Autor textu: Marek Hudec / Ilustrácia: Viktória Szabóová
Násilné správanie voči queer ľuďom nebolo ojedinelé ani pred vraždami pred Teplárňou.
Vraždy pred Teplárňou boli pre LGBTI+ ľudí na Slovensku veľkým šokom, no Bratislava už dlhšie pre nich nebola bezpečným miestom. Násilie sa neďaleko Zámockej odohralo aj rok predtým, 17. mája, v parku na Svoradovej ulici. Partia stredoškolákov tam vtedy napadla piatich kamarátov gejov.
Prípad sa na jeseň 2022 podarilo uzavrieť, no až s veľkým odstupom. „Sedeli sme, dali sme si cigu a rozprávali sa. Zrazu sa pri parku začalo potulovať zopár ďalších chalanov, stále sa k nám kukali, mysleli sme si, že niečo hľadajú,“ vraví o udalosti Jakub. Mená obetí sme kvôli obave o ich bezpečnosť zmenili. Na homofóbny útok pred rokom upozornil aj portál Queerslovakia.
Zo štyroch kamier nefungovala ani jedna
„Jeden z nich k nám potom pristúpil a spýtal sa kamaráta, či je antifák. Útočník mal slovanistickú mikinu aj šiltovku. Povedal som mu, že ani neviem, čo to znamená, no a potom si všimol, že kamoš bol výstrednejšie oblečený a mal nalakované nechty.“
Agresor sa toho chytil a niekoľkokrát sa spýtal: Si buzna, si teplý? Dvakrát ho odignorovali, no na tretí raz vytiahol teleskopickú tyč a začal ňou mlátiť obeť, mladíka, ktorého budeme volať Peter.
K agresorovi sa zrazu pridali jeho kamaráti. Celá udalosť mohla podľa Jakuba trvať tri až štyri minúty, lebo Peter zbadal únikovú trasu medzi útočníkmi a rozbehol sa dole ulicou, k autobusovej zastávke. Síce sa za ním agresori pustili, no Jozefovi sa podarilo skryť v neďalekom podniku.
Keď kamaráti zavolali políciu, chvíľu sa nič nedialo. Tá prišla asi po 40 minútach, v aute už mala zatknutého jedného z partie útočníkov. Neďaleko parku síce boli nainštalované štyri kamery, no vraj ani jedna z nich počas útoku nefungovala.
Páchateľ sa k útoku priznal
Prípad sa navyše vyšetroval len veľmi pomaly. Obete priznávajú, že trestné oznámenie podali trochu neskoro, až na jeseň. Chlapcov k tomu motivoval práve Roman Samotný, ktorý sa o útoku dozvedel.
Jakuba ako svedka útoku napríklad na vypočutie na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) zavolali až na jar. Rozhovor hodnotí pozitívne, dostal termín, všetko prebehlo načas, aj policajti sa vraj správali príjemne. Ukázali mu fotky páchateľov, ktorých Jakub idenitifikoval.
Na NAKA vypovedal aj Peter, ktorému útočníci spôsobili mnoho zranení: „Zavolali si ma na NAKA, kde však zistili, že prípad vyšetruje polícia na Sasinkovej, tak som musel ísť najprv tam vypovedať. Na Sasinkovej som najskôr čakal na vyšetrovateľa, ktorý nebol veľmi prívetivý, ale prekusol som to. Potom prípad prebrala NAKA, kde boli vyšetrovatelia veľmi milí a dohodli sme sa na ďalšom výsluchu o dva týždne, kde mi ukážu aj fotky.“
Na výsluch sa však vrátil až o dva mesiace. „Mali asi veľa práce. Ukázali mi fotky útočníkov, ale po takom dlhom čase som si nebol istý. Vtedy som mal posledný kontakt s vyšetrovateľom a teraz v októbri mi len napísali, že našli páchateľa a ku všetkému sa priznal. A ak si chcem nárokovať nejakú náhradu, mám sa ozvať. Zatiaľ som to však neurobil, lebo neviem, čo mám očakávať.“
Hoci nám ukazujú podporu, asi sa nič nezmení
Peter sa v Bratislave necíti bezpečne, bol totiž napadnutý aj rok predtým, neznámymi páchateľmi: „Išiel som po ulici za bieleho dňa, mal som slúchadlá a dvaja chalani si pýtali odo mňa cigaretu. Ja som neodpovedal, tak ma zozadu napadli a zhodili na zem, kde som si rozbil hlavu. Páchatelia ušli. Ja som ich nevidel, keďže šli za mnou, preto som políciu nekontaktoval. Mal som pár štichov nad obočím.“
Dá sa predpokladať, že homofóbnych útokov je na Slovensku oveľa viac. Obete sa môžu báť zdĺhavého vyšetrovania, predsudkov, toho, že sa nedočkajú spravodlivosti. Aj po vraždách v Teplárni pokračovali útoky na queer ľudí, konkrétne v Nitre a v reštaurácii Kolkovna v River Parku.
Policajný prezident Štefan Hamran sa snažil komunitu upokojiť, v rozhovore v Teplárni pre Denník N povedal: „Pevne dúfam, že minimálne dnešná debata presvedčí ľudí z tejto komunity, že je tu vedenie na policajnom prezídiu, ktoré je tolerantné. Dúfam, že budeme vysielať podobný signál aj na nižšie stupne riadenia„.“ Neskôr dodal: „Ak niekto z LGBTI+ komunity nahlási podobný útok a policajti nebudú konať, môže napísať na policajné prezídium. Nariadime kontrolu a vyvodíme veľmi tvrdú zodpovednosť.“
Peter po vraždách uvažuje, že z mesta odíde, hoci v ňom žije 14 rokov. „Necítim sa tu bezpečne, aj keď nám veľa ľudí ukazuje podporu. Myslím si však, že u nás sa tak skoro nič nezmení.“