Nová séria Doroty Holubovej: Portréty slovenských LGBTI párov a rodín

Autor: QYS na základe tlačovej správy Michala Dudoňa / Foto: Dorota Holubová

Text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2020.

Fotografka nám do magazínu venovala niekoľko záberov z jej série Neskrývaná láska spolu s príbehmi ľudí, ktorých zachytila.

Osveta spoločnosti, upozornenie na porušovanie ľudských práv a zvýšenie tolerancie širokej verejnosti voči LGBTI komunite. Fotografka Dorota Holubová dlhodobo dokumentuje život queer ľudí a pripravila novú sériu Neskrývaná láska

Vernisáž zámerne naplánovala na Medzinárodný deň ľudských práv 10. decembra v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave. Kolekcia intímnych portrétov a rôznorodých, výnimočných príbehov LGBTI párov a rodín žijúcich na Slovensku.

„Zmena je nevyhnutná, hlas komunity LGBTI musí byť lepšie pochopený, keďže žijú úplne obyčajné životy ako ktokoľvek iný,“ tvrdí Dorota Holubová. Podľa nej sa ľudia často obávajú neznámeho. Strach je jedným z aspektov, ktoré spôsobujú negatívne názory na menšiny. 

Cez 27 portrétov lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí, ktorí prežívajú spoločný život v šťastných vzťahoch a so svojimi rodinami, sa ľudia môžu naučiť väčšej tolerancii a empatii, píše sa v tlačovej správe k výstave. Holubová ňou chce poukázať aj na štatistiky. 

Podľa posledného prieskumu Eurobarometra z roku 2019 si takmer 60 % Slovákov myslí, že homosexuáli, lesby a bisexuáli by nemali mať rovnaké práva ako heterosexuáli. Slovensko je na samom konci krajín EÚ s toleranciou voči LGBTI ľuďom. 

O téme homosexuality sa zriedka hovorí pozitívnym alebo podporným spôsobom, je to pre väčšinu konzervatívnej spoločnosti do určitej miery stále nepriateľská téma. Nenávistné názory sú nielen medzi obyvateľstvom, ale aj medzi politikmi. Až 86 % LGBTI ľudí na Slovensku zažíva negatívne komentáre alebo šikanovanie spolužiakov kvôli ich sexuálnej orientácii alebo rodovej identite, uzatvára tlačová správa.

MARTIN A MICHAL 

Pochádzam z katolíckeho prostredia, navštevoval som katolícku školu, čiže reakcie na moju orientáciu boli rôzne. S niektorými som, žiaľ, dodnes nenašiel spoločnú reč, čo ma mrzí. V tej dobe, v tej najťažšej dobe ma zachránili konkrétne tí moji priatelia, ktorí paradoxne nemali plné ústa lásky a pomoci blížnemu svojmu. Vďaka nim som tu.

Najviac som sa, samozrejme, obával coming-outu pred rodinou. No tá to zobrala hrdinsky. Asi si neskôr aj poplakali, keďže som jediný syn, ale len tak, aby som to nevidel. Nesmierne ma dojali slová môjho otca, ktorý povedal, že síce tomu nerozumie, no pre neho je najdôležitejšie, aby som bol dobrým človekom. 

Zrejme najprekvapivejšou reakciou bola odpoveď mojej sestry, ktorá povedala, citujem: „Chceš mi povedať, že si gej? Lebo ak áno, tak je to úplne v pohode, ale teraz musím stihnúť autobus, dobre? Ľúbim ťa.“ Celý coming-out vybavený za päť minút, lebo niekam meškala. 

S Michalom sa poznáme už takmer jedenásť rokov. Prvýkrát sme sa stretli v teplom klube. Odvtedy sa z nás stali najlepší kamaráti, neskôr spolubývajúci a nakoniec partneri. Bývame spolu už sedem rokov a posledné tri sa ,frajeríme‘. Hoci mnohí nám to predpovedali už dávnejšie. Ja som si asi ešte musel prejsť svojím bláznivým obdobím, no som rád, že Michal počkal. 

Možno sa môžem chlácholiť tým, že som z liberálnej Bratislavy a tu je situácia iná ako vo zvyšku Slovenska, no je pravda, že nos mi kvôli mojej orientácii zlomili dvakrát: raz v Bratislave a raz v ešte liberálnejšej Prahe. Idioti sa nájdu všade a bola by asi chyba riadiť sa podľa strachu. Strach nie je dobrý radca.

Sám som spravil množstvo chýb, keď som sa obával v spoločnosti (napríklad rodiny) správať sa k svojmu partnerovi „partnersky“. Vyskytnú sa možno aj výčitky, hádky, slzy, no nakoniec sa človek cíti slobodný práve vtedy, keď prestane klamať sebe samému či svojmu okoliu. V prvom rade musíme začať od seba. Úprimnosťou a odvahou. K sebe samým i svojmu okoliu. To prináša to najsladšie ovocie – slobodný život.“

V prvom rade musíme začať od seba. Úprimnosťou a odvahou. K sebe samým i svojmu okoliu.

 VIKTÓRIA A MAJA

„Najhoršiu reakciu na svoj coming-out zažívam doteraz. Ak nie som len medzi blízkymi, dostávam nevyžiadané návrhy, zažívam sexuálne obťažovanie a počúvam sexistické narážky. Napriek tomu, že muž či chalan vedel, že som lesba či zadaná, nebral ohľad. Z jednej z takých skúseností sa bohužiaľ ešte snažím dostať.“

„Môj coming-out nastal pomerne neskoro, v dvadsiatich piatich rokoch. Bolo to veľmi náročné krízové obdobie plné pochybností a strachu. Najväčšou oporou mi v tomto období bola moja sestra, bola dlhú dobu jedinou, ktorej som sa zdôverila s tým, čo prežívam. Neskôr sa okruh ľudí zväčšoval a trvalo niekoľko rokov, kým som túto tému – ‚kto vie a kto nevie, kto tuší, netuší‘ – prestala riešiť. Určite k tomu prispel môj dlhoročný šťastný vzťah. 

