Mgr. Katarína Franeková
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte UK. Je spoluzakladateľkou Q-centra. Ako poradenská psychologička pracuje s LGBT+ ľuďmi a ich blízkymi, pričom uplatňuje LGBT afirmatívny prístup. Venuje sa tiež individuálnej práci s adolescentmi a triednymi kolektívmi v školskom prostredí. Ako lektorka sa zaoberá vzdelávaním dospelých. V rámci Q-centra vzdeláva pomáhajúce profesie, ľudí pracujúcich s deťmi a mládežou, študentky a študentov psychológie v LGBT témach. Je absolventkou dlhodobého psychoterapeutického výcviku v prístupe zameranom na človeka.
Ako dlho pracuješ v Q-centre? Aké služby poskytujete v Q-centre?
Pracujem v Q-centre od jeho otvorenia v novembri 2011, čiže už 6. rok. Okrem psychologických služieb, ktoré zastrešujem ja, v ňom poskytujeme aj bezplatné právne a sociálne poradenstvo plus možnosť konzultovať akademické práce. Máme k dispozícii knižnicu s odbornou a beletristickou literatúrou k tematike lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (skrat. LGBT). Určitú časť roka tu prebieha Skupina osobnostného rozvoja pre LGBT ľudí, takisto trans skupina a skupina LGBT+ mládeže. Posledné dve majú svojpomocný charakter.
Čo to znamená coming out u LGBT človeka ?
Porozumenie coming outu je často redukované, bežne sa totiž hovorovo používa v zmysle povedať niekomu o svojej sexuálnej orientácii, a/alebo rodovej identite, čiže zdôveriť sa s tým niekomu. V širšom chápaní, aj v tom psychologickom, je to však vývin LGBT+ identity. Ide o vývinový proces, ktorý začína tým, že LGBT človek postupne rozpoznáva svoju identitu. Tento vnútorný coming out môže trvať až niekoľko rokov a zväčša ho sprevádzajú ťažkosti so sebaprijatím. Potom sa preklápa do druhej časti, kedy sú LGBT ľudia už viac pripravení komunikovať svoju identitu smerom von.
V akom veku začínajú mladí LGBT ľudia riešiť coming out?
Otázka „kto som“ sa silne spája s obdobím adolescencie, kedy mladý človek začína hľadať odpovede, prebúdza sa príťažlivosť k iným ľuďom, prvé vzťahy. U väčšiny ľudí môžeme hovoriť o období okolo 12-13 rokov, no samozrejme coming out nemá u každého rovnaký priebeh ani načasovanie. Zo štatistík vyplýva, že priemerný vek, kedy sa mladí LGBT ľudia niekomu prvýkrát zdôveria, je 16 rokov. Takže vo veľmi zraniteľnom období je tu často „hluché miesto“, kedy mladý človek zvádza vnútorné boje sám.
Môže niečo v tomto období pomôcť lepšie zvládnuť prijate svojej sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity?
To, akú má príchuť obdobie vnútorného coming outu, veľa závisí od toho, v akom prostredí sa človek pohybuje, v akej krajine žije, čo napríklad hovoria moji rodičia, keď pozeráme spolu film, kde sa objaví postava geja alebo lesby, transrodového človeka, atď. Čiže prostredie môže pomôcť, ale aj veľa pokaziť. Keďže v tomto období je prítomná u mladých ľudí aj internalizovaná homofóbia, transfóbia, bifóbia, tak pomáha čokoľvek, čo im komunikuje, že nie je dôvod mať akýkoľvek vnútorný konflikt a bez ohľadu na čokoľvek sú svojimi najbližšími prijímaní. Nálady v spoločnosti a to, do akej miery nás zasahujú, je ťažké ovplyvniť. Je napríklad pravdepodobné, že coming out mladého človeka v Kanade (pozn. Kanada je považovaná za najviac progresívnu krajinu ohľadne práv LGBT ľudí) prebieha inak ako coming out mladého človeka na Slovensku, pretože miera zvnútornenej homofóbie je vo veľmi úzkom vzťahu so spoločenským prostredím.
Pracujete s takýmito mladými klientmi a klientkami?
Obdobie 12 – 13 rokov v rámci osobného kontaktu málokedy zachytávame, sú to väčšinou ľudia, ktorí využívajú online anonymné poradenstvo. Môžu sa pýtať otázky, alebo sa zdôveriť, ale zároveň nemusia pritom ísť s kožou na trh a dať von svoju tvár, pretože to pre veľa z nich v tom čase nie je ešte bezpečné. (Pozn. kontakt na online poradňu Q-centra je poradna@qcentrum.sk)
Ako často sa v Q-centre stretávaš s tým, že tvoji klienti, či klientky majú problém s coming outom? Aké majú problémy?
