Autor textu: David Benedek / Foto: Facebook Harry Styles, Wikipedia, IMDb.com
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2021
Mnoho mladých ľudí zažíva prvý kontakt so svojou sexuálnou orientáciou vďaka popkultúre a médiám. Bohužiaľ, mnoho médií zobrazuje queer ľudí spôsobom, ktorý nie je autentický, čím dáva mládeži klamlivý obraz o homosexualite a bisexualite.
V populárnej kultúre sa objavuje mnoho spôsobov, akými heterosexuálni tvorcovia a umelci a umelkyne využívajú homosexuálne a bisexuálne orientovaných ľudí k vlastnému prospechu, bez toho, aby brali ohľad na službu LGBTI+ komunite. Najznámejší a najčastejší z nich sa nazýva queerbaiting.
O queerbaitingu sa začalo hovoriť na začiatku minulého desaťročia. Čo to vlastne je? Veľmi jednoducho povedané, podľa blogu Qrewcial je to taktika, pri ktorej ľudia využívajú queer identitu na vlastný profit a popularitu. Spisovatelia, hudobníci, filmári či iní umelci ukazujú vo svojich dielach náznaky queer orientácie, bez toho, aby ju potvrdili alebo explicitne ukázali.
Väčšinou ide o pokus prilákať LGBTI+ publikum. Mnoho takýchto prípadov nájdeme v televízii. Pri seriáli Sherlock sa diváci počas celého jeho trvania pýtali, či sú postavy Sherlock Holmes a John Watson pár, pretože obsahoval mnoho náznakov, že sú gejovia. Tvorcovia seriálu to ale nikdy nepotvrdili, kvôli čomu ich publikum obvinilo z queerbaitingu. Ten sa totižto podľa online magazínu The Walrus živí nádejou zameranou na možnú budúcnosť, a nie na súčasnú realitu. Potreby queer diváka nie sú pre tvorcov dôležité. Podobné situácie vznikli aj v seriáloch Supernatural, The 100 a Riverdale.
Z televízie sa môžeme presunúť na veľké plátno, konkrétne k seriálu Fantastické zvery, ktorý sa odohráva v čarovnom svete Harryho Pottera. Tu pripomeňme problém s autorkou scenárov J. K. Rowling. Spisovateľka je známa svojimi transfóbnymi vyjadreniami, za ktoré sa jej celá queer komunita obrátila chrbtom. Dopustila sa taktiež queerbaitingu. V minulosti sa vyjadrila, že postava Dumbledora (Jude Law) je homosexuálna a že čarodejník bol v mladosti vo vzťahu so svojim sokom Grindelwaldom (Johnny Depp).
Po prvom filme sa fanúšikovia začali sťažovať, pretože ich vzťah nebol pomenovaný, a ani spomenutý. Rowling sa vyjadrila, že v druhom filme si fanúšikovia určite prídu na svoje a pokračovala v prísľuboch, ako sa o ich vzťahu dozvieme viac. Nestalo sa tak. Ide jednoducho o to, že autorka napísala v deväťdesiatych rokoch knižnú sériu, ktorá mala hlavne biele heterosexuálne postavy, ale postupom času sa svet stal inkluzívnejším miestom pre menšiny, a tak sa Rowling snaží zmeniť svoj príbeh a začína tvrdiť, že jej postavy sú rozmanitejšie. Ako fanúšik Harryho Pottera by som chápal, že Rowling napísala knihy tak, ako ich napísala, ale to, ako sa snaží momentálne zmeniť minulosť, jej neverím a považujem to za zbytočné i smiešne. Queer publikum nie je hlúpe. Vo Fantastických zveroch sa snažia tvorcovia ťažiť z gej komunity, s vedomím, že gej publikum na film príde a že na ňom zarobia. Čo za to ale gejovia dostanú naspäť? Iba prázdne sľuby od osoby, ktorá ich využíva na vlastnú publicitu.
Performatívna bisexualita
Dostávame sa k druhému spôsobu využívania queer ľudí, ktorý sa nazýva performatívna bisexualita. Breanne Fahs, profesorka rodových štúdií zo Spojených štátov, ktorá sa špecializuje na ženskú sexualitu, radikálny feminizmus a politický aktivizmus, vo svojej knihe Journal of Bisexuality upozorňuje na niečo, čo sa nazýva performatívna bisexualita. Performatívna bisexualita je podľa Urban Dictionary vykonávanie homosexuálnych aktov pred publikom s úmyslom prilákať heterosexuálnych konzumentov. Toto sa v médiách najčastejšie dotýka ženských speváčok, ktoré tvrdia, že sú bisexuálne, poprípade vo svojich videoklipoch alebo vystúpeniach vykonávajú provokatívne akty s inými ženami. Robia to kvôli tomu, aby zaujali mužské publikum, ale hlavne preto, aby sa o nich viac hovorilo. V popkultúre existuje mnoho príkladov tohto fenoménu.
Americká raperka Nicki Minaj na začiatku svojej kariéry často tvrdila, že je bisexuálka. To, že išlo iba o marketingový ťah, sa potvrdilo minulý rok v texte piesne Say So, v ktorej rapuje „Used to be bi, but now I’m just hetero.“ Rovnako sa vyfarbili speváčky Rita Ora a Jessie J. Prvá menovaná v roku 2018 vydala pieseň Girls, v ktorej spieva o tom, že chce v stave opitosti bozkávať dievčatá. Text piesne mnohým neznie ako vyjadrenie autentickej túžby po druhej žene, ale skôr ako motivovaný túžbou uspokojiť mužské publikum. Mnohé lesbické speváčky, ako napríklad Hayley Kiyoko, či Kehlani, s textom piesne polemizovali, pretože podľa nich vyznieva stereotypne.
