Prečo muži nenosia sukne? Rodovo neutrálne oblečenie nie je žiadna novinka

Autorka textu: Kristína Gyuríková / Ilustrácie: Viktória Szabóová

Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2021

Určite ste sa už stretli s frázou „kto vo vzťahu nosí nohavice“. Preto asi nikoho neprekvapí, že aj v dnešnej dobe je stále množstvo ľudí, pre ktorých sa tradične mužské oblečenie rovná mužskému rodu a ženské ženskému.

Začína sa to už v detstve

Rodičia často ešte pred narodením dieťaťa rozhodujú o veci, ktorú nemajú odkiaľ vedieť, a to ako sa ich dieťa bude prezentovať pred svetom. Zatiaľ čo na Slovensku si zatiaľ vystačíme s radosťou z výsledku ultrazvukového vyšetrenia či prepichovaním uší niekoľkomesačným dievčatkám, v Spojených štátoch sa tešia veľkej popularite oslavy, na ktorých sa odhaľuje pohlavie detí (tzv. gender reveal parties).

Na prvej takej párty, ktorú zorganizovala v roku 2008 Američanka Jenna Myers Karvunidis, zistili hostia pohlavie bábätka po rozkrojení torty. Medzičasom posadnutosť pohlavím zašla tak ďaleko, že sa organizátori osláv posunuli od tort k ohňostrojom a výbušninám, čoho následkom sú aj tragédie či zničujúce požiare.

Samotná Jenna pritom už oľutovala, že s týmto nápadom vôbec prišla. „Vtedy sme nevedeli, čo teraz už vieme – keď sa zameriavame na rod už pri narodení dieťaťa, zabúdame na jeho potenciál a talenty, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo má medzi nohami,“ vyjadrila sa v roku 2019 na Facebooku.

Ak nepoznáte pohlavie bábätka, nenakúpite

Nakupovanie detského oblečenia je výzvou samo osebe. Väčšina oblečenia pre bábätká je jasne rodovo špecifikovaná – modrá pre chlapcov, ružová pre dievčatá. Keď chcete kúpiť do daru oblečenie pre bábätko, ktorého pohlavie nepoznáte, môže vás prekvapiť, aká náročná úloha vás čaká.

„Buď máte dinosaurov a Batmana pre chlapcov, alebo ružové volániky pre dievčatká. Nie je nič medzi tým, žiadna zelená, žltá či fialová. Nemáte na výber obliekať svoje deti ako deti, máte na výber len natlačiť im ružovú, alebo modrú,“ hovorí Tonie Thimble, ktorá sa identifikuje ako nebinárna. Tonie od svojich piatich rokov šije, od roku 2008 tvorí kostýmy a experimentuje s prejavom svojej rodovej identity.

Na to, aby človek našiel neutrálne oblečenie pre deti, musí vynaložiť veľkú námahu. „Je to podobné ako hľadať oblečenie pre ženy, ktoré sú vyššie ako priemer. Nájde sa, ale sú to drahšie šaty, nie lacná fast fashion. To isté platí aj pri detskom oblečení. Ak veľmi hľadáte, nájdete, ale nie je to jednoduché. Pripadá mi to ako ťahanie peňazí od rodičov. Ak máte dieťa jedného pohlavia a narodí sa vám druhé, ktoré je druhého pohlavia, drvivú väčšinu oblečenia po súrodencovi nemôže nosiť. Alebo sa zmierite s tým, že budú vášmu dieťaťu priraďovať nesprávny rod,“ tvrdí Tonie.

Ružová je pre chlapcov a modrá pre dievčatá

Detské oblečenie priraďované k určitému rodu je pritom pomerne nový fenomén. Ešte pred sto rokmi by ste pri dojčatách a batoľatách len ťažko rozoznali, či ide o chlapčeka alebo dievčatko. Všetky malé deti totiž nosili šaty, čo rodičom uľahčovalo vymieňanie plienok. Šaty sa šili väčšinou z bielej bavlny, ktorá sa ľahko čistila a bez problémov sa na nej dali vybieliť škvrny. Meniť sa to začalo až začiatkom dvadsiateho storočia, keď sa oblečenie pre chlapcov začalo viac podobať na to pre dospelých mužov a šaty sa stali čisto dievčenskou záležitosťou.

Zároveň sa na detskom oblečení a doplnkoch začali používať pastelové farby. Modrá a ružová sa najprv neasociovali so žiadnym pohlavím a boli považované za rovnako vhodné pre chlapcov aj dievčatá. Postupne sa však začali objavovať odporúčania pre rodičov, kvôli ktorým sa ružová začala spájať s mužnosťou a modrá so ženskosťou. Ružová mala byť vhodnejšia pre chlapcov, keďže ide o bledý odtieň červenej, ktorá sa spája s bohom vojny Marsom. Modrá sa, naopak, spája s Venušou a Pannou Máriou, preto mala byť dievčenská. Až neskôr sa kánon otočil a po druhej svetovej vojne sa ružová začala asociovať s dievčatami. Prispeli k tomu vo veľkej miere reklamné kampane, ale napríklad aj ružové trojuholníky, ktoré používali nacisti na označenie gejov počas druhej svetovej vojny. Aj oni mali podiel na tom, že sa ružová v očiach verejnosti feminizovala.

