Môj coming out bol uplakaný, dnes sa zdá, že mama to už prijala

Vydala si knihu o romantickom vzťahu dvoch žien, otvorene hovoríš aj o svojej sexualite a stala si sa tvárou kampane, ktorá bojuje proti stereotypom. Zmenil sa po tom nejako tvoj život?
Do veľkej miery áno. Som, v úvodzovkách, slávnejšia. Registruje ma viac ľudí a viac ľudí mi píše.

Kto ti píše?
Veľa dievčat, ktoré si kúpili knihu. Zverujú sa mi so svojimi osobnými príbehmi, píšu mi, že sa v knihe našli.

Čo ti píšu?
Často mi chcú iba povedať, že sú rady, že v tom nie sú samé a že je super, že niekto takú knihu vydal. Sú to však aj emotívne správy, v ktorých sa mi zverujú so svojimi strachmi.

V tvojej knihe boli všetky coming outy postáv pred rodinou nevydarené. Je pre LGBT ľudí stále problém hovoriť doma o svojej sexualite?
Nemôžem hovoriť za všetky rodiny, ale ja som sa pred napísaním knihy nestretla so žiadnym šťastným coming outom. Môj bol uplakaný, coming out mojej priateľky bol tragický. Až následne po vydaní knihy mi napísalo dievča, že u nich doma to bolo okej, rodičia jej povedali, že ju aj tak majú radi. To ma veľmi potešilo.

Ako coming out vyzeral u vás doma?
Bolo to po dvadsiatke, keď som začala chodiť so svojou súčasnou priateľkou. Povedala som to mame a tá sa rozplakala. Na začiatku to bola veľmi citlivá téma. Ona sa o tom nechcela rozprávať, nechcela, aby som o tom niekomu hovorila. Istý čas ma nútila to tajiť. A tak som to tajila. Bolo to pre mňa veľmi zlé a vyčerpávajúce obdobie.

Kedy sa to zmenilo?
Keď som si povedala, že je to môj život. A že ak to neprijíma, tak to nebudem siliť a budem si ho žiť po svojom.

Ako je to teraz?
Od coming outu už ubehlo niekoľko rokov. Mama pozná moju priateľku. Vzala som ju k nej. Nedávno som mala promócie a prišli tam obe. Zdá sa, že všetko je v poriadku. Keď zistila, že sa z mojej strany nič nemení, tak to prijala.

Pripravovala si sa nejako na svoj coming out? Predstavovala si si ako prebehne?
Nevedela som do čoho idem. Nečítala som si o tom na internete. Jednoducho som to povedala. Vedela som, že možno nie hneď, ale možno časom to moja mama bude akceptovať.

Čítala tvoju knihu aj mama?
Čítala, dokonca sa jej veľmi páčila. Donekonečna mi hovorí, kde sa našla, čo si podčiarkla

Kamaráti to prijali ako?
Väčšina pozitívne. Hneď sa ma pýtali, kedy budú môcť spoznať moju priateľku. Zamrzela ma akurát reakcia mojej sesternice. Bola prvý človek z rodiny, ktorému som sa zdôverila. Jej reakcia bola sprvu veľmi vlažná a potom ma úplne odpísala a doteraz nie sme v kontakte.

Nehovorili ste spolu o tom?
Snažila som sa, ale ona je veľmi nábožensky zameraná a akosi nedošlo k pochopeniu. Prerušila som s ňou kontakt, lebo som videla, že naše priateľstvo je iba hrané a píšeme si len na narodeniny.

Píšu ti aj ľudia, ktorí ti nadávajú alebo ťa hejtujú?
Jasné. Keď so mnou vyšiel rozhovor na Noizz.sk, tak pod textom na Facebooku bolo množstvo komentárov. Väčšinu som nečítala. Nechcelo sa mi do toho prispievať. Lebo ak raz odpíšem, tak sa to bude dlho ťahať, bude mi to brať energiu a hejter to aj tak nepochopí.
Bolo to pre mňa veľmi zlé a vyčerpávajúce obdobie. Veľmi ma však mrzelo, že k mojej knihe dal niekto na Martinus.sk asi štyrikrát najnižšie hodnotenie, lebo vraj nechce čítať o lesbách a že taká kniha je “fuj“.

