Iniciatíva Inakosť realizovala v roku 2015 prieskum v rámci projektu podporeného z nórskych grantov a zúčastnilo sa ho 188 párov.
V súčasnosti páry rovnakého pohlavia/rodu na Slovensku nemajú možnosť vôbec právne uznať svoj zväzok, čo im spôsobuje celý rad prekážok v živote. Zároveň v spoločnosti pretrvávajú predsudky, že ich vzťahy sú krátkodobé a nevydržia. Cieľom prieskumu, ktorý realizovala Iniciatíva Inakosť v roku 2015, bolo preto zmapovať problémy gejských a lesbických párov a zároveň zistiť, ako svoje vzťahy vnímajú.
Bol použitý dotazník pozostávajúci z uzavretých a otvorených otázok a distribuovaný bol online prostredníctvom sociálnych sietí. Na výskume sa mohol pár zúčastniť, ak obaja partneri/partnerky dosiahli vek 18 rokov a dĺžka trvania vzťahu bola viac ako 3 mesiace. Dotazník vyplnilo 188 párov.
Akej sexuálnej orientácie boli páry
- Na prieskume sa zúčastnilo aj 1 % transrodových ľudí.
- 90 % respondentov a respondentiek malo slovenskú národnosť, 7 % malo inú národnosť, a to z toho dôvodu, že jeden alebo jedna z dvojice pochádzali z inej krajiny, obyčajne z krajiny, kde sú gejské a lesbické páry právne uznané.
- Na prieskume sa vo väčšej miere zúčastnili mladí ľudia vo veku 20 až 40 rokov.
- Na prieskume sa zúčastnili najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia (vo všetkých stupňoch), a to 60,6 %, základné vzdelanie mali 2 % ľudí.
- Respondenti a respondentky pochádzali z obcí všetkých veľkostí, z veľkých miest, stredných miest, aj z malých dedín a zo všetkých samosprávnych krajov.
- Viac ako polovica respondentov a respondentiek bola bez vyznania a viac ako tretina mala rímskokatolícke náboženské vyznanie.
Ako dlho dvojica spolu tvorí pár
Najviac respondentov a respondentiek, a to 19,2 %, tvorí pár viac ako 7 rokov, najmenej, a to 2,1 % viac ako 20 rokov, čo je spôsobené aj nižším vekom respondentov a respondentiek. Pozoruhodné je, že celkovo viac ako 5 rokov spolu žilo 37,7 % párov, menej ako rok 10,6 % párov.
Kde sa pár spoznal
Najviac párov, a to 52,1 %, sa zoznámilo prostredníctvom zoznamky, chatu, teda virtuálne, 19,7 % prostredníctvom priateľov a priateliek, 10,1 % v škole a napríklad v práci 4,2 %. Odpovede potvrdzujú, že páry sa zoznamujú najmä vo virtuálnom, anonymnom prostredí, kde je to pre nich bezpečnejšie v porovnaní s inými prostrediami.
Ako dlho bývajú s partnerom alebo partnerkou v spoločnej domácnosti
Najviac párov (29,2 %) spolu býva viac ako 5 rokov, viac ako 3 roky spolu býva 38,3 % párov, viac ako jeden rok 12,8 % párov, zatiaľ spolu nebýva 22,6 % párov. Z výsledkov vyplýva, že väčšina párov býva v spoločnej domácnosti, pričom jedna tretina viac ako 5 rokov, čo znamená, že potrebujú riešiť celý rad právnych úkonov, a okrem toho to vypovedá o dlhodobej zaviazanosti spolu žiť.
Veľkosť obce, v ktorej ako pár žijú a kde žijú
Najviac párov (52,7 %) žije v obci nad 100 tis. obyvateľov, len 9,6 % do 5 tis. obyvateľov. V obci od 50 – 100 tis. obyvateľov žije 14,3 % párov, a od 20 – 50 tis. obyvateľov 9,6 % párov. Najviac párov (53,7 %) žije v Bratislavskom kraji, 13,8 % žije v inej krajine, 6,9 % ich žije v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, najmenej (1,2 %) žijú páry v Prešovskom kraji. Viac párov žije v zahraničí, predpokladáme, že aj z toho dôvodu, že ide o krajiny, kde je nejaká forma právneho uznania párov rovnakého pohlavia, či už vo forme registrovaného partnerstva ako v Českej republike, alebo vo forme manželstva ako vo Veľkej Británii či Mexiku, čím im tieto krajiny uľahčujú spoločný život.