Podpätky sú pre mužov a sukne pre všetkých

Tieto farby nie sú jedinou vecou, ktorá „zmenila pohlavie“. Viaceré kusy oblečenia, ktoré dnes vnímame ako ženské, boli pôvodne určené pre mužov. Muži stáročia nosili obuv s vysokými podpätkami kvôli jazde na koni – pomáhali im totiž udržať sa v strmeňoch. Neskôr sa stali obľúbeným doplnkom aristokratov a spájali sa s mužnosťou a vysokým postavením. V sedemnástom storočí začali nosiť topánky s podpätkami aj ženy, čisto ženskou záležitosťou sa však stali až po vynáleze fotografie. Prvé módne aj erotické snímky totiž zobrazovali práve ženy v topánkach s vysokými podpätkami. Mužskou záležitosťou boli pôvodne aj legíny. V niektorých častiach sveta boli súčasťou uniforiem, inde slúžili najmä na zahriatie. Do ženskej módy prenikli až koncom päťdesiatych rokov.

Aj na základe tohto je jasné, že prisudzovanie rodových atribútov oblečeniu je sociálno-kultúrnym konštruktom. Muži aj ženy v antickom Grécku nosili tuniky prekryté plášťom. Mužské tuniky a sukne sú aj v dnešnej dobe súčasťou tradičných odevov niektorých krajín – stačí sa pozrieť na škótsky kilt, blízkovýchodný thawb či čínsky changshan. V západnom svete bola zlomovým bodom, v ktorom sa začalo ženské oblečenie výrazne líšiť od mužského, priemyselná revolúcia. Industrializácia upevnila rodové roly mužov ako živiteľov rodín a tých, ktorí prinášajú domov peniaze. A naopak, postavenie žien ako matiek a gazdiniek, ktoré sa starajú o domácnosť. Pančuchy a oblečenie pripomínajúce sukne či tuniky vtedy definitívne zmizli z mužského šatníka.

Rodovo neutrálne neznamená mužské

Móda sa v súčasnosti pomaly posúva čoraz viac k neutralite, nie je to však prvýkrát. V Spojených štátoch boli v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pokusy spopularizovať unisex módu, ktorá by prekonávala hranice pohlavia, no podarilo sa jej priniesť len oblečenie, ktoré bolo neutrálne až pánske. Žiaľbohu, toto krátke obdobie malo nakoniec za následok to, že móda osemdesiatych rokov bola výrazne rodovo vyhranená.

Inklinácii k maskulinite sa nevyhýba ani dnešné rodovo neutrálne oblečenie. Zatiaľ čo nohavice a voľné tričká môže nosiť hocikto, sukne či obtiahnuté oblečenie sú výsostne ženským oblečením. Prečo to tak je? V našej spoločnosti často vnímame to, čo je mužské, ako neutrálne a to, čo je ženské, ako špecifické, ba menejcenné. Vidno to aj na našom jazyku. Zatiaľ čo „nebuď baba“ sa používa ako urážka, „mať gule“ je prejavom odvahy a odhodlania. Keď hovoríme o zmiešanej skupine ľudí, napríklad lekárov, automaticky používame mužský rod, nehovoríme o lekárkach. Výraz lekárky používame len vtedy, keď ide výlučne o skupiny žien. To, čo je mužské, jednoducho vnímame ako relevantnejšie.

Podľa Tonie je príklon rodovo neutrálneho oblečenia k maskulinite ďalším prejavom toho, ako sa patriarchát snaží utláčať to, čo považuje za menejcenné. „Myslím si, že to pochádza z vnímania v patriarchálnej spoločnosti. To, čo vidíme najčastejšie a to, čo kričí najviac, sú chlapi, preto to vnímame tak, že to je neutrál, ku ktorému smerujeme. Keď sú veci kódované žensky, väčšinou sa to berie ako urážka. A veľmi to cítiť aj v móde. Keď sa snažia dostať mimo striktného priraďovania rodu, veľmi veľa ľudí skončí pri slabšom odvare mužského oblečenia a účesov.“

Stereotypy škodia aj pri oblečení

Prisudzovanie rodových atribútov oblečeniu zbytočne posilňuje streotypy. To môže byť škodlivé najmä v tínedžerskom veku, keď hľadáte svoju rodovú identitu alebo sa s ňou vyrovnávate. Na vlastnej koži to zažila aj Tonie.

