Autor: Matej Uhlár / FOTO: Jakub Kováč
Jeho film Spolu (2018) sa premietal na rôznych svetových festivaloch, medzi inými aj na významnom queer festivale Inside Out v Toronte. Od roku 2019 je členom tímu Filmového festivalu inakosti, kde v súčasnosti pôsobí ako programový dramaturg. Na čo sa môžeme počas podujatia tešiť tento rok?
Ako si sa dostal k Filmovému festivalu Inakosť?
Vyštudoval som filmovú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Vo všetkých mojich študentských filmoch som zobrazoval queer postavy a témy. Moja tvorba na akademickej pôde nebola vždy dobre prijatá, pretože tam bol generačný rozdiel medzi mnou a profesormi, a aj preto som mal pocit, že queer filmy nikoho nezaujímajú. Rozhodol som sa teda prihlásiť svoj bakalársky film Spolu na Filmový festival inakosti. Ohlasy boli veľmi pozitívne a film na festivale získal dokonca divácke ocenenie Ružový balónik. Odrazu to bol pre mňa nepoznaný pocit, ktorý mi dala práve komunita okolo festivalu. Chcel som, aby mali takúto možnosť aj ostatné slovenské queer kraťasy a práve preto som sa ponúkol, že ďalší rok by som vedel vytvoriť sekciu krátkych filmov. Postupne som si každý rok bral viac zodpovednosti ohľadom všetkých filmov a stal sa zo mňa programový dramaturg festivalu.
Bolo pre teba dôležité byť súčasťou tohto festivalu?
Áno, bolo. Pre mňa ako queer osobu je LGBTI+ komunita veľmi dôležitá a mojou prácou na festivale sa snažím aspoň nejakým malým dielom pomôcť zviditeľniť jej príbehy.
Aký je proces výberu filmov na festival?
Je to celoročná práca sledovania, aké queer filmy sa dostávajú do kín alebo na festivaly. Veľa filmov prihlasujú sami tvorcovia alebo nám ich ponúkajú distribučné spoločnosti. Pred začiatkom leta začínam pozerať všetky filmy, z ktorých urobím užší výber, z neho potom spoločne s riaditeľkou festivalu Zitou Hosszúovou vyberáme tie najlepšie a z tých zostavujeme program.
Na Slovensku ale nemáme režiséra či scenáristu, ktorý by sa zameriaval výhradne na filmovú tvorbu LGBT komunity.
Ak sa domnievam správne, v histórii slovenskej kinematografie existujú iba dva filmy, ktoré majú v hlavnej úlohe queer osobu, a to sú Hana a jej bratia od Vladimíra Adáska z roku 2000 a Anjeli od Róberta Švedu z roku 2012. Druhý menovaný budeme premietať na tohtoročnom festivale v rámci desaťročného výročia od jeho premiéry v kinách. V súčasnosti je vo vývoji celovečerný debut môjho kamaráta Gregora Valentoviča, ktorý sa takisto venuje queer téme, takže dúfam, že čoskoro sa aj v slovenskej kinematografii dočkáme viac queer reprezentácie.
Aký je teda podľa vás zásadný rozdiel medzi slovenskou a zahraničnou LGBTI kinematografiou?
Vzhľadom na to, že na Slovensku v podstate LGBTI+ kinematografia neexistuje, je na to ťažké odpovedať. Aj keď je v našich filmoch ukázaná queer postava, ide o istú karikatúru či stereotyp na pobavenie heterosexuálneho diváka a nie reálne zobrazenie komplexnej osoby.
Zdá sa mi, akoby sa samotní slovenskí tvorcovia snažili homosexuálnu komunitu separovať aj v deji filmu. Mám na mysli aj to, keď rozprávajú príbehy o niekom z komunity, ako keby ich zabudli rozprávať v kontexte a súvislostiach. Inakosť je komplexný pohľad na osobnosť, jeho pozadie, zázemie, postoje, názory, príčiny, pohnútky, myslenie pri vytváraní rozhodnutí. Podľa mňa by sme práve túto autenticitu mali prinášať divákovi, lebo človek sa najlepšie stotožní s reálnym príbehom, ktorý je vyrozprávaný v kontextoch a súvislostiach.
Čo môžu diváci a diváčky čakať na FFi tento rok?
Celkovo máme tento rok šesť sekcií, a to Klasiky, FFi deťom, Kraťasy, Súčasný film a Teplé Česko-Slovensko. Tento rok prináša festival asi najviac žánrových filmov vo svojej histórii.
Môžeš prezradiť niečo bližšie?
Premietame napríklad muzikál Will-o‘-the-Wisp, zaujímavé dokumenty ako A Sexplanation a Colors of Tobi, kriminálku Cop Secret, romantický film Elephant, športový film The Swimmer alebo drámy o dospievaní mladých dievčat ako napríklad Besties či Breaking the Ice. Predstavíme tri sekcie krátkych filmov, nazvaných podľa piesní od Lady Gaga – LoveGame, Born This Way a Dance in The Dark. Posledné menované pásmo prináša filmy s temnejšou, až hororovou atmosférou. Máme slovenskú premiéru českého filmu Kam motýle nelietajú a prvýkrát v histórii festivalu premietame aj seriál, ktorý sa volá Single, Out.
Aké ambície má festival do budúcnosti?
V rámci festivalu sa snažíme udržiavať príjemnú komornú atmosféru, kde sa všetci budú cítiť dobre. Každý rok sa počas šiestich dní na jeseň stane z Kina Lumière miesto, kde sa zhromažďuje komunita, aby pozerala filmy o svojich spoločných príbehoch. Rád by som ponúkol ešte pestrejšie príbehy o transrodových a nebinárnych ľuďoch, ale aj o všetkých nedostatočne reprezentovaných osobách z komunity. Ešte by som si veľmi prial, aby sa nám podarilo osloviť aj mladšiu vekovú kategóriu či rozšíriť sa na rôzne ďalšie premietacie miesta.