Hviezdy budúcnosti. Mozaika mladých queer filmárov a filmárok

Text: David Benedek / FOTO: Jakub Kováč

Archívny text vyšiel v čísle Jeseň 2020

Pri príležitosti Filmového festivalu inakosti online sme si pre vás pripravili mozaiku mladých filmárov a filmárok, ktorí sa zasluhujú o queer reprezentáciu v slovenskom filme.

Gregor Valentovič

Gregor Valentovič sa narodil 30. októbra 1992 v Trnave. V rokoch 2011 až 2014 navštevoval Katedru produkcie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, ale už počas tohto štúdia vedel, že chce točiť vlastné filmy. V roku 2014 sa dostal na odbor hranej réžie, kde štúdium dokončil v roku 2019.

V druhom ročníku natočil film Skúška. Je to príbeh o Alene, 52-ročnej huslistke popredného slovenského orchestra, ktorá bola náhle predvolaná na prehrávku hráčskych kvalít. Filmu sa veľmi darilo na slovenských, ale aj svetových festivaloch. Na 20. ročníku festivalu študentských filmov Áčko vyhral cenu za najlepší hraný film.

Dosiaľ najväčší Gregorov úspech prišiel s jeho magisterským filmom Kid. V tomto filme spracoval osobné zážitky zo svojho života a života svojich kamarátov. Je to film s queer postavou Davidom, ktorému sa s blížiacou tridsiatkou rozchádzajú cesty s najlepšími kamarátmi. Hana sa vydáva, Bažo odchádza za prácou do Kanady a Maja sa sťahuje k svojmu priateľovi. V Davidovom živote sa však žiadna zmena nerysuje a sám si nie je istý, či je to dobré.

Gregor v tomto filme prináša gej postavu, ktorá ma viac rozmerov, je komplexná a vo svojom živote ju ovplyvňuje viac vecí ako jej sexuálna orientácia. Týmto sa mu podarilo vytvoriť typ queer filmu, o ktorý sa veľa tvorcov snaží, ale iba málokomu z nich sa to podarí. Kid mal svetovú premiéru na 54. ročníku Filmového festivalu Karlovy Vary a svoju slovenskú premiéru mal na Cinematiku 2019. Premietal sa aj na minuloročnom Filmovom festivale inakosti, odkiaľ si odniesol divácku cenu Ružový balónik.

Gregor momentálne pracuje na seriáli s názvom Kids. Ide o pokračovanie jeho magisterského filmu, ktoré sa bude sústreďovať na rovnaké postavy.

Gregor Valentovič

Lukáš Vízner a Miriam Fulmeková

Lukáš Vízner sa narodil 22. júna 1998 v Kežmarku. V roku 2017 začal študovať na katedre produkcie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Počas prvého ročníka sa podieľal na realizácii rôznych študentských filmov a asistoval aj pri väčších filmových projektoch, akým bol napríklad úspešný celovečerný film Trhlina (2019, réžia: Peter Bebjak). V druhom ročníku vysokoškolského štúdia odišiel na jeden rok na FAMU v rámci študijného programu International Production Team Studies. Momentálne opäť navštevuje katedru produkcie VŠMU.

Miriam Fulmeková sa narodila 15. septembra 1994 v Bratislave. V rokoch 2014 až 2019 študovala odbor scenáristiky a dramaturgie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V jej scenároch sa častokrát objavovali postavy prezentujúce queer komunitu a jej magisterský scenár obsahoval queer tému. Vo štvrtom ročníku si okrem písania scenárov vyskúšala samostatne zrežírovať svoj prvý krátky film s názvom Hudba času. Pri príprave na natáčanie sa spojila s Lukášom, ten sa podieľal na produkcii filmu. Počas nakrúcania Hudby času sa započalo ich priateľstvo a taktiež profesionálna spolupráca.