„Na základnej škole som sa obliekala pohodlne a skôr chlapčensky. Feminínne oblečenie bolo pre mojich rodičov príliš vyzývavé. Dostala som sa tak medzi dva mlynské kamene. Jedným boli spolužiaci, ktorí hovorili, že by som mala vyzerať dievčenskejšie, druhým rodičia, ktorí zase hovorili, že nesmiem vyzerať príliš vyzývavo. Jednoducho neulahodíte ani jednému, ani druhému. Vtedy som si ešte úplne neuvedomovala svoju rodovú identitu a až tak mi nevadilo obliekať sa viac chlapčensky. Ale tá reakcia okolia… Ja som sa pritom len chcela cítiť pohodlne, ale nad niečím takým sa pri ženskom oblečení neuvažuje. Komfortnejšie oblečenie ako to v mužskej sekcii som nenašla, čo ma veľmi hnevá, keďže každý sa chce cítiť pohodlne a dobre vo vlastnej koži a vo svojom oblečení.“

Rodovo neutrálne oblečenie je čoraz dostupnejšie

Známi ľudia a osobnosti mali vždy obrovský vplyv na módu (stačí sa pozrieť na kráľovnú Viktóriu a trend bielych svadobných šiat, ktoré nie a nie vyjsť z módy). Preto určite nikoho neprekvapí, že aj rodovo neutrálna móda má svoje ikony. Asi najznámejšou celebritou, ktorá sa nebála búrať rodové stereotypy, bol spevák David Bowie, nesmieme však zabúdať ani na jeho súčasníčku Grace Jones. Obaja dodnes inšpirujú mladých umelcov. V posledných rokoch je čoraz viac celebrít, ktoré prostredníctvom módy experimentujú s vyjadrením svojej rodovej identity. Ruby Rose v roku 2014 natočila veľmi osobný krátky film Break Free, ktorý zobrazuje jej boj s rodovou identitou. Nebinárny spevák Sam Smith sa v roku 2019 po svojom coming-oute prvýkrát objavil na červenom koberci v topánkach s podpätkami a na Instagrame sa pochválil, že to bol skvelý pocit. Rapper Lil Nas X, nebinárny moderátor a stylista Jonathan Van Ness či herec Ezra Miller sa zase vďaka svojim originálnym lookom z červeného koberca pravidelne dostávajú do rebríčkov najlepšie oblečených osobností. Na to, aby ste sa cítili dobre vo svojej koži a zároveň šik, však v dnešnej dobe už nepotrebujete rozpočet celebrity.

Existuje viacero menších značiek, ktoré sa venujú rodovo neutrálnej móde, ako napríklad Riley Studio, Ijji či značka spodnej bielizne Tomboy X. Väčšina z nich nie je veľmi cenovo dostupná pre bežných ľudí. Určite aj preto sa na túto vlnu snažia naskočiť aj veľkí módni predajcovia ako je Zara, H&M či Asos, ktorí v predchádzajúcich rokoch predstavili svoje unisex kolekcie. A hoci je to krok správnym smerom, aj ich oblečenie je skôr pánske ako skutočne neutrálne. Pozitívnejšími príkladmi sú športová značka Adidas či britský obchodný dom John Lewis. Adidas otvoril v roku 2020 svoj prvý rodovo neutrálny obchod v Londýne, kde oblečenie nie je rozdelené na ženské a mužské. Vyberáte si jednoducho podľa toho, čo sa vám páči. John Lewis zase začal vyrábať unisex oblečenie pre deti. Rodičia si v tomto obchode môžu vybrať z množstva rôznych farieb a neutrálnych vzorov so zvieratkami či rastlinami.

Čo by teda mali módni návrhári a značky robiť, aby sa nebinárni ľudia cítili v ich oblečení bezpečne a pohodlne? „Nepozerať sa na pomyselný rod šiat, ale na tvar tela,“ myslí si Tonie. Ľudia majú rôzne postavy, niekto má krivky, široké plecia či väčší zadok, a oblečenie, ktoré sa predáva v obchodoch, to vôbec neodráža. Vyrába sa pre ľudí, ktorí neexistujú. Spriemerovaním hodnôt sa výrobcovia dostanú k proporciám, ktoré skoro nikto nemá, väčšine ľudí preto takéto oblečenie nesedí správne.

„Keby sme sa pozerali skôr na tvary ľudského tela a na to, ako ich optimálne zaodieť a podčiarknuť, mali by sme spokojnejších ľudí. Tiež by sme dali zarobiť kope malých krajčírstiev, ktoré vám dopomôžu k tomu, aby ste sa cítili dobre. Navyše by sme nemali tak veľa odpadu, čo sa týka produkcie oblečenia a vecí, ktoré si nikto nekúpi, lebo za tri týždne sú už out,“ uzatvára Tonie.

Poznámka autorky: Ak vás táto téma zaujíma, odporúčam vypočuť si podcast autorskej dvojice Cassidy Zachary a April Calahan, Dressed: The History of Fashion, diely (De)Gendered Fashion: Past, Present, Future with Alok Vaid-Menon, Part I & II.

Ďalšie zdroje:

Jo B. Paoletti: Pink and Blue: Telling the Boys from the Girls in America

Fibre2Fashion

Ilse Gregoor Costumes