Nesnažili sa ťa blízki od takej otvorenej knihy odhovoriť?
Nie, lebo nikto nevedel, že ju píšem. Keď človek píše svoju prvú knihu, tak vlastne nevie, do čoho ide. Musí ju napísať, osloviť vydavateľstvá a čakať na odpoveď. Takže som veľmi nerozširovala, že píšem knihu. Jediný, kto vedel, že na nej pracujem, bola moja priateľka. Všetci ostatní sa o tom dozvedeli až pred vydaním.

Hlavná hrdinka má s tebou veľa spoločného. Predstavovala si si v nej seba?
Áno, Anabela je do veľkej miery autobiografická nielen čo sa týka vzťahu s Lenou. Som introvert, milujem operu a dokonca som rok pracovala aj ako asistentka réžie, takže aj táto časť je moja. Kto ma pozná lepšie, v tej knihe ma nájde. Je tam však aj veľa fikcie.

Viacero postáv v knihe dosť kritizovalo cirkev za ich tmárstvo voči LGBT ľuďom. Nebolo to veľmi generalizujúce?
Sú to myšlienky jednej postavy. Jej názory nemusia byť správne a áno, môžu vyznieť generalizujúco. Ja viem, že nie všetko je čierne alebo biele, ale Miš, jedna z postáv, to tak vidí.

Veľa tvojich postáv zvažuje dlhodobý odchod zo Slovenska. Premýšľaš nad ním aj ty?
Áno. Už len z toho dôvodu, že ak by som sa chcela so svojou partnerkou zobrať, tak tu sa to nedá. Jasné, majetkové veci sa dajú vysporiadať aj inak, ale nie je to len o tom.

Chcela by si svadbu?
Chcela by som.

LGBT ľudia mávajú ťažkú pubertu. Aká bola tá tvoja?
Bola som, a vlastne stále aj som, veľký introvert. Neriešila som vzťahy s nikým. Nebolo to ale pokojné obdobie. Bola som smutná, uzavretá a veľa som čítala.

Máš obľúbenú knihu s LGBT postavami?
Mám, moja obľúbená kniha je Carol od Patricie Highsmith. Film som si zamilovala takisto. Je to príbeh
mladého dievčaťa a staršej ženy, ktoré sa do seba zamilujú v čase, keď je to ešte zakázané.

V jednom zo svojich blogov si spísala najčastejšie otázky ľudí, ktorí sa dozvedia, že si lesba. Ktoré k nim patria a ako ich vnímaš?
Napríklad to, že ak sa vyspím s mužom, či to bude moja partnerka vnímať ako neveru. To je top. Potom či berieme niekoho do trojky. A ktorá z nás je muž. Pritom ani jedna z nás nie je muž. Obe sme predsa ženy. Obe vieme vymeniť žiarovku a obe si vieme poplakať.

Hnevajú ťa tieto otázky?
Niekedy si to ľudia možno neuvedomujú, ale do istej miery je to urážajúce. Občas aj pobavia. Veď toľkokrát som to už počula.

V tvojej knihe chodili lesby do kaviarne Sapfo.
Je podobná kaviareň aj u nás? Je to čistá fantázia. Ale chcela by som tu takú. Myslím, že by tu mohla mať aj dostatočnú klientelu. Ak by sa ju dievčatá rozhodli navštevovať, samozrejme.

Píšeš pod pseudonymom. Chcela si pôvodne zatajiť, že si autorkou?
Nie, pseudonym nemám kvôli anonymite. Mám ho podľa babky, ktorá sa volala Sláviková a to meno sa mi páčilo.

Hovorí sa, že ľudia prijímajú LGBT ľudí lepšie, ak majú s niekým z tejto komunity osobnú skúsenosť a vidia, že ide o normálnych ľudí. Súhlasíš s tým?
Myslím si, že áno. V jednej skupine o knihách na Facebooku som sa zoznámila so ženou, ktorá si chcela veľmi prečítať moju knihu, hoci nevedela, o čom je. Kúpila si ju a potom mi napísala, že je to silný príbeh a že nikdy nebola za ani proti lesbám, ale teraz má na to úplne iný pohľad. Nečakala, že ju niečo presvedčí.

A čo hovoríš na večný spor okolo slov lesba a lesbička?
Nevidím v tom veľký rozdiel. Raz použijem jedno, inokedy druhé. Veď všetci vieme, čo tie slová znamenajú, nie?

Text: Ria Gehrerová
Foto: Šima Müller