas na test, aby sme predošli falošnému negatívnemu výsledku. Test by sa mal realizovať po uplynutí min. 3 mesiacov od rizika.