Autorstvo: Tony Thimble / FOTO: Dúhový PRIDE 2013 a Dúhový PRIDE 2019 / Jakub Kováč
Tranzícia je zmena rodu, výzoru spojená s lekárskymi zákrokmi, z ktorých nie všetky by mali byť povinné. Po 40 rokoch čakania a asi 10 rokoch aktivizmu bolo aktualizované usmernenie, ako má legálna tranzícia prebiehať. Ako sme sa sem dostali?
Text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2022.
Je veľa možností, ako sa pozrieť na transaktivizmus v našej krajine. Môžeme sa zamerať na históriu či úspechy, alebo na ľudí, ktorí spôsobili prvé vlny. Môžeme začať definíciou a znova objaviť metaforické koleso. Prvú verziu tohto článku som poňalo ako vysvetlenie a obhajobu, prečo transaktivizmus na Slovensku existuje v tej forme, akej existuje, a aký význam má dokument usmerňujúci „zmenu pohlavia“. V snahe podať fakty a cez ne poukázať na absurdnosti, s ktorými sa transrodoví ľudia stretávajú bežne, sa vytratila ľudskosť za týmto príbehom.
A pritom je vývoj práv na Slovensku tak prehľadne spojený iba s niekoľkými menami.
Romina Kollárik (ona/jej)
Christián Havlíček (on/jeho)
Zara Kromková (ona/jej)
Cesta aktivizmu za trans práva bola neľahká a začína približne v roku 2010, keď Christán Havlíček a Romina Kollárik založili občianske združenie TransFúzia. Zara Kromková sa k nim pridala v roku 2015. Dúhový PRIDE v roku 2013 bol špeciálne venovaný právam ľudí pri tranzícii a s tým spojenou zdravotnou starostlivosťou.
Aktivizmus na Slovensku sa niesol v duchu protestov a ostrej kritiky zo strany transrodových ľudí. Európsky dohovor o ľudských právach súhlasí s aktivistami, že nútené kastrácie nie sú správnym krokom vopred, ale až keď sa našiel klient, ktorý sa ozval ombudsmanke za verejnú ochranu práv s podnetom, že nútené kastrácie sú protizákonné, veci sa mohli posunúť ďalej. Daného klienta zastupovali queer poradne Prizma a in:Poradňa. Výsledok bol, že nútené kastračné zákroky sú naozaj neplatné, nelegálne a protiústavné, keďže neexistoval v slovenskej legislatíve zákon, o ktorý by sa mohli lekári oprieť. Parlament vtedy túto správu od ombudsmanky pre verejné práva nevzal na vedomie.
Ako teda vyzerala legislatíva ohľadne „zmeny pohlavia“? Text, ktorý až doteraz riešil, ako má prebiehať tranzícia, je z roku 1981 a volá sa Liečebné zákroky u intersexuálov, transsexuálov, sexuálnych deviantov a postup pri vydávaní posudku pre zápis v matrike u transsexuálnych osôb. Tento text, dlhý asi stranu, nie je zákon, nebol upravený a definitívne neodráža aktuálne poznatky ohľadne problematiky tranzície. Ani nehovorme o tom, že Slovenská republika vznikla 1. 1. 1993, a teda je mladšia ako tento text.
Naša krajina nemá v legislatíve, ako má prebiehať tranzícia, ani neodzrkadľuje rozdiely medzi spoločenskou, medicínskou a právnou tranzíciou. Nie každý trans človek chce to isté, nie každý môže absolvovať tie isté zákroky a rozhodne nechce každý to isté od tranzície, lekárov či štátu.
Transaktivizmus si je vedomý týchto rozdielov a chce presadiť nejaký rámec a štandardy. Jednak je tým kryté klientstvo, ale aj zdravotný personál a zdravotná starostlivosť potom nemusí fungovať na princípe „jedna babka mi povedala“.
Diskusia o transrodových ľuďoch by mala vždy prebiehať aj za prítomnosti transrodových ľudí a nie podľa princípu o nás – bez nás. Podarilo sa to v hlavnej miere tým, že transaktivizmus, hlavne TransFúzia, na Slovensku približne v roku 2018 zmenil prístup z ostrej kritiky a skôr sa snažil nadviazať kontakty s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a rozvíjať dialóg a pochopenie medzi pacientmi, pacientkami a lekármi, lekárkami. Na webe TransFúzie je doteraz uverejnená žiadosť o spoluprácu.
Ministerstvo zdravotníctva SR iniciovalo pracovnú skupinu z viacerých oblastí. Vypracoval sa dokument s názvom Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia. Koordinátorkou tejto skupiny bola MUDr. Barbora Vašečková, PhD., a spolupracovali v nej napríklad aj psychiater-sexuológ MUDr. Michal Patarák, PhD., a transrodový muž Mgr. Christián Havlíček z in:Poradne.
Tento dokument vypracovali lekári a lekárky z viacerých odborov a jeho jadro vzniklo na Vedecko-pracovnej schôdza Sexuologickej sekcie SPsS SLS na Psychiatrickej klinike SZU v Bratislave dňa 14. 6. 2019. Dokument následne získal podporu Výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ktorá na Slovensku združuje odborníkov z oblasti psychiatrie.