Ukazuje sa, že najviac sa na nás obracajú dospelí od 20 do 30 rokov+, kedy už majú cestu vlastných vnútorných konfliktov viacmenej za sebou. Napriek tomu, že sa boja, chcú urobiť krok von z izolácie a žiť svoj život viac autenticky, s čím súvisí to, ako komunikovať svojmu okoliu a rodine, že som iný a iná.
Veľa ľudí však prichádza ešte v procese vnútorného coming outu riešiť vlastné sebaprijatie. Potom sú to témy partnerských vzťahov, kedy ľudia v neheterosexuálnych vzťahoch vo veľa ohľadoch čelia podobným výzvam ako v heterosexuálnych, ale sú tam špecifiká. Dvaja ľudia vo vzťahu môžu byť v procese vývinu svojej identity niekde inde, majú rozdielne potreby vzhľadom na fázu coming outu, v ktorej sa nachádzajú. To môže prinášať špecifické výzvy. Niekto sa môže cítiť, že je príliš tlačený do otvorenosti, že je brzdou vzťahu a ten druhý človek, ktorý je trochu ďalej v procese coming outu, sa zas môže cítiť obmedzovaný.
Potom sa k tomu pridáva internalizovaná homofóbia, tá je veľmi difúzna v tom, kam až jej chápadlá vedia dočiahnuť. Funguje na individuálnej úrovni. Súvisí to s tým, že LGBT ľudia počúvajú od detstva rôzne negatíva na adresu ľudí, akými sú oni. Je potom ťažké stotožniť sa s tým, že ja patrím do takto vnímanej skupiny. Okrem toho, že počúvajú tieto veci o LGBT ľuďoch a zvnútorňujú si ich, tiež absorbujú rôzne predsudky týkajúce sa neheterosexuálnych vzťahov. Ide napríklad o tvrdenia, že tieto vzťahy nemajú trvanie, nemôžu vydržať, je tam veľa promiskuity, sú nenormálne, atď. Časť klientely tvoria aj transrodoví ľudia a veľa z nich v rámci poradenstva otvára otázku tranzície.
S akým najťažším prípadom coming outu si sa vo svojej praxi stretla?
Z mojej skúsenosti najťažšie býva sebaprijatie u silne veriacich LGBT ľudí. Táto kombinácia spôsobuje, že vnútorných konfliktov, na ktoré narážajú, je veľmi veľa. K tomu, čo si o mne myslí spoločnosť, sa pridáva aj to, čo si o mne myslí Boh, a častokrát to nie sú to dobré veci. Potom sú to individuálne prípady, kedy tínedžeri, u ktorých reakcie rodiny na ich orientáciu alebo identitu sú veľmi negatívne, zažívajú ubližovanie a urážky od rodičov. Mali sme také prípady, keď ľudia ušli z domu, alebo boli z domu vyhodení potom, čo urobili coming out. Našťastie mám pocit, že tieto prípady neprevažujú. Nie je zriedkavé, že mladý človek vyhľadá našu pomoc, následne sa ozvú rodičia a vytvorí sa spolupráca medzi príbuznými, naším klientom a nami. To sú prípady, keď má blízka rodina záujem porozumieť tomu, čo sa vlastne deje a pomôcť svojmu dieťaťu.
Môže niečo uľahčiť coming out? Aké sú zdroje podpory?
Benzínom internalizovanej homofóbie, bifóbie a transfóbie sú negatívne odkazy a zobrazenia LGBT+ ľudí v spoločnosti. Tí si tieto odkazy nevedome zvnútorňujú. Následne je potom ťažké uveriť tomu, že keď o sebe povedia, že patria do tejto skupiny, ľudia by ich mohli prijať. Častokrát iracionálne a niekedy aj opodstatnene sa obávajú situácií, kedy by mohlo dôjsť ku coming outu, lebo neočakávajú nič dobré. Pomáha preto zreálňovanie sa v tom ako coming out dopadne, lebo to dopredu neviem. Stretneme sa s rôznymi reakciami – neutrálnymi, dobrými aj zlými. Spoločným znakom internalizovanej homofóbie však je, že LGBT ľudia málokedy túto paletu možných scenárov vnímajú. Pomáhajú reálne skúsenosti – odvážiť sa mať svoje zážitky s coming outom, po ktorých sú ľudia nezriedka prekvapení, že ich okolie reagovalo lepšie, ako čakali. Niekedy sa stane, že sa obava zo zlej reakcie a neprijatia v realite naplní. Vtedy je dobré uvedomiť si, že negatívna reakcia blízkeho človeka neznamená, že so mnou nie je niečo v poriadku, ale skôr vyplavuje rôzne mýty a presvedčenia o LGBT ľuďoch, ktoré daný blízky človek má. V prípade negatívnej skúsenosti je kľúčové nezovšeobecniť ju a vnímať ju iba ako jednu konkrétnu skúsenosť s jedným konkrétnym človekom. Iní ľudia budú reagovať lepšie.
