Autor textu: Richard Fekete / Foto: Súkromný archív Erika Žigmunda
Erik Žigmund má 21 rokov, je z Trenčína, študoval konzervatórium v Žiline a žije, pracuje a študuje teraz v Bratislave na VŠMU, odbor gitara. Nedávno ho bolo možné zažiť aj na koncerte v Café Tepláreň.
Povedz nám prečo práve koncert v Tepláreň Café a aký máš vzťah k písmenkám LGBTQI+?
Prednedávnom som sa rozhodol, že sa budem snažiť prezentovať a robiť koncerty, kde sa len bude dať. Preto som kontaktoval Romana Samotného s otázkou na koncert v Café Tepláreň. Okrem spomínanej kaviarne som koncertoval aj v ďalších priestoroch, napríklad v Kafe Scherz alebo v divadle Ticho a spol., kde som hral aj na klavíri. Môj vzťah k LGBTQI+ skupine je veľmi kladný, pretože sám do nej patrím.
Vravíš, že inšpiráciou ti je Amy Winehouse a ďalší jazzoví alebo RNB interpreti. Ktorí to sú?
Amy bola mojou veľkou podporou a inšpiráciou už odmalička. Mám pocit, ako keby jej texty boli písané mnou. Veľmi sa s ňou a jej hudbou stotožňujem. Moja staršia sestra fičala na popových interpretoch, čiže v mojej hudbe je cítiť veľký vplyv aj iných žánrov, nielen jazzu alebo RNB. Taktiež aj vplyv klasickej hudby, keďže ju študujem už 13 rokov. K mojím obľúbencom patrí napríklad Lady Gaga, Jorja Smith, Stewie Wonder, Zaz a veľa iných.
Tvoj koncert mal skoro hodinu, prevažne si hral vlastné skladby a zopár cover verzií známych queer pesničiek. Povedz našim čitateľom a čitateľkám, kde hľadáš inšpirácie a nakoľko osobné sú tvoje výpovede. Čo vlastne pre teba tvoje pesničky znamenajú?
Tvorba mojich skladieb je veľmi individuálna. Niekedy mi napadne melódia alebo harmónia, ku ktorej zložím text alebo zase naopak. Moje texty sú takou výpoveďou mojej duše a považujem ich za svoj denník, takže sú maximálne osobné. Inšpiráciu hľadám teda v samom sebe, v udalostiach, ktoré sa stali, v pocitoch, ktoré práve prežívam. Sklaba Everytime je mojou prvou a najobľúbenejšou, pretože si myslím, že vie najlepšie vyjadriť emóciu, ktorú som pri tvorbe v sebe mal.
Všetky pesničky si spieval v angličtine, máš aj nejaké v slovenčine?
Nerád skladám piesne v slovenčine, pretože angličtina je spevnejší jazyk. Zložiť text po slovensky mi pripadá náročnejšie ako v angličtine a znie mi jednoducho vábivejšie. Aj napriek tomu som zložil skladbu Zabúdaš, ktorá vznikla ako taký pokus po slovensky. Vyjadruje pocit, keď silou-mocou chcete zabudnúť na človeka, s ktorým ste strávili dlhší čas, a keď už pomaly zabúdate, tak si uvedomíte, že ho zo svojho srdca nechcete nikdy vymazať.
Vrátim sa ešte k tvojmu recitálu, spieval si aj pieseň HOME, čo pre teba znamená domov?
Skladba Home vznikla, keď som si uvedomil, že mám okolo seba ľudí, ktorí ma vždy vedeli podporiť alebo mi ukázať cestu, keď sa vyskytol nejaký problém. Tým, že som býval už počas štúdia na konzervatóriu na internáte, doma som často nebol. Vytvorili sme si tam úžasnú partiu ľudí, s ktorými sme doteraz spolu. Títo ľudia mi nahradili „domov” a vždy, keď sme spolu, tak mám pocit, že mi nič nechýba. Preto si ich veľmi cením ako aj svojich rodičov, ktorí ma odmalička podporovali v tom, čo som potreboval. Aj môj coming out zvládli veľmi statočne.
Povieš niečo viac o tvojom coming oute? Mnohí naši mladí čitatelia a čitateľky ešte stoja pred touto ťažkou úlohou. Čo by si im poradil?