Existuje tiež veľké množstvo videoklipov, v ktorých sa heterosexuálne ženské speváčky bozkávajú, dotýkajú na intímnych miestach a hrajú vzájomnú príťažlivosť. Shakira a Rihanna to spravili v roku 2014 v klipe k populárnej piesni Can’t Remember to Forget You, Ariana Grande v roku 2019 vo videoklipe Break Up with Your Girlfriend, I’m Bored, Demi Lovato v pesničke Cool for the Summer spieva o letnom flirte s dievčaťom, napriek tomu, že je heterosexuálna, a Katy Perry sa toho dopustila už v roku 2008 s piesňou a klipom I Kissed a Girl.
Každý a každá z nás si spomína na ikonické vystúpenie z MTV Video Music Awards z roku 2003, v ktorom Madonna pobozkala Britney Spears a Christinu Aguileru. Išlo o obrovský moment v popkultúre, ktorý šokoval divákov po celom svete, a hovorí sa o ňom dodnes. Je pritom perfektným príkladom performatívnej bisexuality, s jediným cieľom – aby sa o danom vystúpení hovorilo a zvýšila sa popularita daných troch speváčok. Čo si však z tohto vystúpenia má zobrať lesbické publikum? Dáva mu najavo, že ich sexualita má slúžiť ako uspokojenie heterosexuálneho muža. Speváčky majú dovolené predstierať bisexualitu, pretože lesbická sexualita je tolerovanejšia než gejská, a umožňuje im kedykoľvek sa automaticky vrátiť k heterosexualite. Ak by mužský spevák skúsil homosexuálny vzťah alebo mal vo svojom klipe nejaký homosexuálny prvok, publikum by si ho zafixovalo ako geja a už by sa viac nemohol hlásiť k heterosexualite. Hoci sa môže zdať, že ženy sú v tomto prípade slobodnejšie, nestojí za tým férovosť, ale sexizmus, ktorý prevláda v hudobnom biznise a zároveň u publika.
Existujú však aj výnimočné prípady, keď heterosexuálni speváci využili gejské publikum na získanie pozornosti. Nick Jonas sa v roku 2014 snažil vybudovať sólovú kariéru po tom, ako sa rozpadla jeho skupina Jonas Brothers. Išiel na to neobvyklým spôsobom, keď sa snažil sústreďovať špeciálne na gejskú komunitu. Začal zverejňovať fotky bez trička, aby ukázal svoju novú vypracovanú figúru, vystupoval v gej-baroch a zahral si v dvoch seriáloch (Kingdom a Scream Queens), kde stvárnil homosexuálne postavy. Potom ako jeho album získal popularitu po celých Spojených štátoch, Nick zabudol na gejskú komunitu a všetko to úsilie, ktoré vyvinul, aby sa s ňou spojil. Nick bol pre gej komunitu mnoho rokov objektom fascinácie, či už vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu, alebo veľkému talentu. Čo nám to hovorí o jeho charaktere? To, že dokázal využiť vo svoj prospech publikum, ktoré si cenilo, že sa k nemu hlási známa osobnosť popkultúry.
Zaujímavým príkladom zo súčasnosti je spevák Harry Styles. Osobne som obrovským fanúšikom jeho hudby aj osobnosti, ale ako člen LGBTI+ komunity si zároveň uvedomujem, že spôsob, akým sa prezentuje, je pre komunitu trochu problematický. V novembri minulého roka sa stal prvým mužom, ktorý sa objavil sólo na titulke časopisu Vogue. V celom photoshoote mal na sebe ženské oblečenie, čo je už niekoľko rokov súčasťou jeho verejného imidžu. Ľudia ho začali okamžite ospevovať za odvahu verejne sa prezentovať bezrodovým spôsobom. Tu ale prichádza problém. Harry Styles je cisrodový heterosexuálny muž, ktorý sa prezentuje niečím, čo homosexuáli a transrodoví ľudia robia už mnoho rokov, ale sú za to odsudzovaní, či prinajmenšom ignorovaní. Týmto, samozrejme, nechcem znehodnocovať Harryho prežívanie alebo tvrdiť, že prezentuje niečo, čo nie je autentické a osobné. Ide o fakt, že speváci ako Troye Sivan či Adam Lambert sú vo svojich klipoch a vystúpeniach taktiež „gender-free“, ale nezískavajú za to publicitu a ovácie, a to len z toho dôvodu, že sú teplí.
Queer komunita je dnes už zvyknutá na väčšiu reprezentáciu a chce dôstojné a realistické zobrazenie v médiách. Mnoho ľudí si môže myslieť, že sledujeme priaznivý posun v popkultúre, pretože sa o queer ľuďoch aspoň hovorí. No nie je také jednoduché. Queer správaním využívaným dočasne ako nástroj na zviditeľnenie heterosexuálne celebrity posilňujú v publiku mýtus, že queer orientácia je iba voľba, ktorú možno opustiť. Najsmutnejší fakt na queerbaitingu a performatívnej bisexualite je to, že heteronormatívna spoločnosť nemá v týchto prípadoch snahu o queer reprezentáciu a ani jej na nej nezáleží. Ide čisto o marketingový ťah, ktorý má za cieľ iba jediné – zisk.