Autor: Marek Hudec / FOTO: Neon, Zero Gravity
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2026
Keď som raz naňho začal myslieť, nevedel som zaspať. Dokola som si v hlave prehrával črty, ktoré máme spoločné, vymýšľal si scenáre, v ktorých trávime spolu čas a v ktorých sa dozvedám, že naše kamarátstvo nie je len kamarátstvom. Keď som zavrel oči, opakoval som si jeho meno ako otčenáš a predstavoval si rôzne situáciei, v akých ho vyslovujem.
Videl som viacero filmov a počul veľa skutočných príbehov o kvír láske kvitnúcej na strednej škole a aj teraz, keď pozerám skvelý nový kvír horor Leviticus, hrozne na ne žiarlim! Mne to nebolo dopriate. Nezaľúbil som sa v tom veku do chlapca, ktorý by ma chcel, a neobjavil som s ním svoju identitu. Bol som na to sám. Napriek tomu veľmi dobre rozumiem citom a metaforám, s ktorými Leviticus pracuje.
Tiež som v nich žil.
Sex znamená v horore smrť
Austrálsky film sa odohráva v malomeste s továrenským komínom v pozadí, ktorý pripomína ten novozámocký. V oboch prostrediach sa mládež chodí skrývať do opustených industriálnych budov na periférii, v mojom prípade do tabakovej továrne pri železničnej stanici. Aj vo filme obľúbený spot milencov obklopujú polia a temný les, v Nových Zámkoch som tu dostal prvý blowjob. Akurát nie od vytúženého chlapca, spolužiaka, ktorý mi nedal spať, ale od policajta, ktorý bol odo mňa o sedem rokov starší. Opantávali ma jeho nádherné svetlomodré oči, no mali sme pramálo spoločné, okrem toho, že sme boli obaja nadržaní. Zaľúbený som nebol.
Zbalil ma na stránke iBoys a vyhľadával sexturistiku do vzdialenejších krajov, kde by ani náhodou nehrozilo, že stretne kolegov alebo známych. Podobne ako postavy vo filme Levicitus, aj ja som sa strhával zakaždým, keď sme boli spolu a niekoho sme stretli pustej hrádzi. V pohľade staršieho pána venčiaceho psíka v prírode sme hneď videli podozrenie a pohŕdanie. Možno sme si ho vymýšľali – a možno bolo skutočné. Ako kvír človek vyrastajúci v nultých rokoch som mal problém sa oslobodiť od všadeprítomného pocitu ohrozenia.
Zápletka filmu Leviticus vychádza z pocitov počas kvír vyrastania, ale zároveň reaguje aj na známe žánrové klišé, ktoré sa časom stalo komickým. „Ak ste sa náhodou ocitli v hororovom filme, základným pravidlom je s nikým nespať, pretože hriech znamená smrť. Ak chcete prežiť, musíte byť panicom, pannou,“ zhrnú jednoduchú pravdu vo filme Vreskot. Krutá odplata takto stretne neskutočne sexy mladého Kevina Bacona v slušivom zelenom tielku vo filme Piatok trinásteho. Zomrie aj okuliarnatý Bob s chlpatou hruďou po sexe v prvom Halloweene.
Veľmi podobnú zápletku ako Leviticus má aj výborný horor It follows. V ňom sa partia tínedžerov snaží ujsť sexuálne prenosnej kliatbe. Každého, kto sa infikuje, prenasleduje pomaly sa približujúci prízrak. Pohybuje sa vždy rovnakou rýchlosťou, a preto mu postavy vedia utiecť, no v nejakom momente ich vždy dobehne a nasleduje smrť. Nadprirodzená kliatba vo filme Leviticus je rovnako pre ostatných (neinfikovaných) ľudí neviditeľná a tiež súvisí s túžbou, no trochu iným spôsobom.
Keďže v It follows žiaľ nevystupuje (nepochopiteľne) ani jedna kvír postava, možno naň debutujúci režisér Adrian Chiarella aj priamo reaguje. V novinke Leviticus sa totiž kliatba dotýka výlučne kvír postáv, pričom odkazuje na konverzné terapie. Veľa napovie už názov, v rovnomennej časti Biblie sa spomína takýto odsek: „Ak si muž líha s mužom, tak ako líha so ženou, obaja sa dopustili ohavnosti; určite budú usmrtení; krv bude na ich rukách.“
Tomu, že sa kvír identita dá liečiť, stále veria isté osoby aj u nás. Pred tromi rokmi sme si mohli v Denníku N prečítať článok o utajenej konferencii vo Varšave, ktorej sa zúčastnilo aj dvadsať ľudí zo Slovenska, napríklad politik z KDH Maroš Čaučík aj dekanka Fakulty psychológie na Paneurópskej vysokej škole Eva Naništová, pričom témou bola liečba homosexuality. V Spolku svätého Vojtecha zas viete zohnať knihu Cesta muža anonymného autora vystupujúceho pod prezývkou Peter Smrek, ktorá hovorí o tom, že inakosť vzniká následkom traumy a dá sa potlačiť.
