Foto: Absynt
Archívny text sme prvý raz publikovali v čísle Zima 2018.
Na detstvo nemá ani jednu šťastnú spomienku. Tých mimoriadne krutých bolo však viac, než dosť. Eddie stojí na chodbe v škole a zrazu sa objavia dvaja chlapci. Jeden vysoký s ryšavými vlasmi, druhý malý, chodí trochu zhrbene. Ten vysoký Eddiemu napľuje do tváre, z ničoho nič.
„Pľuvanec mi pomaly stekal po tvári, žltý a hustý, ako hlieny, ktoré trápia starších alebo chorých, silne, odporne páchol.“
Eddie sa obáva si pľuvanec utrieť, bojí sa, že by tým chlapcov ešte viac rozčúlil.
Takýmto surovým obrazom začína kniha Koniec Eddyho. Mladý francúzsky spisovateľ Édouard Louis ju napísal na základe toho, čo zažil. Hoci Francúzsko považujeme za vyspelú krajinu, šikana ju neobchádza.
Koniec Eddyho vyniká medzi knihami, ktoré majú hlavného hrdinu gaya. Nečíta sa ľahko, nemá vyslovene šťastný koniec, na ktorom čaká vysnívaná láska, novela je drastická, napísaná chladným jazykom a pripomína skôr dokument, než umeleckú prózu.
Napriek tomu zachytáva mimoriadne autenticky, ako ťažko si niekedy ľudia s inou orientáciou musia vybojovať dôstojnosť. Čítať ste ju mohli v českom preklade (v roku 2017 ju vydala Paseka) a pred pár dňami ju na náš trh uviedol Absynt.
Snaží sa porozumieť, kde vzniká homofóbia
Eddie si spomína na prvý raz, keď mu v škole položili osudovú otázku. Opakoval si ju potom celé mesiace, roky. Snažil sa zmeniť svoju chôdzu, spôsob, akým rozprával, no nič nepomohlo.
To si ty, tá buzna?
„Tým, že to vyslovili, ju do mňa navždy vyryli ako stigmu, značku, aké starí Grékovia vypaľovali žeravým železom či vyrývali nožom na telá zvhlíkov.“
Édouard Louis svoje traumy otvára chirurgicky. Nenecháva sa uniesť emóciami, jeho kniha nepôsobí ako sťažovanie, nežiada od čitateľov ľútosť. Cítiť z nej skôr hnev, je to obžaloba spoločnosti, ktorá takéto správanie toleruje?
Situácie spisovateľ opisuje stroho a snaží sa skôr porozumieť, kde vzniká homofóbia, prečo majú mnohí stále problém prijať inakosť, prečo sa k sebe ľudia správajú násilne.
Pochádza z chudobných pomerov a z malého mestečka Hallencourt na severe krajiny. Keď ho prijali na vysokú školu, stal sa najvzdelanejším členom rodiny. Príčiny neznášanlivosti vidí v nevzdelanosti a úpadku robotníckej triedy.
V malom meste bolo bežné prejavovať nadradenosť násilím. Eddyho otec sa často opitý mlátil so známymi v krčme a nepáčilo sa mu, že jeho syn je trochu iný, že sa mu bitka prieči a nevie sa vzoprieť tým, čo ho šikanujú. Veď u nich predsa platí pravidlo: Prežije najsilnejší.
Nie som kňaz
„Keď som knihu začal písať, príbeh môjho detstva nikto ešte nezachytil,“ vysvetľoval Édouard Louis pre denník New York Times, prečo svoj debut začal písať.
Je presvedčený, že próza by mala byť čo najviac autentická, realistická. Verí, že keď bude písať o spoločenskom násilí, ktoré zažil, podarí sa mu niečo zmeniť.
„Keď píšem, nepýtam sa sám seba, či som krutý, ale či to, čo tvorím, či je skutočné alebo nie. Nie som kňaz, ale niekto, kto sa snaží zachytiť komplexnosť ľudskej osobnosti,“ zdôvodňoval, prečo k skutočným osobám v knihách nepristupuje láskavo.
Vo Francúzsku Koniec Eddyho vydali v roku 2014 a jeho jedinečnosť si všimli aj vo zvyšku sveta. Vyšla v niekoľkých prekladoch, vo Veľkej Británii z nej dokonca spravili divadelnú hru.
V posledných rokoch sa téma homosexuality často objavovala v mládežníckych knihách. Tituly ako Ja, Simon od Becky Albertalli, Niečo viac od Patricka Nessa, Boy Erased od Garrarda Conleyho, ani mnohé iné však nešli tak hlboko ako Édouard Louis. Jeho odvaha je obdivuhodná.
Spomenuté tituly sa príjemne čítali a sú dobrým oddychom s pozitívnym posolstvom, no Koniec Eddyho má oveľa silnejší katarzný účinok, možno práve, že ide o oveľa surovejší príbeh a možno má bližšie k realite európskych škôl a malomiest. Dovolím si tvrdiť, že k realite tých slovenských ešte viac.
Na prvotinu neskôr Édouard Louis nadviazal nemenej ťaživou novelou. V roku 2016 vydal ďalšiu autobiografiu, Histoire de la violence (Dejiny násilia). Vyrovnáva sa v nej s ďalšou traumatickou spomienkou z minulosti, so znásilnením. Kniha hovorí okrem iného aj o tom, ako sa na prípad pozerala francúzska polícia, keď zistila, že obeťou je homosexuál. Stačí len naznačiť, že nebola veľmi chápavá.
Absynt teraz zvažuje, že by pre náš trh preložil aj tento titul.