Keď sa Lukáš vrátil zo študijného pobytu v Prahe, rozhodol sa, že chce natočiť vlastnú snímku. Prišiel s námetom na film Bytosť (2020). Prvotná myšlienka vznikla už v Prahe, kde sa Lukáš spoznal s ľuďmi, ktorí ho k napísaniu námetu inšpirovali. Bytosť tak vznikla na motívy skutočných udalostí a osôb. Prvou z nich bol herec z pornopriemyslu, jeho život sa neustále kolísal na hrane popularity a odsudzovania zo strany spoločnosti. Druhý človek, ktorý ho inšpiroval, sa venoval dragu a bol taký nešťastný, že sa rozhodol ukončiť svoj život. Tieto dve osoby hlboko zarezonovali v živote Lukáša. Začal sa zamýšľať o ich živote a osude, o tom, ako ich vníma spoločnosť. Osudy týchto mužov spojil, čím vznikla inšpirácia na napísanie hlavnej postavy vo filme Bytosť. Bez akýchkoľvek scenáristických skúseností začal pripravovať scenár, k písaniu sa neskôr pridala Miriam. Oboch totižto lákala myšlienka natočiť film s dlhšou metrážou a neobvyklou témou.

Lukáš si postupne vytvoril štáb ľudí z VŠMU, ale aj z FAMU. Miriam si vždy chcela skúsiť prácu na filmovom pľaci, a tak bola asistentkou réžie. Bytosť natočili za tri a pol dňa. Celé natáčanie sa konalo v Lukášovom rodnom Kežmarku. Lukáš mal od začiatku presnú predstavu o protagonistoch a do hlavných postáv obsadil Richarda Pekáreka a absolventa herectva na Divadelnej fakulte VŠMU Tomáša Magáta.

Bytosť mala premiéru 20. augusta 2020 v Kine Lumière v Bratislave. Film sa dočkal vrúcneho prijatia a pozitívnych ohlasov. Podľa slov Miriam „Ľudia presne nevedeli, do čoho idú, ale potom boli príjemne prekvapení.“ Bytosť sa taktiež tešila veľkej popularite v sociálnych médiách a rôznych blogoch. Oficiálna synopsa predstavuje Bytosť ako krátky film zo súčasnosti o vzťahu nádejného klaviristu Kryštofa a zabehnutého pornoherca Filipa. Otvára zložitú tému o predsudkoch v spoločnosti, ale aj vo vnútri LGBTI komunity. Napriek veľkej láske sa dvom mladým mužom nežije ľahko, keďže Kryštof nevie prijať Filipovo povolanie a ten má zase plné zuby konformity. Bezvýchodiskovosť ich situácie vyvrcholí tragickou udalosťou, po ktorej sa Kryštof snaží bojovať za spravodlivosť. Čo sa stane, keď umrie pornoherec a jeho blízki nechcú, aby jeho videá ďalej kolovali po internete?

Jedným z dôvodov, prečo sa ľudia na tento film tešili, bola queer tematika, ktorú v slovenskej kinematografii nie je často vidieť. Každý rok sa dočkáme aspoň pár krátkych a študentských filmov s queer postavou alebo témou. Tento rok bola medzi nimi aj Bytosť. Lukáš a Miriam podľa vlastných slov nie sú prví tvorcovia, ktorí tieto témy rozoberajú, a boli by radi, keby sa viac mladých tvorcov a tvorkýň so svojimi filmami verejne prezentovalo. Podľa Lukáša by sa nemali báť prejaviť a svoje idey šíriť. Sami by chceli, aby sa ich tvorba dostala čo najďalej a reprezentovala nielen slovenských filmárov, ale aj queer témy.

Miriam tvrdí, že by nemalo ísť o trend, ale o úprimnú túžbu vypovedať queer príbeh. Jadrom queer filmu by podľa nej nemala byť homosexualita definujúca život postáv, malo by ísť o komplexné príbehy, nehľadiac na sexuálnu orientáciu. Spoločne chcú hovoriť o skúsenostiach, ktoré sa týkajú úplne všetkých, ale, samozrejme, sú ovplyvnené okolnosťami, ktoré sú dané queer postavám. „Každý queer človek má svoju individuálnu cestu, odniekiaľ prichádza a niekam smeruje. Nechcem, aby si divák z filmu odniesol len to, že bol o gejoch. Chcem, aby videli, že sú to univerzálne ľudské skúsenosti, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu,“ hovorí Miriam. Zároveň je však dôležité, aby ľudia videli páry rovnakého pohlavia a začali si na to zvykať. „Slovenskí diváci nie sú zvyknutí na queer témy, keďže nie sú zastúpené ani v televízii, a ani v kinách.“