Podobne ako postavy v Leviticus aj mnohé kvír deti na Slovensku sa rodia do katolíckych rodín, kde im často chýba istota, ako si budú blízki ich identitu interpretovať. Niekedy ani nemajú na výber. Tiež som sa narodil do rodiny, kde sa viera dedila z oboch strán od rodičov a nikto ju nespochybňoval. Chodiť do kostola aj na spovede bolo rovnako prirodzené ako nedeľný obed. Vlastnú cestu som si začal, rovnako ako postavy, hľadať až v situáciách, keď som prichádzal do kontaktu s nenávisťou voči môjmu prežívaniu, zhruba v rovnakom veku, no v mojom prípade najčastejšie pri počúvaní precítených kázní o hriechu a kultúre smrti.
Démon, ktorý symbolizuje aj internalizovanú homofóbiu
Teraz nasleduje spoiler, preto ak ste film ešte nevideli, zvážte, či chcete napriek tomu čítať ďalej.
Najväčším zvratom v príbehu filmu je nepochybne okamih, keď hlavného hrdinu zradí dovtedy veľmi priateľsky tváriaca sa mama. Keď sa dozvie o jeho homosexualite, odvezie ho na násilný rituál, následkom ktorého ho začne prenasledovať démon schopný meniť podobu. Zápletka spočíva v tom, že sa mení na osobu, ktorá hrdinov a hrdinky najviac priťahuje. Ak sa k nej príliš priblíži, hrozí smrteľné nebezpečie.
Film je najsilnejší a najnapínavejší v momentoch, keď netušíme, či sa démon na obraze nachádza. Prefíkane s tým pracuje kamera aj réžia. Režisér Chiarella tým odkazuje na ohrozenie číhajúce zvonka a musím sa priznať, že mi to pripomína aj spôsob, akým som sa na objekt svojej túžby pozeral vo veku hrdinov. Okrem toho, že som si predstavoval intenzívne momenty zaľúbenia sa, vždy som sa v mysli pripravoval v mysli aj na zradu, ktorá môže prísť pri odhalení skutočných citov.
Ak by po vyznaní nasledoval bozk, určite by to obrátilo môj život naruby. Lenže v atmosfére nultých rokoch som bol zaručene presvedčený, že po vyznaní mohlo nasledovať aj vyoutovanie pred celou školou a násilie. Stratil by som priateľa, po ktorom som tak túžil, a vystavil sa možnosti zhoršenia šikany. Nemohol som si to dovoliť, preto som mu city nikdy nevyznal. Prestali sme sa rozprávať, dnes žije so ženou a dieťaťom a od strednej som ho nevidel. Trvalo mi ešte dva roky, kým som sa prijal a bol schopný o tom začať hovoriť najbližším kamarátkam.
Hoci Leviticus končí nečakane pozitívnym záverom a osobne by som preferoval trochu menej jednoznačný koniec, je úprimný v tom, že pod tlakom situácie sa aj kvír ľudia môžu rozhodovať zle a zrádzať. Hlavný hrdina Naim (spomenutý Joe Bird) svojho milovaného vyoutuje bez jeho vedomia. Zdalo sa mi, že následné hororové utrpenie je preňho dostatočným poučením, zachoval sa totiž skutočne hovadsky. V inom horore by za to pravdepodobne pykal a už by žiadnu inú lásku nezažil, navždy by zostal pustovníkom utekajúcim pred neviditeľnou hrozbou.
Možno som zbytočne krutý, možno to súvisí so žiarlivosťou z úvodu článku, a keď píšem tieto slová, uznávam aj iný, dôležitý rozmer filmu, pre ktorý sa zrejme režisér a zároveň scenárista filmu rozhodol. Pred pár rokmi v popkultúre platilo klišé s názvom Bury Your Gays / Bury Your Queers. Ak sa aj kvír postava v nejakom napínavom filme alebo v televíznom seriáli objavila, často patrila k prvým obetiam, pre autorov a autorky šlo o nadbytočné hrdinstvo v pozadí. V posledných rokoch sa mladé autorstvá zámerne snažia toto pravidlo narúšať. Je nesmierne dojemné vidieť Deenu a Sam po ťažkých traumách v hororovej trilógii Fear Street bozkávať sa na pikniku. Šokujúce stretnutia s démonom vo filme The Parenting pomôžu rozhádaným rodičom gej páru prekonať ich problémy. A už teraz sa teším na blížiacu sa novinku transrodovej režisérky Jane Schoenbrun Teenage Sex and Death at Camp Miasma, ktorá má byť podľa rozhovorov metaforou na sapfický a transrodový sex.
Možno optimistické závery v krvilačnom hororovom žánri pôsobia nepatrične a trochu neuveriteľne, no zároveň ide o jasné stanovisko: prežijeme aj vyčlenenie, aj samotu, aj šikanu. Horory ako Levicitus majú príležitosť konfrontovať nás nielen so spoločenskými démonmi, ale aj s tými, s ktorými sme sa sami ešte nevyrovnali.