Môj coming out prebiehal veľmi nezvyčajne a dramaticky. Bol som štvrták na strednej a všetko bolo úplne úžasné. Užíval som si študentský život, mal som po maturite a nemal som žiadne problémy. V tom mi zrazu zomrela kamarátka a vtedy to išlo všetko dole vodou. Ďalej som bol nešťastne zaľúbený do niekoho, komu to bolo úplne jedno, a veľmi som sa pre to trápil. Rozmýšľal som už nad všeličím. Po maturite sme boli na chate s kamarátmi a ja som po tomto všetkom nemal náladu na nič. Keď som sa vrátil z chaty, rodičia organizovali rodinnú oslavu, na ktorú som musel prísť, pretože som tam mal spievať a veľa členov rodiny ma dlho nevidelo. To bol ten deň, kedy to prišlo. Sedel som tam za stolom a všetci okolo tancovali a bavili sa. Povedal som si, že sa musím nejak postaviť na nohy a urobiť niečo také prelomové, čo ma posunie. Mal som už ísť spievať, ale nevyšiel by zo mňa ani tón. Zobral som si mikrofón a otcovi som povedal, nech ešte nepúšťa podklad, lebo chcem niečo všetkým povedať. Nemal som vôbec žiadnu trému. Jednoducho to išlo zo mňa samo. Pred celou rodinou som povedal, že som „teplý”. Hneď ako som dohovoril, všetci mi začali tlieskať a ja som sa rozplakal. Niektorí mi ešte prišli zagratulovať, ako keby som mal narodeniny. Vtedy zo mňa spadol neskutočne veľký kameň a uvedomil som si, akú mám úžasnú rodinu.
Klobúk dole pred takou odvahou a obdiv tvojej rodine, že to tak super zobrali a podporili a si teraz šťastný. Páčila sa mi aj tvoja pesnička Happy. Myslím si, že by sme (LGBT) mali byť šťastní všetci. Máme na to právo a túžime po tom všetci. Čo robí šťastného teba, čo robíš pre to, aby si bol šťastný?
Naučil som sa tešiť z maličkostí. V čase strednej školy som mal stále pocit, že mi niečo chýba, ale potom som si uvedomil, že mám úplne všetko, čo potrebujem. Rodinu, kamarátov, strechu nad hlavou, jedlo a vodu. To je všetko, čo potrebujem k šťastiu. Nedávno som prešiel na vegánstvo a začal som myslieť viac pozitívne, čo sa odráža aj v mojej tvorbe. Myslím si, že ľudia, ktorí majú nejaké depresie, by mali zmeniť svoj životný štýl, a tým by si vyčistili nielen telo, ale aj myseľ.
Na záver rozhovoru nám ešte povedz, čo chceš dosiahnuť v živote? Kde sa vidíš na hudobnej scéne?
Moje momentálne pôsobenie vnímam ako len začiatky niečoho. V publiku sedí pár ľudí, ktorých väčšinou všetkých poznám. Svoju tvorbu a zvuk chcem ďalej rozvíjať. Zatiaľ sa sprevádzam sám na gitare alebo klavíri, ale čoskoro chcem založiť kapelu, čím dosiahnem väčší a výraznejší zvuk. Neviem presne, čo bude o pár rokov, ale určite chcem ísť stále ďalej. Chcel by som určite nahrať album a natočiť pár klipov, čo už tiež chystám v blízkej dobe. Myslím, že sa máte sa na čo tešiť.
Erik Žigmund
HAPPY
i don’t understand why i was so blue
damn it everybody saw me like a fool
deep down fully closed in my mind
wearing black clothes and elegant shoes
i didn’t have any muse
but i can say that this is finally me
walking like a star
the song in my mind
i feel it i feel it
smoking a cigar
playing my guitar
i feel it i feel it
happy
now i’m trully saying that i’m
happy
i don’t care what’s coming but i’m
happy
i have all i want so i’m
happy
one good friend told me – be yourself
but i didn’t even know who the fuck i am
i should probably ask my dad Roman
walking like a star
the song in my mind
i feel it i feel it
smoking a cigar
playing my guitar
i feel it i feel it
happy
now i’m trully saying that i’m
happy
i don’t care what’s coming but i’m
happy
i have all i want so i’m
happy
B: i’m curious how long it will take
sometimes it’s not easy to make a good decision
i’m curious if people in my age
are thinking about the same
if they are happy i as i am
happy
now i’m trully saying that i’m
happy
i don’t care what’s coming but i’m
happy
i have all i want so i’m
happy
happy
now i’m trully saying that i’m
happy
i don’t care what’s coming but i’m
happy
i have all i want so i’m
happy