Pri akých činnostiach spoločne trávia čas so svojím partnerom alebo partnerkou
Najčastejšie páry trávia čas spolu doma, a to 84,2 % párov, cestovaním 73,7 % párov, spoločnými prechádzkami a záľubami nad 70 % párov, v prírode a na návšteve priateľov okolo 66 %. Domáce práce, nakupovanie, varenie robí spolu viac ako 50 % párov. 6,9 % párov spoločný čas trávi aj so svojimi deťmi, t. j. cca 12 párov, a 25,3 % s deťmi príbuzných alebo známych, cca 48 párov. Z bežných činností najmenej času trávia spolu pri športe (28,3 %).
Ktoré oblasti navrhnuté v prieskume považujú páry za ohrozujúce v ich vzťahu
Za najviac ohrozujúce považujú páry svoje neriešené vzájomné právne postavenie, najmä vo vzťahu k zdraviu svojho partnera/partnerky. Takisto vnímajú ohrozenie spojené s tým, že ako páry majú nevýhodnejšie postavenie ako manželia. Z právneho neuznania tiež vyplývajú obavy spojené so spochybnením rodičovských práv. Ďalšou oblasťou, ktorá ohrozuje páry, sú problémy spojené s tým, že okolie tieto páry neprijíma, má predsudky, čo vedie k utajovaniu vzťahu pred svojou rodinou, v práci a odráža sa aj na problémoch vo vzťahu.
Čo pre páry znamená ich vzájomný vzťah
- „Naplnenie môjho života, za komunistov sa to akosi nedalo, tak ako sa hovorí, radšej neskôr ako nikdy.“
- „Pre mňa vzťah s ním znamená úplne všetko. Bývame u mojej mamy, čiže ona nám veľmi pomáha. Už len to, že večer pri ňom môžem zaspávať, je neopísateľný pocit.“
- „Moja partnerka a naše deti sú pre mňa najbližšie a najdôležitejšie osoby v živote. Právne upravenie vzťahov medzi nami (ako rodiny) je pre nás preto veľmi dôležité. Deprimuje ma/nás, že v očiach našej spoločnosti nie sme ozajstná rodina, ozajstní rodičia. Veľmi sa navzájom ľúbime a nevieme sa s tým zmieriť.“
- „Náš vzťah znamená pre mňa všetko. Práve preto, že ma už nebavilo prelepovať mená na schránke, keď mali prísť kolegovia z práce, schovávať partnerkinu zubnú kefku, naše spoločné fotky, odsťahovali sme sa do Rakúska. Už nechcem zatajovať, že ju milujem a je celý môj život. Vystupujeme tu ako pár, všetci nás rešpektujú a máme veľa nových priateľov.“
Ako často sa s pármi zaobchádzalo nespravodlivo v nasledovných oblastiach
Páry zažili najčastejšie verbálne útoky (výkriky „buzeranti“, „chorí“, „homoši“), keď si prejavovali s partnerom/partnerkou vzájomnú náklonnosť (10,6 %) a zo strany cudzích ľudí na ulici (9,5 %), podobne to bolo aj pri odpovediach raz za čas a niekedy, kedy pri cudzích ľuďoch stúpli hodnoty až na 48,9 % a pri nadávkach na 42 %. Tretina párov zažila zlé zaobchádzanie zo strany rodín (6,9 % často a 25 % raz za čas) alebo priamo odmietnutie člena rodiny (9,5 % často a 20,7 % raz za čas). Čo je významné, viac ako jedna tretina párov zažívala/zažila zlé zaobchádzanie aj zo strany poskytovateľov služieb (spolu s často a veľmi často, niekedy a raz za čas 36,7 %). Fyzicky napadnutých bolo 7,4 % párov, t. j. 14 párov (z toho často 2,1 % párov a raz za čas 5,3 %).