Všetci sme potrebovali čas. Rodina je pre mňa aj pre priateľku Viktóriu na prvom mieste. Neviem si ani predstaviť, že by ma neprijali, alebo že by som stratila ich lásku a dôveru.“

Rodina je pre mňa aj pre priateľku Viktóriu na prvom mieste. Neviem si ani predstaviť, že by ma neprijali, alebo že by som stratila ich lásku a dôveru.

ROMAN A DANKO 

„Svoj coming-out som riešil v 80. rokoch. Nebol som však vyrovnaný sám so sebou, keď som o tom povedal rodičom. Spoločne sme sa dohodli, že pôjdeme moju orientáciu liečiť. Absolvoval som komplikovanú liečbu homosexuality, ktorá ma doviedla na úplné dno. Na psychiatrickej klinike som strávil tri mesiace.

Trvalo mi desať rokov, než som sa dal z tohto ‚liečenia‘ ako-tak do poriadku. Stále ma to však prenasleduje. Spoločne s mojím partnerom žijeme možno lepším životom ako niekto iný. Som dospelý človek a nikto mi nemá právo hovoriť, čo mám a nemám robiť, vyzývať ma k celibátu. Toto musia ľudia počuť, a to za každých okolností.“

„Vyoutoval som sa, keď som bol dospelý a sebestačný. Mama si poplakala, potom si povedala, že aspoň nie som masový vrah. Spoločne s Romanom sme našu lásku nikdy neskrývali. Je to dvadsaťsedem rokov. Stretli sme sa na diskotéke, zaujal som ho, bol som skvelý tanečník.“

Spoločne s Romanom sme našu lásku nikdy neskrývali. Je to dvadsaťsedem rokov. Stretli sme sa na diskotéke, zaujal som ho, bol som skvelý tanečník.

ADELA A MARTINA S DEŤMI ZAROU A STELLOU

„Počas strednej školy som riešila intuitívne chlapcov, lebo som si myslela, že to tak má byť. Potom som sa zaľúbila do dievčaťa. Tak naozaj. Mama to spočiatku akceptovala ťažšie, ale dnes si ‚zaťku‘ nevie vynachváliť.

S Maťou sme spolu krásnych pätnásť rokov. Keď sa vrátim na úplný začiatok vzťahu, očami som ju dobýjala tri mesiace, kým mi pohľad opätovala. Ešteže som to nevzdala. 

Maťa pracuje, ja som na materskej. Deťom vysvetľujeme situácie a vzťahy veľmi otvorene. Podľa spoločenskej normy, a zatiaľ aj zákonov, základ rodiny tvoria muž a žena. No tak ako existujú rozdiely v etnikách, vierovyznaniach, politických preferenciách či filozofiách, tak existujú variácie rodín. ‚Ty máš dve milujúce maminy a musíš byť na to hrdá. Sú aj neúplné rodiny, bez maminy, bez ocina.‘ 

Sme pripravené aj na ťažšie situácie. No veľa lásky, dobré rodinné zázemie, racionálne vysvetlenia nedajú poryvom šancu.

Ak niekto rieši ‚roly‘ v rodine, u nás je technický typ prirodzene Maťa, postavila takmer celý dom sama, veľa vecí sa naučila od otca. Maťa je šikovnejšia ako dvaja chlapi dokopy.“ – Adela

„Mala som pätnásť, keď som sa zamilovala do susedy oproti. Naši to brali celkom ťažko. Zobrali ma aj k lekárovi, či nejde o chorobu, no napokon to naši nechali tak. Do ničoho ma nikdy netlačili, a keď spoznali Adelu, všetko prijali. Jej promócie sme oslávili za jedným veľkým trojgeneračným stolom.

S rodičmi žijeme v úzkom kruhu trinásť rokov. Nikdy sme neriešili okolie, nikdy sme sa neskrývali a nestretli sme sa s negatívnou reakciou. Niektoré rodiny z LGBTI komunity majú pocit, že im je ubližované, ale my tento pocit našťastie nemáme. Myslíme si však, že je to aj o osobnom nastavení a vyžarovaní vyrovnanosti a úplnej normálnosti.

V živote sa riadime zdravým rozumom a štandardným hodnotovým systémom. Sme bežná rodina, len legislatívne neuznaná. Chceli by sme mať rovnaké práva a ochranu zákona ako ostatné rodiny.“ – Martina

Sme pripravené aj na ťažšie situácie. No veľa lásky, dobré rodinné zázemie, racionálne vysvetlenia nedajú poryvom šancu.

DOMINIKA 

„Minulý rok nastal môj najväčší ‚coming-out‘, keď som sa verejne vyoutovala celej rodine prostredníctvom whatsapp skupiny. Mala som trochu trému, no nakoniec to dopadlo dobre.

Najhoršia reakcia, s ktorou som sa stretla, bola, že je to iba fáza. Cítila som sa pri tom, akoby to, čo hovorím, a to, čo cítim, nebolo vôbec správne. Zažila som aj reakciu, že som sa tak sama rozhodla. To bolo niečo, čo ma veľmi nahnevalo.

Takisto ma hnevá a aj mrzí situácia v našej krajine. Je to bolestivá téma. Mám pocit, že sa ľudia v LGBTI komunite stále boja byť spolu na verejnosti a ani sa tomu nečudujem. Je to naozaj smutné. Ja sama som ale na lásku nezanevrela, dokonca mám plán vydať sa. Pevne verím, že sa mi tento sen raz splní. “