David Lindert: Fotím autoportréty, na ktorých je niekto iný

Foto: Archív Davida Linderta

Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2020.

Na Instagrame zverejňuje úprimné postrehy zo sveta gej komunity, vtipné konverzácie z Grindra, fotí intímne portréty. Mladý český fotograf a básnik DAVID LINDERT na Instagrame vystupuje pod prezývkou @the_radiant_baby a má tisícky fanúšikov. Medzi nimi aj významného fotografa Wolfganga Tillmansa. Bol na rezidencii vo Švajčiarsku, nedávno sa dostal na pobyt nadácie Tom of Finland Foundation. Tú založila ju queer ikona, fínsky ilustrátor známy obrázkami nahých mužov, Tom of Finland. V rozhovore pre magazín QYS David hovorí viac o svojej tvorbe a ako do nej zasiahla kríza s novým koronavírusom.

V súčasnosti si na rezidencii nadácie Tom of Finland.

„Už na nej nie som. Musel som sa vrátiť. Ešte 13. marca som mal mať sólovú šou v O Town House a New Low. Nakoniec sa kvôli kríze s novým koronavírusom uskutočnila bez otvorenia, ale už ďalší týždeň sa všetky galérie zatvorili na neurčito. Proste zlý timing na všetko.”

Ako táto rezidencia bežne prebieha? Aký si mal projekt?

„Trvá maximálne tri mesiace. Môj projekt sa mal najprv venovať miestnemu bezdomectvu. V centre Los Angeles žije až 60 tisíc ľudí v stanoch bez domova. Keď situácia s vírusom COVID-19 začala gradovať a jeden chlapec, ktorého som mal fotografovať, skončil v nemocnici a týždeň mi neodpovedal, tiež som dostal strach. Panika sa stupňovala a začal bezdomovcov na ulici obchádzať.”

Kde teda teraz si a čo ťa čaká potom?

„Momentálne sa ukrývam v malomeste v strednom Nemecku. Asi nikto nevie, čo sa bude diať. Nerobím vírusu PR.”

Foto: David Lindert

Ako kríza s vírusom ovplyvnila život vizuálnych umelcov? Bojí sa väčšina z nich, či prežijú ďalší mesiac? 

„Mám zlú imunitu a takmer ma preslávilo, že som skoro stále chorý, tak som prestal čítať správy a cítim sa lepšie. Skôr mám teraz strach zo svojich psychických chorôb, hoci poznám všetky svoje príznaky schizofrénie.”

Využívaš karanténu na to, aby si viac tvoril? 

Minulý týždeň som dokončil nový časopis Quarantine a teraz prepisujem svoj losangeleský denník a pracujem na veľkej fotoknihe.

Rozmýšľaš teraz, že by si sa vrátil do Česka? 

Neznášam Česko. Neznášam české zdravotníctvo a hlavne neznášam českú politiku na čele s Babišom. Do Česka by som sa šiel kvôli kríze navštíviť rodinu, ale potom by som nevedel vycestovať späť. 

Na Instagrame máš tisícky sledovateľov. Nakoľko dnes prítomnosť na sociálnych sieťach pomáha umelcovi ukázať svoje dielo? 

„Asi dosť. Ale mňa veľmi neovplyvňujú. Skôr sa na Instagram chodím hádať alebo keď si niečo dám, pridávam príspevky, ktoré následne hneď zmažem.” 

Čo mimochodom znamená tvoj nick The Radiant Baby?

Bol to symbol, ktorý umelec Keith Haring používal pre čistotu ľudskej existencie a nádeje do budúcnosti. Obrázok svietiaceho dieťaťa Haring často používal v tvorbe spojenej s rasizmom, drogovou závislosťou a informovanosťou o AIDS. 

Medzi tvojich sledovateľov patrí aj skvelý nemecký fotograf Wolfgang Tillmans. Stretli ste sa? Tvoja tvorba má k jeho sériám celkom blízko. 

„Poznáme sa už od roku 2017. Sme stále v blízkom kontakte, občas si vzájomne konzultujeme tvorbu. Stretli sme sa aj v Los Angeles. Prišiel na moje autorské čítanie.”

Foto: David Lindert

Na fotkách zobrazuješ bežné životné situácie bez štylizácie. Inšpiruješ sa náhodne alebo vyhľadávaš konkrétne motívy?

„Inšpiruje ma hlavne vlastný život, moje pocity a emócie k ľuďom v okolí. Vlastne tvorím autoportréty, na ktorých je niekto alebo niečo iné, než ja sám.”

Na záberoch je aj nahota. Mal si niekedy problém presvedčiť svojich modelov a modelky, nech sa odfotia?

„O nahotu sa zaujímam, ak je prirodzenou súčasťou daného momentu. Nikomu nehovorím, aby sa vyzliekol alebo zostal oblečený. 

V jednom inom rozhovore si spomínal, že krása nezávisí od objektu fotografie. Že ti nezáleží na tom, či fotíš človeka alebo rastlinu. Je nejaký motív, ktorý však v záberoch hľadáš? Niečo, čo ich všetky spája?

„Nechcem byť kurátorom vlastnej tvorby, ale všimol som si, že posledných sedem rokov svojich modelov a modelky fotím často vo dverách alebo v posteliach na pokraji vyčerpania. Je mi blízka filozofia nudy a neistoty. A najradšej zachytávam babičku alebo priateľa, pretože som si k nim vybudoval neverbálne puto.”

V básniach a zápiskoch úprimne a s humorom opisuješ úzkosti alebo aj závislosti. Je niekedy ťažké pre teba ich zverejniť?

„Nie je.”

Máš sériu fotografií z chatov na Grindri. Svet gej zoznamiek ukazuje ako veľmi povrchný, traumatizujúci. Môžu byť do istej miery aj závislosťou?

„Dúfam, že tú sériu nikto neuvidí. Skôr som ju zamýšľal, ako terapiu, nezdá sa mi, že by mala nejakú umeleckú hodnotu. Svet Grindra nemusí byť vždy povrchný a traumatizujúci, všetci sa v ňom nájdeme.”

Čo je pre teba ako mladého umelca dnes cieľom? Skôr zaujať tvorbou galérie alebo podnietiť predaj diel fanúšikom?

„Asi dostávať milé, dojemné správy od fanúšikov, ale už v seba tiež konečne verím a som ambiciózny. S fotkou a poéziou si umelec veľmi nezarobí, iba ak nepatrí k najznámejším na svete. Chcel by som sa do toho bodu dostať za desať rokov, taký mám cieľ. No a hlavne zostať nažive.”