Autor: Kristián Lazarčík / FOTO: Jakub Gulyás, Maroš Rovňák, Emília Rigová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jeseň 2024.
Dvanásty október 2022 sa zapísal do dejín Slovenska ako tragický deň, keď o život prišli dve nevinné osoby. Teroristický útok pred Teplárňou, ktorý sa v tento večer odohral, nenávratne poznačil mnohé ďalšie životy. Ako sa s touto udalosťou vyrovnávajú kvír ľudia žijúci v krajine, kde sa stávajú terčom útokov? Združenie Nomantinels pripravilo výstavu Dancing In The Dark, počas ktorej od 10. do 27. októbra predstaví diela trinástich umelcov a umelkýň, ktorí a ktoré sa usilujú nájsť odpovede na túto otázku.
Umeleckou kurátorkou výstavy je Alexandra Tamásová, ktorá sa dlhodobo zaujíma o históriu, ale i súčasné podoby kvír umenia. „Pri výstave Dancing In the Dark sa snažím nájsť balans medzi jej umeleckým a aktivistickým obsahom. Ide o výstavu pripomínajúcu dva roky od teroristického útoku pred Teplárňou, kde prišli o život Juraj Vankulič a Matúš Horváth a bola zranená Radka Trokšiarová. Zároveň ide v podstate o prvú komplexnejšiu kvír výstavu na Slovensku, kde sa predstavia tak začínajúce, ako aj etablované autorstvá.“
Spýtal som sa Alexandry, aké témy bude výstava v Pistoriho paláci reflektovať: „Diela budú také rozmanité, aké sú rozmanité zapojené umelkyne a umelci. Väčšina z nich buď priamo reaguje na tragédiu spred dvoch rokov, alebo sa širšie vyjadruje k situácii a pocitom kvír ľudí na Slovensku.“ Vraví, že v dielach môžeme čítať kritiku aktuálnych spoločenských pomerov, smútok, vzdor, odhodlanie, ale aj oslavu kvír identity. „Väčšina vystavených diel vznikla špeciálne pre túto výstavu a môžem povedať, že to bude stáť za to.“ Čaka nás prehliadka mediálne rôznorodých diel – od klasických malieb na plátne, cez videá, fotografiu alebo objekty z rôznych materiálov, ako napríklad sklo, keramika či textil, až po performance, ktorá bude predstavená na vernisáži.
Hoci je zapojené umelectvo rozmanité vekom, umeleckým programom aj médiami, v ktorých sa vyjadrujú, Alexandra má pocit, že celé autorstvo spája vedomie spoločenskej zodpovednosti: „Všetci tvoria umenie, ktoré sa vyjadruje k zásadným témam (nielen LGBTI+ ľudí) a v súčasnej situácii sa chceli do projektu zapojiť a vyjadriť tak svoj postoj.“
S Alexandrou Tamásovou sme sa rozprávali aj o voľbe názvu výstavy Dancing In The Dark, notoricky známeho slovného spojenia a zároveň názvu slávnej piesne Brucea Springsteena: „Nad názvom sme dlho uvažovali. Chceli sme, aby vyjadroval ťažobu, až temnotu, ktorá dnes, dva roky od útoku, reálne kvír ľudí obklopuje. Zároveň sme ale nechceli byť len pesimistickí, chceli sme, aby výstava bola aj povzbudením a vyjadrením sily a nádeje.“ Alexandra objasňuje, že tanec je v názve myslení najmä metaforicky, ako prejav radosti zo života, ktorý nám nikto nemôže zobrať. „Tancovať sa dá aj v najväčšej temnote a práve tanec často pomáha temnotu prekonať. S tým súvisí aj citát z divadelnej hry Tisícdeväťsto od Alessandra Baricca: Keď tancuješ, cítiš sa ako Boh a nemôžeš zomrieť.“ Alexandra pripomína, že tanec je napokon veľmi dôležitou súčasťou života kvír komunity. „Teplé párty, vogue bály či kabarety sú miestami, kde sa kvír ľudia stretávajú a načerpávajú novú silu.“
Jednotlivé diela predstavené na výstave Dancing In The Dark vzájomným prepojením a uzatvorením do spoločných priestorov vytvoria jednak kompatibilný celok, ale stanú sa i prehliadkou rozmanitých tvorivých riešení. „Výstava bude ako príbeh, ktorý sa skladá z mnohých častí, ale má jasnú pointu. Kvír ľudia si zaslúžia existovať slobodne a v bezpečí,“ vraví kurátorka Alexandra Tamásová na záver nášho rozhovoru.