Tým, že dokument vypracovali MUDr-e hlavy, laická verejnosť môže dôverovať odbornosti a dokument sa vyhne kritike „slniečkarstva“ a pritiahnutosti za vlasy. Na druhej strane tým, že boli zastúpení aj transrodoví ľudia, nemusí sa komunita obávať, že dokument nezohľadní prežitú realitu domáhania sa zdravotnej starostlivosti. Zároveň si Slovensko splní časť záväzkov z dokumentu o tom, ako bude chrániť ľudské práva z roku 2014 (keď avizovali úpravy do roku 2020). V roku 2015 Výbor OSN vyzval Slovensko na zrušenie povinných kastrácií pre zmenu dokladov. WHO označuje nútené kastrácie za mučenie, Romina Kollárik ich vo svojom blogu prirovnala ku stredovekým praktikám ešte v roku 2016. Dňa 31. 3. 2021 napísali Otvorený list zástupcom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám odborníci poskytujúci zdravotnú starostlivosť pri tranzícii. Opísali, ako im z reakcie/ignorácie vtedajšieho ministra Mareka Krajčího pripadá, že ministerstvo vidí tento problém ako politický a nie medicínsky.
Citujem: „Ako odborníci v téme duševného zdravia neriešime ideologické a politické témy, ale výlučne zdravotnícke postupy. Chýbajúce záväzné medicínske postupy začínajú ohrozovať nielen duševné zdravie pacientov, ale ohrozujú i napĺňanie zahraničných záväzkov Slovenskej republiky, najnovšie opätovne riešené Radou Európy pri monitoringu Slovenskej republiky v roku 2019.“
Nový dokument usmerňuje, že na právnu tranzíciu treba brať hormóny aspoň jeden rok a žiť ako želané pohlavie; výnimku však majú osoby, ktoré zo zdravotných dôvodov hormóny brať nemôžu. Usmernenie teda rešpektuje právo človeka slobodne sa rozhodnúť o svojom tele a zohľadňuje, že tranzícia znamená pre každého niečo iné. Má to len jeden háčik.
Minulá vláda tento text neprijala. Nová vláda mala na rukách koronakrízu, a teda až v marci 2022 bol tento krátky dokument prijatý. Vstúpil do platnosti v apríli, len na to, aby pani Záborská z OĽaNo rozmútila vody a požiadala o okamžité stiahnutie, čo sa jej 18. mája tak trocha aj podarilo. Záborská chcela do zákona o rodnom čísle ukotviť kastráciu ako podmienku a napadla usmernenie, lebo to sa odvoláva na neexistujúci lekársky štandard pri tranzícii. Tieto štandardy sa majú čo najskôr vypracovať. Usmernenie sa, podľa prísľubov, meniť nemá, hoci je teraz pozastavené. Prísľub na hotové štandardy bol do leta. Už je december a napriek globálnemu otepľovaniu nepovažujem koniec roka za „leto“.
V novembri zaznamenala trans komunita jedno malé víťazstvo – Najvyšší správny súd sa postavil na stranu transrodovej ženy, ktorá podala ešte v roku 2019 správnu žalobu, lebo si zvolenská matrika od nej pýtala potvrdenie o ukončení zmeny pohlavia chirurgickým zákrokom na zmenu rodného listu, hoci nemáme právne stanovené, akými dokladmi sa stanovuje „zmena pohlavia“. NSS SR sa odvoláva aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva v takýchto alebo obdobných veciach.
Pre denník Pravda uviedol hovorca NSS SR Michal Hajtol: „V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu opätovne dôsledne posúdiť a riadne odôvodniť predmetnú právnu otázku, a to s prihliadnutím na to, že všeobecne záväzná právna úprava SR v žiadnom ustanovení explicitne neurčuje, že pre verejnomocenskú akceptáciu zmeny pohlavia je potrebná realizácia chirurgického zákroku (kastrácia), a neobsahuje ani podrobnú úpravu, týkajúcu sa lekárskeho potvrdenia, na základe ktorého sa takáto zmena pohlavia má v evidencii realizovať.“
Kvôli verejnej a neodbornej diskusii, ktorú rozbehli „regresívni“ politici a političky, matriky odmietajú vystaviť nové rodné čísla a listy ľuďom, ktorí prídu so správnym novým vyhlásením, aj ľuďom, ktorí majú všetko správne podľa starých zvykov, a vyhovárajú sa na sporné usmernenie vo vestníku z apríla 2022. Matrikám sa pritom nič nezmenilo. Podľa Zákona NR SR o rodnom čísle 301/1995 § 8 odsek (2) Ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla, b) na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby. Transaktivizmu celé tie roky išlo o definíciu, ako má vyzerať spomínaný lekársky posudok.
„Veda a vedecké poznatky sa nerešpektujú v spoločnosti, ale rešpektujú sa ideologické predstavy niektorých skupín obyvateľstva a dávajú sa nad ľudské práva a nad vedecké poznanie,“ podľa slov Zary Kromkovej z Prizmy „regresívni“ politici a političky prezentovali toto odborné usmernenie ako liberalizáciu tranzície, hoci tento proces ostáva stále veľmi prísny.
Zhrňme si ten ľudský aspekt za lekárskym usmernením: Romina venovala desať rokov svojho života, aby verejne vystupovala a vysvetľovala pre médiá, čo to vlastne transrodoví ľudia sú. Spolupracovala aj na rôznych umeleckých dielach s trans tematikou. Počas toho sa trápila s útokmi, vyhrážkami a vyhorením. Christián budoval kontakty s lekármi a pomohol vytvoriť smernicu ohľadne lekárskej starostlivosti pri tranzícii, ktorá je po rokoch čakania platná, ale iba tak trošku. Zara pomáha na východe Slovenska deťom a dospelým s tranzíciou a keby sa mala ako teleportovať do Bratislavy, pomáha aj tam. Christián a Romina sa pre osobné dôvody stiahli z verejného života. Výtvarná umelkyňa Sophie Labelle počas autorskej besedy o svojich trans komiksoch opísala, že priemerne vydrží človek v queer aktivizme 5 rokov. Dávala typy, ako si strážiť súkromie a nechať si narásť hrošiu kožu, aby vás neboleli slová a útoky od transfóbov. Zara sa zatiaľ drží. Zatiaľ.