V ktorej oblasti pociťujú ako pár diskrimináciu, problémy, nerovnosť
Najviac páry pociťujú nerovnosť v oblasti možnosti navzájom po sebe dediť (84 %), rozhodovania o zdravotníckych úkonoch (82,4 %) a prístupu k zdravotným informáciám o partnerovi/partnerke, keď sú chorí (82 %). Potom pociťujú nerovnosť v oblasti takých benefitov ako priznanie ošetrovného v prípade chorého partnera/partnerky (78,7 %) a nárok na voľno pri sprevádzaní partnera/partnerky k lekárovi (77,1%). Viac ako 72 % vníma diskrimináciu a nerovnosť v otázkach voľna v zamestnaní v prípade úmrtia partnera/partnerky, dôchodku po zosnulom/zosnulej (75,5 %) a v oblasti bezpodielového vlastníctva (72,9 %). Skoro 70 % považuje za diskriminujúce to, že nemôžu podstúpiť proces adopcie (69,1 %). Okolo 28 % párov pociťuje diskrimináciu vo vierovyznaní a 20,2 % v prístupe k tovarom a službám. V žiadnej oblasti nepociťuje diskrimináciu len 6,3 % párov. Najmenej pociťujú diskrimináciu páry v oblasti poskytovania zliav na produkty a členstva v kluboch (34,5 %).
Právne nástroje, ktoré vo svojom vzťahu plánujú využiť
Páry najviac plánujú využiť na právne zabezpečenie svojich vzťahov splnomocnenie týkajúce sa zdravotných záležitostí, a to 59 % párov, potom testament (58 %), splnomocnenie týkajúce sa zastupovania na úradoch (44,7 %) a zmluvu o partnerstve (37,9 %). Právne nástroje neplánuje vôbec využiť 12,8 % párov. Viac ako dve tretiny párov však v súčasnosti nevyužívajú právne nástroje na zabezpečenie svojho vzťahu, čo môže byť spôsobené tým, že ešte nad tým nerozmýšľali, nemajú o tom informácie, alebo sa im nechce vybavovať komplikované splnomocnenia, ktoré nemusia priniesť želaný efekt.
V realite najviac využívajú splnomocnenia na úradoch, čo patrí ku každodennému životu, a potom testament. Právne nástroje však plánuje využiť až 77 % párov, čo znamená, že vôľa zabezpečiť svoj vzťah je prítomná, predovšetkým vo veciach, ktoré sa týkajú zdravia a dedenia. Ale podporujú napríklad aj vzájomné uzavretie zmluvy o partnerstve, čo predstavuje záujem párov mať zaznamenaný vzťah aj formálne ako záväzok.
Aký stupeň právneho uznania si želajú mať s partnerom/partnerkou
Takmer 95 % párov si želá právne uznať svoje partnerstvo, až polovica z nich si predstavuje formu manželstva, keďže pri potvrdzovaní vzťahu nejde len o úrady či peniaze, ale aj o hodnotové a statusové uznanie partnerstva párov rovnakého pohlavia/rodu na úroveň s heterosexuálnymi manželstvami. 6% párov uzavrelo manželstvo/partnerstvo v krajine, ktorá to povoľuje a 40% tak plánuje urobiť.
Deti
Takmer 10 % respondentov a respondentiek sú rodičmi detí, pričom 9 párov (4,7 %) vychováva deti v spoločnej domácnosti, tzn. že neplatí mýtus, že takéto páry neexistujú alebo nechcú mať deti, keďže viac ako polovica z nich zároveň plánuje mať deti a chce deti, čo je prirodzená súčasť rodinného spolužitia. Problémom je, že v súčasnosti nie sú upravené rodičovské práva oboch partnerov/partneriek.
Prieskum bol realizovaný v rámci projektu Spolu za všetky rodiny podporeného v rámci Nórskeho finančného mechanizmu a Nórskych grantov. Správcom grantov bola Nadácia otvorenej spoločnosti.