Veľmi rozšírený je pocit osamelosti, LGBT ľudia sa v období, kedy začínajú rozpoznávať svoju identitu, často cítia, akoby boli jediní na svete. Veľmi pomáha stretnúť iných LGBT ľudí, zdieľať svoje zážitky a obavy, nebyť sám/ sama. Skupina osobnostného rozvoja, ktorú vždy na jeseň v Q-centre otvárame, slúži aj na tento účel.
A dá sa na coming out nejak pripraviť?
Určite dá. V rámci prípravy je dôležitá práca s vlastným strachom a práca s reálnymi scenármi, ktoré môžu nastať, ktorú som spomínala. Človek tak môže zredukovať šok, prekvapenie. Dá sa pripraviť na to, ako ľudia okolo mňa môžu reagovať a dopredu sa snažiť porozumieť motívom, ktoré vedú k rôznym typom reakcií. Kľúčovú rolu v príprave na coming out svojmu okoliu zohráva práca na prijatí samého seba. Čím viac prijímam samú seba, tým menšiu výzvu predstavuje zdôveriť sa druhému človeku. V tom ako prijať seba ako lesbu, geja, bisexuálneho, a/alebo transrodového človeka, môže veľmi pomôcť praktická brožúrka Coming out LGBT ľudí, ktorú vydala Iniciatíva Inakosť. Pomenováva výhody a riziká coming outu druhým ľuďom a ponúka tiež informácie o tom, ako si zostaviť plán coming outu tak, aby ste jeho priebeh mali pod kontrolou.
(link na brožúrku http://homofobia.sk/uploaded/PP_B1_ComOut_14_72dpi.pdf )
Je niečo špecifické pri coming oute mladého trans človeka?
Vo väčšine prípadov je zložité vyrovnať sa s vnútornými pocitmi, ktoré nepasujú do tradičnej roly ženy alebo muža, do ktorej sa človek narodí. Veľa transrodových ľudí, hlavne mladých, má ťažkosti nájsť si niečo, k čomu by sa mohli vztiahnuť, málokedy totiž vidia okolo iných transrodových ľudí. V binárne rozdelenej spoločnosti, kde rodové stereotypy určujú, čo je vhodné a čo nie, je výzvou nájsť si svoje miesto, svoj rodový prejav a cítiť sa v ňom slobodne. Stále nie je jednoduché získať podporu a pochopenie, aj keď vďaka internetu je to dnes ľahšie, ako to bolo pre transrodových ľudí pred 20 rokmi. Veľkú časť klientely tvoria ľudia okolo 40–50 rokov, ktorí často ani nevedeli, že niečo také ako transrodovosť existuje. Napriek tomu, že nesúlad cítili od detstva, nemali niečo, čoho by sa mohli chytiť, len vedeli, že prežívajú sami seba inak ako ľudia v ich okolí. V súčasnosti sa dá už na internete nájsť veľa príbehov, ako ľudia prechádzajú tranzíciou, atď. Keď robíme vzdelávania, trans ľudia sú podskupinou, o ktorej ľudia vedia najmenej a prvá asociácia, ktorú zväčša majú, je travesty show. Je ťažké rozprávať ľuďom „kto som“ a pritom vysvetľovať, čo znamená transrodovosť. Počas coming outu sú trans ľudia často zraniteľní, snažia sa zorientovať sami v sebe a do toho musia vzdelávať svojich blízkych.
Čo by si odkázala našim čitateľom a čitateľkám keď chcú urobiť coming out?
Možno ste práve zmätení, máte strach, že vás nikto nebude mať rád alebo sa vám nedarí mať rád/a seba. Nebude to tak navždy. Možno sa bojíte odmietnutia, no ľudia, ktorí vás nedokážu prijať takých akí ste, si vás nezaslúžia.
Nie ste v tom, čo prežívate, sami. Mnohí LGBT ľudia zdieľali svoje príbehy napríklad aj v mojej obľúbenej kampani It gets better.
Pozrieť si ich môžte na stránke http://www.itgetsbetter.org .