Autorstvo: Tonie Thimble / FOTO: Dorota Holubová
Text sme prvý raz publikovali v čísle Jar 2024.
Mne sa pri slove propaganda v myšlienkach vybaví Nemecko pred druhou svetovou vojnou. Jedna politická strana ovplyvnila národ, zmanipulovala verejnú mienku a za maskou verejného dobra páchala krutosti. Slovník slovenského jazyka z rokov 1959 až 1968 definuje propagandu ako rozširovanie, propagovanie niečoho, najmä rozličných myšlienok alebo ideológií. Modernejší Slovník cudzích slov (akademický) z roku 2005 rozlišuje jemné detaily a odtiene: propaganda je verejné šírenie, často demagogické presadzovanie, odporúčanie nejakých myšlienok, názorov a podobne s cieľom získať dlhodobo prívržencov; šuškačka.
Dôvodom, prečo som sa zahĺbilo do definícií týchto slov, bolo zrušenie výstavy fotiek Doroty Holubovej z cyklu Neskrývaná láska. Fotografka chcela ukázať vnútorný život ľudí z LGBTI+ komunity. Vyobrazené sú páry, ale aj jednotlivci s domácimi maznáčikmi alebo rodinnými príslušníkmi. Fotografie pôsobia vrúcne a ľudsky a ukazujú cisrodovej heterosexuálnej väčšine, že kvír komunita vlastne od nich ani nie je odlišná. Ak sa propaganda teda snaží šíriť nejaké myšlienky, získavať a rozširovať svoje publikum, aký je rozdiel medzi tým hanebným slovíčkom na p a aktivizmom?
Aby sa nepovedalo, že používam zložité slová bez vysvetlenia, prikladám aj definíciu slova demagógia, taktiež zo Slovníka cudzích slov (2005). Demagógia je frázovité a lživé pôsobenie na ľudí a ich city a pudy zneužitím klamných sľubov, pocitov, predsudkov alebo neznalosti. Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2003 hovorí o politickom zavádzaní (menej rozhľadených) ľudí prázdnymi heslami, sľubmi a podobne, poburovaní alebo o falošnej, poburujúcej argumentácii (v diskusii). Demagógia sú teda slogany a frázy, ktorými chceme pretlačiť našu verziu pravdy.
Slovník slovenského jazyka (1959 – 1968) nám vysvetľuje aktivizmus nasledovne:
1. dlhoročná, cieľavedomá práca; činná účasť na verejnom a politickom živote;
2. umelecký smer zdôrazňujúci aktívny vplyv umenia v spoločnosti;
Osoba aktivistu je v tomto slovníku opísaná ako:
1. činný, aktívny člen nejakého kolektívu (obyč. v politickom a verejnom živote);
2. stúpenec aktivizmu;
Opäť začínam starším slovníkom, aby sme mohli porovnať, ako sa definícia mení s časom. Podľa Slovníka cudzích slov (2005) je aktivista členom nejakej organizácie, dobrovoľným spolupracovníkom a slovo aktivizmus je definované primárne ako opak pasivizmu. Aktívny a dobrovoľný, často neplatený člen nejakej organizácie mi pripadá ako mierumilovná a bezzubá definícia. Slovník priamo hovorí, že umelec je aktivista. Čo sa muselo stať, že podľa slov ministerky kultúry fotografka svojím umením šíri propagandu?
Dorota Holubová je vyštudovaná fotografka a živí sa svojou tvorbou dobrú dekádu, čo je v dnešnej uponáhľanej dobe plnej minútových videí a esteticky rozmazaných selfíčok úspech a záruka kvality. Dorota všetky svoje fotoprojekty považuje za aktivistické, ako mi povedala v osobnom rozhovore.
„Ja viem, prečo to tvorím – fotím to, čo fotím – a čo tým chcem povedať. Neviem ovplyvniť, ako to berú ostatní. Vlastne mi to je aj jedno; keď moje fotky niekto považuje za propagandu, tak je to iba jeho názor.“ Približne 3 roky svojej kariéry Dorota fotila ženy s cieľom upozorniť na domáce násilie. Začiatkom roka 2019 vystavila fotky zo série Sami sebou v Liptovskom Mikuláši a dostala pozitívne ohlasy na portréty trans ľudí zo Slovenska. Toto boli dva z mnohých dôvodov, prečo sa Dorota rozhodla venovať pozornosť láske a ukázať LGBTI+ komunitu zblízka. Oproti fotkám zo zákulisia koncertov a rôznorodých vystúpení sú fotky z cyklu Neskrývaná láska priam až nudné. Dorotine slová, nie moje.
„Sústredím sa na témy, ktoré chcem zmeniť,“ citoval Dorotu denník SME vo februári 2021.
Výstava Neskrývaná láska putovala po celom Slovensku a fotky ostali v Teplárni po nenávistnom útoku, keď sa z čajovne stalo malé komunitné centrum. Múzeum na Bratislavskom hrade malo záujem fotky vystaviť a zopár ich odkúpiť do permanentnej výstavy. Terajšia ministerka kultúry vníma podobné projekty za LGBTI propagandu. Nechajme bokom kvalifikácie a nestrannosť tejto političky a zamerajme sa len na slová, ktoré zvolila. Používa frázu LGBTI propaganda minimálne od roku 2017, keď sa pohoršovala, že sa v Malom evanjelickom kostole na Panenskej ulici konala Konferencia k téme rodovej rovnosti organizovaná miestnou farárkou Annou Polckovou. Ministerka ignoruje fakt, že kvír komunita už dávno nepoužíva skratku LGBTI, ale rozšírila ju o ďalšie písmená a symbol + na naznačenie rozmanitosti ľudí v komunite. Očividne sa nezaujíma o vývoj tejto tematiky a ostáva pri svojich frázach. Podľa slovníkových definícií je ministerka symbolickým zlodejom, ktorý kričí: „Chyťte zlodeja!“
Ľudia využívajú obrazy na ilustráciu svojich argumentov. Niektorí obrazy zneužívajú vo svoj prospech. Niekto kričí o propagande, kde sa iní snažia aktívne vzdelávať masy.
Hoci aktivizmus a propaganda majú k sebe blízko pre bežného človeka, realita je rozdielna v tom, kto má pozíciu moci. Propagandu šíri moc sama osebe, ale aktivizmus je vzdelávanie väčšiny o životoch bezmocnej menšiny. Tí neutrálni alebo nerozhodní, ktorí tvrdia, že by sme sa mali vždy ukázať iba v najlepšom svetle, že naša inakosť patrí iba do spálne a mala by zostať neviditeľná, aby sme neodplašili ľudí, ktorí s nami nesúhlasia – títo ľudia nechápu, že vyšším mocnostiam je jedno, aká je skutočnosť. Isté však je, že zostať v tichosti nás nespasí.