Lukáš a Miriam dúfajú, že si ich Bytosť pozrie čo najviac ľudí, či už na festivaloch, alebo neskôr na online platformách. Chceli by svojím filmom dopomôcť k tomu, aby sa aj ľudia, ktorí sa bežne nezaujímajú o queer filmy, začali s queer tematikou na Slovensku stretávať a pomaly ju spoznávať.

Filmom Bytosť nedávajú Slovákom odpovede na všetky otázky. Nastolili však  isté témy, ktoré by mohli slovenské publikum zaujímať. Je pre nich ale dôležitý aj fakt, že prinášajú postavy, s ktorými sa bude vedieť queer publikum stotožniť.

Miriam a Lukáš spolu tvoria pod EMEDI Productions, ktorá je zameraná na produkciu a distribúciu audiovizuálnych diel. Momentálne chystajú nový film, ktorý bude taktiež obsahovať queer postavy a témy.

Miriam Fulmeková a Lukáš Vízner

Peter Podolský

Peter Podolský sa narodil 27. marca 1995. Vyrastal v Senci, ale posledných päť rokov žije v Bratislave. Petra vždy fascinoval film, aj keď si nikdy nepredstavoval, že by ho mohol jedného dňa robiť. Možno aj preto najprv študoval dizajn na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Od roku 2018 ale navštevuje Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, kde študuje dokumentárnu tvorbu. Blízke mu je aj divadlo, ktorému sa aktívne venuje popri škole.

V roku 2020 natočil krátky dokument s názvom Hľadanie spoločnej kompozície. Nápad na tento film vznikal postupne. Peter počas študijného pobytu na Lodz Film School v Poľsku pripravoval cvičenie do školy, na zadanie rozhovor. V tomto rozhovore debatoval so svojou mamou o jej detstve a cestovaní. Počas karantény sa rozhodol napísať námet, ktorý vychádzal práve z tohto rozhovoru s mamou.

Od napísania námetu, cez jeho realizáciu až po školské premietanie prešli iba tri týždne. Film sa točil päť dní, počas ktorých Peter vzal svoju mamu na miesta pripomínajúce mu jeho detstvo v Senci. Na týchto miestach sa s ňou okrem iného rozprával aj o jeho inakosti a analyzovali to, ako jeho orientácia ovplyvnila ich vzťah. Z vytvoreného materiálu vznikla citlivá osobná výpoveď, sonda do vzťahu matky a syna. S témou coming-outu by sa vedelo stotožniť veľa ľudí prechádzajúcich podobnou životnou etapou ako Peter. Film bude mať premiéru v októbri na Filmovom festivale inakosti 2020.

Hľadanie spoločnej kompozície je Petrova prvá snímka skúmajúca inakosť a queer tému. V tomto roku nastupuje do bakalárskeho ročníka, v ktorom by rád natočil film o LGBTI+ komunite.

Peter Podolský

Barbara Vojtašáková

Barbara Vojtašáková sa narodila 28. marca 1999. Pochádza z Oravy, konkrétne z dediny Rabčice. Už niekoľko rokov sa venuje literatúre a poézii. Zúčastnila sa rôznych literárnych súťaží, ako napríklad Básne SK/CZ či Medziriadky. Jej tvorba bola prezentovaná na viacerých podujatiach, napríklad Nová doba básní či PRIDE týždeň 2020. V roku 2019 si z Medziriadkov 2019 odniesla Cenu Divadla Pôtoň spojenú s rezidenčným pobytom v Bátovciach. Literatúra sa pre ňu stala odrazovým mostíkom k filmu. Vždy ju fascinoval záznam reality, ktorú pretvárala skrz svoju optiku. Napriek tomu, že študovať dokument bola pre ňu výzva, v roku 2018 nastúpila na Filmovú a televíznu fakultu VŠMU do ateliéru dokumentárnej tvorby.

