Text: Ria Gehrerová / Foto: Súkromný archív
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Leto 2017
Všetci vedeli, že je gej. Pol roka randil s dievčaťom a nakoniec si sľúbil, že takú chybu už nikdy neurobí. “S mojím vzhľadom, vystupovaním
a máchajúcimi ručičkami to len tak nezakryjem,” smeje sa Michal. Jeho
priatelia vedeli, že je gej, už keď mal dvanásť. Objavovali to zarovno
s ním. “Akoby som preskočil taký ten oficiálny coming out, lebo ľudia už si
to uvedomovali v tom čase ako ja,” spomína si Michal.
Dnes má 19 a práve ukončil prvý rok na architektúre. Vždy bol jednotkár, bifľoval sa, chodil na najrôznejšie súťaže. A dnes sedí celé dni za knihami a rysuje. Tvrdí, že je workoholik. Jeho priatelia s jeho orientáciou nikdy nemali problém. Brali ju však trocha senzačne, a tak na jeho orientáciu stále upozorňovali a snažili sa ho zoznamovať s ďalšími gejmi. “Bolo otravné. Už som to nebol ja, ale bol som len ten teplý,” hovorí Michal.
Počas strednej školy odišiel na rok študovať do Anglicka. Bol rád, že zmenil prostredie. A na diaľku sa svojich kamarátov pokúsil zmiasť svojou novou priateľkou. Bol to však vzťah iba na oko a vôbec nefungoval. “Najhoršie bolo, že aj moja priateľka sa ma ešte predtým, ako sme spolu začali chodiť, spýtala, či náhodou nie som teplý,” smeje sa dnes Michal.
Kamarátov sa mu nepodarilo presvedčiť. Neuverili mu ani to, že je bisexuálny. Poznali ho príliš dlho a príliš dobre. “Keď som sa vrátil na Slovensko, tak som si povedal, že kašlem na to. Aj keď o mne budú ľudia hovoriť, nebudem sa na nič hrať,” vysvetľuje Michal. V sedemnástich už bol odhodlaný, že takú hlúposť už nikdy neurobí.
S mamou sa o vzťahoch nebavíme
Kým coming out pred priateľmi bol v podstate jednoduchý, doma sa odohrala trocha väčšia dráma. Mama sa o jeho orientácii dozvedela, keď mal asi pätnásť. Zrejme od dcéry, ktorá to vedela už dávno. Michal si spomína, ako pri sestre sedával v kúpeľni, keď sa kúpala, a rozprával jej o chalanoch. Boli si veľmi blízki.
“Chápala to. Mala veľa teplých kamošov,” hovorí Michal. Mama to však niesla o čoci ťažšie. “To bol výstup ako z filmu. Sedel som za stolom, bol som na počítači a mama mi zrazu vykopne dvere do izby a úplne agresívne sa ma spýta: Ty si myslíš, že sex s chlapcom je lepší ako s dievčaťom?” Michal spočiatku nevedel ako reagovať.
“Na to ti neviem odpovedať,” povedal. Neskôr však pokračoval. “Je to môj život. A možno si to aj myslím.” Mama mu začala dohovárať, že v takom mladom veku si takou vážnou vecou predsa nemôže byť istý. “Už v trinástich alebo štrnástich som sa pritom bozkával s chalanmi a vedel som, že áno, to som ja.
Ona to ale neprijala a viac menej odvtedy sa o tom nerozprávame,” hovorí Michal. S mamou však vychádza veľmi dobre. “Mám ju veľmi rád. Aj ona ma má rada. Ale keď príde na tému vzťahov, lásky, je to tabu,” hovorí Michal. Keď naposledy prišiel domov s cucflekom, mama sa ho spýtala, či to má od dievčaťa. Michal jej iba otrávene odvrkol, že “na takú blbú otázku fakt nebude odpovedať”.
Téma sa tým uzavrela. K otcovi mohol prísť aj s priateľom Michalovi rodičia spolu nežijú od jeho deviatich rokov. Coming out pred otcom preto zažil inokedy a vyzeral úplne inak. “Minulé leto sme boli na pláži a povedal som mu, že áno, som teplý,” hovorí Michal. “Ja už som to vedel, keď si mal trinásť,” odpovedal mu otec. Michal si myslí, že jeho otec to vzal ľahšie najmä preto, že je scénograf a kostymér a v tejto oblasti pracuje množstvo homosexuálov.
