Mentálne zdravie a LGBT identita často prinášajú človeku dvojitú stigmu. Povedať vo svojom okolí, že má človek problémy s mentálnym zdravím, lieči sa, resp. chodí na terapiu, spôsobuje v slovenskej spoločnosti ešte stále úžas, prinajhoršom zdesenie.
Počas slovenského „referenda o rodine“ v roku 2015 zaznievali verejným priestorom rôzne argumenty, prečo LGBT ľudia nie sú vhodnými rodičmi a nemalo by im byť umožnené adoptovať si dieťa. Jeden z argumentov, ktorý vo verejných debatách tiež zaznel, bol práve ten, že LGBT ľudia trpia častejšie psychickými chorobami a výskyt samovrážd v tejto komunite prevyšuje bežné čísla všeobecnej populácie. Je na čase povedať si, ako to v skutočnosti je.
Väčšina súčasných výskumov, ktoré sa zaoberali mentálnym zdravím LGBT ľudí uznáva, že je výskyt mentálnych chorôb ako depresia, stavy úzkosti, alebo post-traumatická stresová porucha až 3-krát pravdepodobnejší u LGBT komunity, ako u väčšinovej populácie.
Mladí ľudia tiež častejšie riešia svoje mentálne problémy drogami a alkoholom. Ľudia z LGBT komunity sú zároveň až 2-krát takí náchylní na pravidelné užívanie drog a alkoholu, ako ich rovesníci. Nedávny výskum uskutočnený vo Veľkej Británii napríklad poukazuje na to, že každý druhý/á trans* človek pociťuje stavy úzkosti alebo má depresiu.
Na problematické mentálne zdravie sa tiež nabaľuje množstvo iných vzorcov správania, ktoré značne zhoršujú kvalitu života LGBT ľudí. Medzinárodný projekt zameraný na mentálne zdravie LGBT ľudí, the Trevor Project, tiež uznáva, že v skupine ľudí od 10 – 24 rokov, je šanca, že spácha samovraždu LGBT človek, až 4-krát vyššia, ako u heterosexuálneho alebo cis-rodového človeka.
I preto už v roku 2008 vydala Rada Európy rezolúciu zameranú na prevenciu samovrážd detí a tínedžerov. V rezolúcii sa tiež píše, že Rada Európy uznáva vyšší výskyt samovrážd medzi LGBT deťmi a mladými ľuďmi. Bod 10 tejto rezolúcie však jasne vysvetľuje, že tento zvýšený výskyt vníma nie ako špecifickú patológiu danej skupiny s inou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou, ale ako následok života mladých ľudí v stigmatizujúcom prostredí, kde sú často marginalizovaní a zažívajú diskrimináciu.
Teda odpoveď na otázku, či LGBT ľudia skutočne častejšie trpia mentálnymi chorobami je áno, ale… Súčasný výskum totiž ukazuje, že sú tieto mentálne problémy do značnej miery spojené so spoločenskými normami, v ktorých sa jedinec pohybuje, tradíciami a osobnými skúsenosťami.
Súčasný výskum zároveň ukazuje, že na mentálne zdravie LGBT ľudí vplývajú do značnej miery aj silné zážitky homofóbie či transfóbie. Na Slovensku zatiaľ nie sú prístupné dáta, ktoré by mapovali situáciu mentálneho zdravia v rámci LGBT komunity. Je však nutné si položiť otázku, ako referendum v roku 2015 vplývalo na LGBT ľudí a ako mohla táto udalosť potenciálne negatívne ovplyvniť ich mentálne zdravie.
Mentálne zdravie a LGBT identita často prinášajú človeku dvojitú stigmu. Priznať vo svojom okolí, že má človek problémy s mentálnym zdravím, lieči sa, resp. chodí na terapiu, spôsobuje v slovenskej spoločnosti ešte stále úžas, prinajhoršom zdesenie. Byť LGBT človek s problémami s mentálnym zdravím prináša do jeho/jej života často ešte väčší strach z odhalenia. Strach zo stigmatizácie môže byť na Slovensku pre mužov o niečo viac problematický, keďže svoju rolu zohrávajú aj rodové stereotypy maskulinity a mylné predstavy o tom, že muži tieto problémy neprežívajú, resp. ich dokážu potlačiť. I preto medzinárodná nezisková organizácia ILGA-Europe spustila v októbri 2017 kampaň zameranú na destigmatizáciu a akceptáciu tejto témy. Viac na https://www.ilga-europe.org/mentalhealth.
Na Slovensku je špecializovaná psychologická pomoc pre LGBT ľudí značne limitovaná. V roku 2012 preto Andrej Kuruc a Hana Smitková napísali publikáciu pre psychológov a psychologičky, ktorá obsahuje odporúčania a podnety zamerané práve na LGBT ľudí. Celú publikáciu je možné stiahnuť na tejto stránke: http://www.homofobia.sk/rady
Psychologickú pomoc LGBT ľuďom na Slovensku poskytuje tiež nezisková organizácia Q-Centrum info@qcentrum.sk