Počas letného semestra v druhom ročníku dostali za úlohu natočiť videodenník. Jej pôvodným zámerom bolo natáčať svoju mamu, otca a brata pri ich každodenných činnostiach. Až neskôr pochopila, že týmto filmom hovorí niečo, čo si začala uvedomovať až počas karantény. Snímku nakrúcala a dokončila v období, keď jej okolie netušilo, že Barbara v sebe skúma a analyzuje otázky vlastnej identity. Počas strihania snímky sa definitívne rozhodla, že ide otvorene rozoberať tému inakosti.

Takto vznikol jej film Denník princeznej. Prvýkrát sa premietal 21. júla 2020 počas PRIDE týždňa na podujatí Teplo na kraťasy v bratislavskej A4, kde bol súčasťou sekcie krátkych slovenských queer filmov. Už pri tomto premietaní bolo vidieť, že publikum na jej film reaguje pozitívne. Barbara povedala: „Dúfam, že je to film, s ktorým sa dokáže stotožniť každý. Pretože okrem témy inakosti otvára aj tému očakávaní, ktoré majú rodičia od svojich detí.“

Film bude mať premiéru v októbri na Filmovom festivale inakosti 2020.

Barbara Vojtašáková

Dominik György

Dominik György sa narodil 5. júna 1998. Pochádza z Veľkého Krtíša, kde už v detstve začala jeho láska k filmu. Keď mal desať rokov, jeho rodičia priniesli z dovolenky kameru, ktorú im Dominik stále bral, aby mohol na ňu točiť vlastné videá. V dvanástich rokoch natočil vlastnú verziu rozprávky Alica v krajine zázrakov, pri ktorej sa svojpomocne naučil základy filmového jazyka či tvorbe vizuálnych efektov. V rokoch 2013 až 2017 študoval na Súkromnej strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach, kde počas štvorročného štúdia natočil filmové zbierky Sedem smrteľných hriechov (I. Pýcha, II. Lakomstvo, III. Hnev, IV. Závisť, V. Smilstvo, VI. Obžerstvo a VII. Lenivosť) a Smrť umenia.

Od roku 2017 je Dominik študentom hranej réžie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení FAMU v Prahe. V prvom ročníku natočil film Příští zastávka, ktorý malo slovenské publikum možnosť vidieť na festivale Áčko. Dominik chcel ďalej natočiť vianočný film s queer postavou, kde sa celá situácia rozpadne kvôli istému spoločenskému diferencovaniu. Takto vznikol film Tatínek pod stromek, ktorý sa premietal v sekcii krátkych filmov FAMU na minuloročnom Filmovom festivale inakosti. K tomuto filmu aktuálne vzniklo aj jeho voľné pokračovanie Tatína, v ktorom uvidíme danú queer postavu o niekoľko rokov neskôr, v zložitom životnom období a stojacu pred vážnym rozhodnutím. V druhom ročníku Dominik natočil film Sviňa, ktorý mali diváci a diváčky taktiež možnosť vidieť na festivale Áčko a jeho príbeh sleduje nevestu Evu, ktorá sa za každú cenu snaží nájsť životného partnera, pretože má strach z toho, že zomrie sama, tak ako jej to celý život prízvukujú rodičia.

Tento rok Dominik natočil film s názvom Dotýkání, ktorý sa odohráva v osemdesiatych rokoch minulého storočia v socialistickom Československu a rozpráva o dvoch bratoch, za ktorých dverami detskej izby sa skrýva tajomstvo ich vzájomného sebaobjavovania. Keď sa však u staršieho Mareka dospievaním detská zvedavosť vytratí, uvedomí si, že prekročili hranice bratskej lásky, čo mladší Dávid ešte nedokáže pochopiť. Stvárnenie queer témy je kontroverzné, ale, ako Dominik vysvetľuje: „Ten malý chlapec nevie, čo je sexuálna orientácia, on len potrebuje niekoho blízkeho, lásku a kontakt. Čiže v Dotýkání nejde o tú orientáciu, ale skôr o istú absenciu blízkosti a ľudskosti.“

Dominik György