“Z vlastnej skúsenosti vedel, že homosexuáli sú super ľudia – aj ako priatelia, aj ako pomoc, aj v práci,” hovorí Michal. K otcovi si dokonca mohol priniesť aj svojho priateľa. Pred otcom sa nemusel tváriť, že ide len o kamaráta.
Nájdeš si dievča. Alebo chlapca.
Celá Michalova rodina má umelecké korene. Jeho babka napríklad vyučuje hru na klavíri. “Zažila strašne veľa homosexuálov. Má s nimi dobrú skúsenosť a sama vie, že sú to dobrí ľudia. Dokonca hovorí, že teplí citia hudbu lepšie než heterosexuáli,” smeje sa Michal. Vie, že to najskôr nebude pravda. Aj s ňou prešiel takým malým coming outom.
Minulé leto sa jej sťažoval, že sa chystá na výlet, kde nikoho nepozná, a nevie, čo tam bude robiť. “A ona povedala, že urob to ako tvoj strýko, on si vždy na dovolenke našiel nejaké dievča. Aj ty si nejaké môžeš nájsť. Alebo chlapca.”
Michala to prekvapilo, s babkou sa na tom akurát zasmiali, ale obaja vedeli, že druhú možnosť nedodala iba tak. S priateľom sa na ulici držali za ruky. Keď sa Michala opýtam, či sa na ulici nebál chytiť svojho priateľa za ruku, začne sa smiať. “Ja som to robil už minimálne stokrát. S priateľom sme bežne chodili po Obchodnej ulici, po parku alebo do kaviarní a držali sme sa za ruky,” hovorí Michal.
V čase, keď mal priateľa, tak spolu chodili takmer všade a občas stretávali aj ďalšie teplé páry, ktoré sa držali za ruky. “Nikto na nás zle ani nepozrel,” hovorí Michal. “Neviem, či žijem v nejakej čudnej bubline, ale mám len dobré skúsenosti.”
Na bratislavskom dúhovom pochode Michal zatiaľ nebol. Vraj počul hororové príbehy o číhajúcich chlapcoch v kanadách a bomberách… Za práva LGBT ľudí už však pochodoval v Manchestri, Liverpoole alebo vo Viedni.
“V Liverpoole to bolo skvelé. Mali tam stánky, kolotoče, pódium s diskotékou. Boli tam heterosexuálne rodiny s deťmi a jedna pani mi hovorila, že ona rada berie svoje deti na Pride, lebo že ich chce už od narodenia učiť, že je to normálne a že teplí sú len ďalší ľudia v dave,” hovorí Michal.
Aj on by možno raz chcel mať deti. V prípade, že by rodinu vedel skĺbiť so svojím workoholizmom. V opačnom prípade, by rodinu radšej nemal, aby netrpela. Ak by sa však rozhodol založiť si rodinu, už aj vie, aké meno by dal svojmu synovi. Wilhelm alebo Flavien. “Viem, že sú to šialené mená. Aj moji kamaráti si myslia, že tie mená by boli pre deti skôr trest. Ale mne sa páčia.” smeje sa Michal.
Medzi niektoré riziká/dôsledky coming outu, na ktoré sa treba pripraviť, patria:
• nie každý človek bude chápavý a bude vás akceptovať,
• rodinní príslušníci, priatelia / priateľky a spolupracovníci / spolupracovníčky môžu byť šokovaní/šokované,
• niektoré vzťahy sa môžu zmeniť,
• môžete zažiť obťažovanie, diskrimináciu alebo násilie,
• môžu vás vyhodiť z domu,
• môžete stratiť prácu,
• môžete prísť o finančnú podporu od rodičov,
• budete sa musieť finančne podporovať vlastnými silami,
• môžete byť izolovaní od iných zdrojov emocionálnej a sociálnej podpory,
• môžu vás nútiť podstúpiť terapiu s cieľom zmeny orientácie alebo transrodovej indetity atď.